Akademik Ondrej Pavlík a úspešný príbeh socialistického školstva

Pred 100 rokmi, 1. 4. 1916 sa narodil Ondrej Pavlík, významný slovenský školský pracovník a marxistický pedagóg, pedagogický teoretik, spolutvorca socialistického školského systému, politik a verejný činiteľ, vynikajúci organizátor politického, vedeckého a kultúrneho života na Slovensku.

Ondrej Pavlík sa už počas stredoškolských štúdii hlásil otvorene ku komunistickému presvedčeniu. Už ako stredoškolák v Lučenci pracoval v marxistickom krúžku a zaujímal sa o Sovietsky zväz — prvú socialistickú krajinu na svete. Bol predsedom samovzdelávacieho spolku Detvan.

Príťažlivosť učenia marxizmu-leninizmu priviedla mladého, 23-ročneho učiteľa v r. 1939 do Komunistickej strany Slovenska. Zúčastňoval sa na jej ilegálnej činnosti a r. 1942 sa stal členom ilegálneho oblastného revolučného národného výboru pre západné Slovensko. Pre tuto činnosť ho na jar r. 1943 zatkla a vyšetrovala fašistická Ústredňa štátnej bezpečnosti (UŠB). Po podmienečnom prepustení z väzenia zapojil sa opäť do ilegálnej prace pod vedením V. ilegálneho ÚV KSS a zúčastnil sa na prípravách celonárodného ozbrojeného povstania.

Počas Slovenského národného povstania r. 1944 sa stal PhDr. Ondrej Pavlík tajomníkom ÚV KSS v Banskej Bystrici a zástupcom povereníka školstva a osvety za KSS. Väčšinu svojho času venoval politicko-organizačnej práci na ÚV KSS, pri rozvíjaní orgánov a organizácií strany, pri výstavbe národných výborov a pri ďalšom organizovaní partizánskeho hnutia. Zúčastnil sa aj na Zlučovacom zjazde strany v Banskej Bystrici (17. septembra 1944) a zvolili ho za člena ÚV KSS a jeho užšieho politického vedenia.

Koncom októbra 1944 veľa pomáhal ako osobný pomocník predsedovi KSS Karolovi Šmidkemu, najmä pri práci s partizánmi a pri zabezpečovaní koordinácie medzi partizánmi a povstaleckou armádou.

Popri práci tajomníka ÚV KSS zúčastnil sa ako zástupca povereníka školstva a osvety aj prác na školskom úseku. Aj jeho pričinením prijala revolučná Slovenská národná rada v Banskej Bystrici 6. septembra 1944 nariadenie o poštátnení všetkého školstva na Slovensku. Do práce na povstaleckom Povereníctve školstva zapojil rad pokrokových a komunistických učiteľov a profesorov. Z jeho iniciatívy vznikla v tomto ústrednom školskom orgáne i osobitná školská komisia, v ktorej sa začali pripravovať plány na základnú demokratickú reformu školstva po oslobodení. Vtedy sa študoval s veľkým záujmom aj Pavlíkov rukopis „Vývin sovietskeho školstva a pedagogiky“.

Dr. Ondrej Pavlík dal tiež impulz, aby sa pozorne a starostlivo pristupovalo k učiteľstvu. Z jeho iniciatívy sa obrátilo povstalecké Povereníctvo školstva 8. septembra 1944 s dobre premyslenou politickou a pracovnou výzvou k našim učiteľom. On tiež trval na tom, aby sa už v októbri tohto roku vyplatil rodinám bojujúcich učiteľov plat vopred na niekoľko mesiacov.

Po zatlačení slovenských povstalcov do hôr bojoval dr. Ondrej Pavlík ako partizán v oddiele B. Horvátha na Poľane. Po omrznutí nôh v krutej zime ho ukrývali komunisti v Čiernom Balogu, kde koncom januára 1945 prešiel cez front k postupujúcej Červenej armáde.

V rokoch 1945 – 1948 prednášal na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. V r. 1952 – 1953 a 1956 – 1957 profesor Vysokej školy pedagogickej v Bratislave.

V r. 1950 – 1951 prvý námestník ministra školstva a predseda Štátneho výboru pre vysoké školy.

Zaslúžil sa o budovanie socialistického školstva, rozvoj marxistickej teórie výchovy, kultúrnej a osvetovej práce na Slovensku.

V máji 1945 stal sa dr. Ondrej Pavlík hlavným spolupracovníkom nového slovenského povereníka školstva Ladislava Novomeského. Vo funkcii zástupcu povereníka školstva a vedúceho školskej sekcie venoval sa školskej problematike, najmä vonkajšej organizačnej a vnútornej reforme školstva podľa potrieb ľudovodemokratickej spoločnosti a štátu.

Zaslúžil sa o realizáciu nariadenia SNR z r. 1944 o poštátnení školstva, vypracoval konkrétny návrh na zjednotenie školského systému, presadzoval zákon o jednotnej škole z r. 1948.

V pedagogickej teórii venoval pozornosť otázkam rozvoja socialistického školského systému, didaktiky, teórie mravnej a pracovnej výchovy a pedagogiky

Autor prvých marxistických učebníc pedagogiky. Autor publikácií Návrh na reformu školského systému (1945), Vývin sovietskeho školstva a pedagogiky (1945), Školstvo – základ kultúrnej výstavby Slovenska (1946), Vysoké školy Sovietskeho zväzu (1947), Didaktika (1948, 1949), Automatizácia a škola (1963), Mravná výchova I. (1963), Vedeckotechnická revolúcia a výchova (1973), Z bojov o jednotnú školu (1975), Pracovná výchova mládeže v minulosti a súčasnosti (1978), Vedeckotechnická revolúcia, socializmus a výchova človeka (1978), Vedeckotechnická revoluce, škola a výchova (1979),

V 50. rokoch autor koncepcie SAV, v rokoch 1953 – 1955 predseda SAV, bol zakladateľom viacerých vedeckých pracovísk.

