1. októbra 1928 boli spustené sovietske päťročnice – začiatok plánovania a začiatok socialistickej epochy (1928 – 1998). A iné udalosti.

1.10. 1928 – začiatok prvej päťročnice v ZSSR a plánovania – začiatok socialistickej epochy (1928 – 1998). Plánovanie, industrializácia a modernizácia poľnohospodárstva viedli k tomu, že za necelých 13 rokov do vojny sa ZSSR stal silnou priemyselnou mocnosťou, schopnou poraziť Nemecko.

Prínos plánovania ocenili aj ekonómovia P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus: “Sovietska ekonomika je okrem toho dôkazom, že – na rozdiel od toho, čo si v minulosti mysleli mnohí skeptici – socialistická prikazovacia ekonomika môže fungovať a dokonca s úspechom. To znamená, že spoločnosť, v ktorej sa hlavné ekonomické rozhodnutia robia administratívne, bez zisku ako kľúčovej hybnej sily výroby, môže sa dlhý čas rozvíjať rýchlym tempom.                                                                    

Plánovanie umožnilo rýchly rast ZSSR

Krajina a obdobiePriemerné tempo rastu GNP                                  (v % ročne)
Sovietsky zväz 
 1885-19133,3
 1928-19874,2
Spojené štáty 
 1834-19294,0
 1929-19873,0
Spojené kráľovstvo 
 1855-19872,1
Nemecko 
 1850-19872,8
Japonsko 
 1874-19874,5

Plánovaná sovietska ekonomika rástla po roku 1928 rýchlejšie ako ekonomika cárskeho Ruska a predstihla väčšinu trhových ekonomík. Iba Japonsko a Spojené štáty vo svojej fáze rýchleho rastu dosiahli rovnaké tempo rastu ako Sovietsky zväz (Prameň: Gur Ofer: “Soviet Economic Growth: 1928-1985″. Journal of Economic Literature, december 1987 a CIA, Impact of Gorbatchev s Policies, júl 1988, SOV 88-10049)” (.  P.A.Samuelson-W.D.Nordhaus: Ekonómia 2, Bradlo, Bratislava 1992, s. 404)

Výsledkom plánovania bol rýchly rast

“Industriálna epocha ľudských dejín je preplnená technologickým, produktívnym, sociálnym i politickým dynamizmom. Avšak aj v jej rámci predstavuje obdobie prvých sovietskych päťročníc jav po všetkých stránkach mimoriadny.

Týchto 12 rokov a 9 mesiacov, ktoré uplynuli medzi októbrom 1928 a júnom 1941, predstavovalo pre Sovietsky zväz ekonomický a sociálny skok cez celé storočia. Svedčia o tom snáď najlepšie tieto strohé fakty: Národný dôchodok krajiny sa v tejto dobe zvýšil na päť a pol násobok, priemyselná výroba 10krát, výkon dopravy 4,5krát, počet priemyselných robotníkov vzrástol z 1O,7 milióna na 31,2 milióna, podiel roľníctva klesol zo 74,9% všetkého obyvateľstva na 44,9%. Vznikla nielen nová surovinová a energetická základňa, ale rozvinula sa aj vysoko sériová výroba prv neexistujúcich odvetví – leteckého, automobilového, traktorového, kombajnového i chemického priemyslu. Vznikli celkom nové priemyselné oblasti sovietskeho Východu, v miestach, ktoré desať rokov predtým neboli vôbec zaznamenané ako lokality ani na najpodrobnejších mapách.

..Ak sa dnes bežne považuje ročný rast výroby o 3-5% za príznak ekonomickej prosperity krajiny a za vzostup, ktorý umožňuje vyrovnať sa aj s požiadavkami tretej priemyselnej revolúcie, potom nás tempo sovietskych päťročníc priamo šokuje.

