Liberálny komunista. Hlásiaci sa k pokrokovému odkazu ľudstva, k ideovému bohatstvu staroveku, stredoveku, kapitalizmu i socializmu. Hlásim sa k odkazu socialistických i buržoáznych revolúcií, vážiac si prínos kapitalizmu i socializmu do ľudských dejín. Neortodoxná komunistická pozícia u mňa neznamená, žeby som si nevážil prínos klasického socializmu, veľkého diela pracujúcich. V tom je zásadný rozdiel medzi mojou revolučnou liberálno-komunistickou pozíciou, hlásiacou sa k marxizmu a jeho revolučnej dialektickej metóde a determinizmu a tzv. liberálnou (modernou, neomarxistickou) ľavicou (či už prokapitalisticky, prozápadne orientovanou, alebo prosocialisticky, hlásiac sa k pseudomarxistickej pozícii (ako tzv. neomarxizmus), nedialektickej pozícii, odmietajúc marxistický determinizmus a skúsenosti klasického socializmu).
Vývoj výrobno-technologických kapacít ľudstva však od r. 1989 značne pokročil, každých 10 rokov dnes sa rovná pokroku za obdobie celej prvobytnej spoločnosti. Preto je potrebné uvažovať už o adekvátnej forme socializmu i postsocializmu, zodpovedajúcej dnešnej úrovni výrobných síl.
Dnes ľudstvo vytvorilo dostatočné technologické, výrobné, ľudské kapacity k tomu, aby bol zabezpečený dôstojný život všetkých ľudí na Zemi. Vidíme to na obrovskom pretlaku ponuky nad dopytom, spojenom s agresívnou reklamou. Obrovský výrobný potenciál ľudstva presiahol možnosti starej triednej sociálno-hodnotovej štruktúry. Civilizácia má preto priestor pre mohutný ekonomický, sociálno-politický, kultúrny, ľudský rast, rozvoj. Rast je však vždy spojený so zmenou vzťahov, väzieb, bez zmeny spoločenských vzťahov sa civilizácia bude nachádzať v permanentnom krízovom stave, ekonomický rast bez zmeny spoločenskej štruktúry, väzieb ju bude rozkladať. Pod vplyvom buržoáznej propagandy však myslenie dnešných ľudí, aj značnej časti ľavice je zablokované (ľudstvo ako celok má blok), iba tak môže dochádzať k paradoxnému vývoju, kedy sa ľudia, najmä mládež hlásia k pokroku, novinkám v technickej oblasti, ale zablokované myslenie odmieta novinky v sociálnej oblasti. Pritom aj bežná skúsenosť ukazuje, že rozširovanie ľudských slobôd a životnej úrovne bolo dejinne spojené so striedaním spoločenských systémov. Tento blok v myslení ľudí má však závažné dopady vytváraním obrovskej nerovnováhy, nesúladu medzi výrobno-technologickým a sociálnym vývojom, čo má za následok rozklad civilizácie.
Osobne nie som antikapitalisticky zameraný, zameraný na odstránenie kapitalizmu. Ako liberálny komunista uznávam právo ľudí žiť aj v kapitalizme, nevidím v tom problém. Nevidím problém v existencii kapitalizmu, problém vidím v tom, že si ako starý systém prisvojuje funkciu hegemóna vývoja, hoci na túto funkciu už nemá potenciál, nástroje, poznatky. Treba však objektívne povedať, že funkciu hegemóna civilizačného vývoja dnes už nie je schopný plniť ani socializmus, vývoj produktívnych síl civilizácie prekročil aj jeho potenciál.
Funkciu tohto webu preto nevidím ani tak v kritike kapitalizmu, to dnes robí mnoho webov. Ale v jeho pozitívnom, tvorivom zameraní, aby bol orientovaný na tvorbu, čin, revolučne, komunisticky, na diskusie na tému možných smerov spoločenského vývoja, pokroku. Aby tu vznikol priestor pre alternatívne pohľady na spoločnosť, politiku, ekonomiku, vyplnenie prázdneho priestoru medzi sociálno-demokratickou a ortodoxnou komunistickou ľavicou. Ide mi o utvorenie priestoru pre otvorené, široké, vecné a plodné diskusie, polemiky, v ktorých sa varia nové poznatky, nové postoje, nová spoločnosť.
Osobne sa hlásim k marxizmu a celému ideovému bohatstvu civilizácie, teda aj antickej i kapitalistickej spoločnosti. Hlásim sa marxizmu ako zatiaľ najvyššiemu stupňu ľudského poznania, ktorý je potrebné dnes zásadne revolucionizovať v smere nových potrieb ľudskej spoločnosti, na základe nových poznatkov vedy i celého sociálneho poznania. Veda, poznatky sú dnes nutným duchovným zrakom, bez ktorého sa ľudstvo môže stratiť na svojej ceste vesmírom. Nestačí dnes len kritizovať staré systémy, vyžaduje si to mať pozitívny ekonomický, sociálno-politický, ľudský program, bez neho môžu zmeny vyústiť do reakčnej podoby, do rozkladu a devastácie spoločnosti. V tomto zmysle sa môže stať, že budem pokladať racionálne pravicové postoje za zodpovednejšie ako voluntaristické, subjektivistické ľavičiarske postoje.
Osobne tu vidím priestor na diskusie o pojmoch ako kapitalizmus, socializmus, demokracia, liberalizmus, trh, atď., ktoré dostali priveľmi ideologický obsah, je potrebné im vrátiť ich objektívny, vecný, vedecký a produktívny zmysel.