Autor encyklopedických a lexikálnych diel (Pedagogická encyklopédia Slovenska).

Člen KSČ od r. 1939, v r. 1957 – 1968 vylúčený, neskôr rehabilitovaný. Člen ÚV KSS v r. 1944- 1955 a 1968 – 1971, v r. 1953 – 1954 člen Predsedníctva ÚV KSS, v r. 1945 – 1946 poslanec Dočasného Národného zhromaždenia, v r. 1948 – 1954 poslanec SNR.

Vr. 1952 čestný člen Bulharskej akadémie vied. Nositeľ Štátnej ceny za pedagogiku (1948), Radu SNP I. triedy (1948), Čs. vojnového kríža 1939 (1948), Radu Februárového víťazstva (1948). Radu Červenej zástavy (1969), Radu Víťazného februára (1976), vyznamenaný medailou J. A. Komenského (1969) a viacerými pamätnými medailami.

Život a dielo akademika Ondreja Pavlíka sú svedectvom o tom, čo dokáže nadaný, ale i neobyčajne pracovitý, húževnatý a cieľavedomý človek, ktorý od svojej mladosti dal do služieb svojho ľudu a komunistickej strany svoj um, svoje schopnosti a všetky najlepšie sily, ktorý cely svoj plodný život vyplnil obetavou a záslužnou pracou v prospech socialistickej spoločnosti.

Jeho životná cesta od chudobného dedinského chlapca spod Poľany, cez lazníckeho učiteľa, odborného učiteľa a stredoškolského profesora až na katedru univerzitného profesora a akademika, ako aj od radového člena Komunistickej strany Československa až k najvyšším straníckym a štátnym funkciám — to je dlhá, šesť desaťročí trvajúca púť, na ktorej sa bolo treba neraz biť, prekonávať ťažkosti a zdolávať prekážky, aby prišiel k vytýčenému cieľu.

Aj keď dnes staré kapitalistické štruktúry sa snažia pozmeniť obraz socializmu, cenzurovať jeho pozitívne výsledky, úspešný príbeh socialistického školstva na pozadí jeho dnešnej krízy sa nedá odignorovať. Ak chceme hovoriť o dôsledne demokratickej spoločnosti a základných ľudských právach, k tomu nutnou podmienkou je demokratické, beztriedne stavané školstvo, poskytujúce rovnocenné vzdelanie všetkým občanom bez ohľadu na ich sociálny pôvod a finančné možnosti. Školstvo poskytujúce dostatok kvalitných poznatkov a informácií občanom, aby sa vedeli a reálne mohli kvalifikovane rozhodovať pri výbere svojej životnej cesty a zamestnania. Tento základný cieľ sa poskytnutím všeobecného vzdelania všetkým občanom Slovenska socializmu podarilo splniť. Objektívnosť si však vyžaduje rozlišovať úlohy školskej politiky v polovici 20. st. a dnes. Nevychádzať pri hodnotení vtedajšej politiky z dnešných potrieb, to je ahistorické neprípustné miešanie dôb. Politika jednotnej školy, zoštátnenia škôl bola v začiatkoch socializmu nutnou podmienkou poskytnutia všeobecnej vzdelanosti všetkým občanom. V nastupujúcej pluralitnej spoločnosti by nemalo byť problémom, ak budú existovať aj neštátne školy, celospoločenský dozor je však nutný kvôli udržaniu kvalitnej úrovne vzdelania pre všetkých občanov Slovenska, bez ohľadu na sociálny pôvod či región, aby chudobné regióny nechudobneli ďalej príčinou nekvalitnej úrovne vzdelanosti a reálnej nemožnosti uplatniť sa na trhu práce.

15. marca 2016 Múzeum školstva a pedagogiky v Bratislave pripravilo spomienkové stretnutie k nedožitému 100. výročiu narodenia akademika Ondreja Pavlíka. Zo stretnutia bol pripravený zborník vystúpení. Múzeum vlastní aj Zbierkový fond Ondreja Pavlíka.

Je príznačné, že buržoázne médiá ignorovali, alebo scenzurovali toto výročie. Kalendárium Národného osvetového centra Ondreja Pavlíka úplne ignorovalo, akoby nikdy neexistoval. Hoci si dal za úlohu pripomenúť okrúhle výročia slovenských osobností, ktoré určovali a určujú pohyb Slovenska. Server osobnosti, ktorý uvádza všetky slovenské (politické) prostitútky, ho v rubrike dnešné výročia takisto úplne ignoroval.

Ľavicové Slovo si pripomenulo výročie jeho narodenia, ale tiež si neodpustilo poznámku o kontroverznej osobnosti. Niektorí ľavičiari si trochu mýlia doby. Vytýkať Ondrejovi Pavlíkovi presadzovanie školskej politiky zodpovedajúcej potrebám vtedajšej doby, je čistý voluntarizmus. Alebo mu vytýkať jeho komunistické presvedčenie. To by sme museli dnes všetkých do jedného prokapitalisticky presvedčených ľudí, politikov, vedcov, umelcov označovať za kontroverzné osobnosti, pretože kapitalistické presvedčenie nezodpovedá potrebám dnešnej doby, kapitalistická epocha skončila v r. 1928.

Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 4.2. Klasický socializmus, 4.3. Galéria socialistických osobností and tagged , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s