Už prvá varianta prvej päťročnice (1928-1932) predpokladala ročný rast priemyselnej výroby o 20% a päťročný výsledok priniesol zhruba šesťnásobné zvýšenie v poslednom roku oproti východiskovému stavu. Už tu sa plánoval nevídane vysoký podiel národného dôchodku (26%!) pre investičné vklady. Pritom 77% z nich malo smerovať do ťažkého priemyslu. V skutočnosti sa však presadil rast ešte prenikavejší. V roku 1929 robil prírastok priemyselnej výroby 29,4%, za dva roky (1929-30) 59% a za celú päťročnicu – splnenú za 4 roky a 109 dní – 113,4%. Podiel ťažkého priemyslu zároveň zaznamenal ročný rast 42-48% a v celej päťročnici 172,8%.”  (V. Mencl-M.Hájek-M.Otáhal-E.Kadlecová: Křižovatky 20. století, Naše  vojsko 1990, s. 118 -119)

“Práve rozvoj sovietskeho priemyslu rozhodol o tom, že svetová priemyselná výroba v prepočte na jedného obyvateľa vzrástla. Ak totiž z výpočtov vylúčime Sovietsky zväz, ukáže sa, že tento ukazovateľ v tridsiatych rokoch poklesol v celom kapitalistickom svete. V rokoch 1929-1937 celosvetová priemyselná výroba vrátane Sovietskeho zväzu vzrástla o 20%, naproti tomu v kapitalistických krajinách len o 4%…” (,Hospodárske dejiny sveta, Pravda, Bratislava 1978 s. 397)

Ďalšie udalosti z 1. októbra:

1.október je Medzinárodným dňom starších ľudí

1.október je Medzinárodným dňom hudby

1.október je Medzinárodným dňom lekárov

1.október je Svetovým dňom vegetariánov

1.10.331 p. n.  l. prebehla bitka pri Gaugamél (v severnom Iraku, niekedy uvádzaná aj ako bitka pri Ardeli) bola jednou z najvýznamnejších bitiek svetových dejín. Macedónske vojsko Alexandra Veľkého v nej dosiahlo víťazstvo nad Peržanmi.

1.10.1853 v Rakúsku bolo židom zakázané vlastniť pôdu.

1.10.1895 Francúzsko ovládlo Madagaskar. Kríza klasického kapitalizmu voľného trhu po r. 1848 viedla k hľadaniu zdrojov v rozširovaní koloniálnych území a boji o ne. Súčasťou tohto procesu boli aj obidve svetové vojny.

1.10.1917 sa narodil Mikuláš Hrubiško, slov. lekár, zakladateľ modernej hematológie a transfúziológie na Slovensku. V r. 1948 sa stal vedúcim prvej transfúznej stanice v Bratislave a v r. 1950 ho Povereníctvo zdravotníctva poverilo vybudovať transfúznu službu na Slovensku († 2005)

1.10.1923 sa narodil Václav Ježek, česko-slovenský futbalista a tréner († 1995)

1.10.1924 v Moskve v ZSSR bolo založené Divadlo satiry.

1.10.1925 začala Pravda chudoby na Slovensku vychádzať ako denník Od 15. 9. 1920 vychádzala trikrát týždenne.

1.10.1926 bol v ZSSR otvorené Kyjevské divadlo opery a baletu.

1.10. 1928 – začiatok prvej päťročnice v ZSSR a plánovania – začiatok socialistickej epochy (1928 – 1998). Plánovanie, industrializácia a modernizácia poľnohospodárstva viedli k tomu, že za necelých 13 rokov do vojny sa ZSSR stal silnou priemyselnou mocnosťou, schopnou poraziť Nemecko.

1.10.1931 v ZSSR začalo pravidelné televízne vysielanie.

1.10.1931 v Charkovskom traktorovom závode v ZSSR zišiel z pásu prvý traktor. Industrializácia ZSSR, začatá v r. 1928, si vyžadovala vybudovať úplne nové priemyselné odvetvia, vybaviť krajinu novou technikou.

1.10.1931 bol spustený do používania zrekonštruovaný automobilový závod AMO v Moskve. Za dvanásť rokov (v dramatickom období 1928-1941) bolo v ZSSR vybudovaných množstvo nových priemyselných závodov a celých odvetví.

1.10.1940 Fínsko uzavrelo s Nemeckom spojeneckú zmluvu.

1.10.1949 bola založená Čínska ľudová republika. Socialistická epocha (1928 – 1998) nakoniec viedla k víťazstvu socialistickej línie Číny nad kapitalisticko-nacionálnym Kuomintangom, ktorý sa uchýlil po porážke na Tchaj-wan.

1.10.1953 otvorený v Moskve komplex nových budov Lomonosovovej univerzity na Leninských horách.

1.10.1960 zišiel z pásu v ZSSR prvý automobil značky Záporožec.

1.10.1967 ústredná televízia v ZSSR začala vysielanie programov vo farbe.

1.10.1969 (do 4.10.) fínsky prezident Urho Kekkonen navštívil Československú socialistickú republiku, rokoval o rozvoji čs.-fínskych vzťahov a o pripravovanej konferencii o európskej bezpečnosti a spolupráci. Bol to výsledok stabilizácie a upevnenia socializmu po r. 1968.

1.10.1973 sa začala pravidelná dodávka ruského plynu pre Nemecko, cez spoločnosť Ruhrgas.

1.10. 979 mala premiéru československá rozprávka Princ a večernice. Divácke hodnotenie na csfd.cz 77 %

1.10.1979 zóna Panamského prieplavu bola predaná do správy Panamy.

1.10.1981 mala premiéru československá fantazijná komédia Tajemství hradu v Karpatech. režiséra Oldřicha Lipského. Divácke hodnotenie na csfd 84 %. Patrila do filmovej plejády, tvoriacich tzv. Zlatú éru českého a slovenského filmu v 70. a 80. rokoch.

1.10.1983 mala premiéru československá rozprávková komédia Za humny je drak. Divácke hodnotenie na csfd,cz 60 %.

1.10.1984 mala premiéru detská rozprávková komédia Lucie, postrach ulice. Divácke hodnotenie na csfd.cz 72 %.

1. 10. 1985 mala premiéru slovenská rozprávka Perinbaba v réžii Juraja Jakubiska. Divácke hodnotenie na csfd.cz 76 %.

1.10.1988 zborná ZSSR sa stala olympijským víťazom vo futbale  po finálovom víťazstve nad Brazíliou 2:1.

1.10.1990 bol v ZSSR prijatý zákon „O slobode vyznania a náboženských organizáciách“. Po uvoľnení v r. 1968 nasledovala po r. 1988 vlna liberalizácie socializmu ako prirodzení súčasť vývoja všetkých spoločenských systémov.

1.10.1990 zomrel Michal Topoľský, slovenský filozof, zaoberal sa problémami gnozeológie a prírodných vied (* 1906)

1.10.1997 zomrel Otakar Krivánek, slovenský režisér dokumentárnych a hraných filmov (* 1931)

1.10.2017 usmrtil 64-ročný Stephen Paddock pri streľbe na účastníkov koncertu v Las Vegas 58 ľudí, zranených bolo okolo 540 ľudí.. Incidenty so strelnými zbraňami si v USA v r. 2017 vyžiadali takmer 40 tisíc obetí.

1.10.2018 zomrel vo veku 101 rokov bývalý vietnamský premiér (1988-1991) a generálny tajomník KS Vietnamu (1991-1997) Do Muoi.

1.10.2018 bol v Košiciach odhalený nový pamätník obetiam kapitalizmu na Slovensku. K jeho existencii prispela aj vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, zosnovaná v spleti intríg a manipulácií post-klasického kapitalizmu.

1.10.2020 začal v Slovenskej republike platiť núdzový stav kvôli zvýšeniu nákazou novým koronavírusom.

This entry was posted in Nekategorizované and tagged , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s