Zmapovať pamätné miesta komunistického, ľavicového hnutia a dejín socializmu.
Starostlivosť o tieto miesta, tradícia, miesto akcií ľavicových organizácií. Aby sa tieto miesta stali cieľom turistických vychádzok občanov, ktorí sa tak oboznámia nielen s komunistickou a socialistickou minulosťou, ale aj činnosťou súčasných ľavicových organizácií.
Pamätníky možno deliť do troch skupín:
1.Pamätníky robotníckeho hnutia a KSČ.
2.Slovenské národné povstanie.
3.Druhá svetová vojna a oslobodenie Československa sovietskou armádou.
4.Obdobie výstavby socializmu.
Pamätník najväčšieho robotníckeho štrajku v dejinách Československa, Fiľakovo 30. 7. – 29. 8. 1936
V roku 1936 sa vo Fiľakove konal veľký štrajk robotníkov z miestnej smaltovne Sfinx, neskôr známej ako Kovosmalt. Nárokovali si zvýšenie miezd. Zapojilo sa doň celkom 1 800 robotníkov, ktorí sa usadili na vrchu nad závodom známom ako Vereška, ako aj na futbalovom ihrisku. Tam strávili takmer mesiac, robotníci protestovali od 30.7. do 29.8.1936.
Na vrchu, kde štrajkovali, bývali v stanoch a jedlo im nosili ako prejav podpory a solidarity poľnohospodári zo širokého okolia. Napokon dosiahli svoje. Vedenie závodu súhlasilo so zvýšením ich miezd o 10 percent a dokonca dostali ako formu druhotnej výpomoci 100-tisíc korún. Štrajkujúci dohromady preštrajkovali vyše 30-tisíc pracovných zmien a ich štrajku z hľadiska jeho rozsahu dodnes patrí prvenstvo v rámci celého bývalého Československa.
Na počesť tejto dejinnej udalosti bol na mieste štrajku v roku 1961 postavený pamätník, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.
Foto: Archív mesta Fiľakovo
Leží na vrchu Červená skala neďaleko zrúcanín Fiľakovského hradu. Donedávna totálne zarastený, mesto pri príležitosti 80. výročia štrajku plánovalo pomník revitalizovať, okolie vyčistiť, na stránkach mesta však o pomníku nie je žiadna zmienka, v akom je stave. Prístup k nemu komplikuje aj fakt, že na ceste k nemu leží 18 súkromných pozemkov.
Na výročie štrajku boli v minulosti vydané pamätné medaily. Autor: Archív mesta Fiľakovo
Pamätník obetiam Krompašskej vzbury z r. 1921
21.2.1921 na dvore Krompašských železiarní demonštrovali ženy robotníkov proti zníženiu prídelov múky. Četníci napadli zhromaždené ženy a začali ich rozháňať. K ženám sa pridali aj muži. Veliteľ četníkov zastrelil 19 ročného robotníka a dal povel k streľbe. Výsledkom boli 4 mŕtvi a 14 ťažko ranených.
Pamätný dom krompašskej vzbury. Foto: http://omestach.sk/krompachy
Na pamiatku tejto udalosti bol v r. 1971 odhalený Pamätník obetiam krompašskej vzbury (vytvoril sochár Juraj Bartusz), pri príležitosti 50. výročia tejto udalosti. Je umiestnený pred budovou bývalej správy Pohornádskej železiarskej spoločnosti.
Pamätný dom spolu s pamätným námestím sú národnou kultúrnou pamiatkou.
Na cintoríne je náhrobník obetí vzbury.
Pamätník obetiam kapitalizmu 25.5.1931 v Košútoch
Zlá sociálna situácia pracujúcich viedla k štrajkom, protestom. 25.5.1931 bolo zvolané verejné zhromaždenie robotníkov v Košútoch, išlo hlavne o štrajkujúcich poľnohospodárskych robotníkov z cukrovarníckeho veľkostatku v Sládkovičove, za prítomnosti komunistického poslanca Štefana Majora. Zhromaždenie bolo na úradoch riadne oznámené, okresný úrad v Galante ho však nepovolil, ale na poslednú chvíľu, takže informácia o tom sa medzi prichádzajúcich robotníkov ani nedostala. A poslal proti robotníkom, ktorí len dorazili a zhromaždenie ani nezačalo, četníkov, ktorí bez výstrahy a upozornenia, že zhromaždenie je zakázané, spustili streľbu. Na zemi zostali ležať traja mŕtvi robotníci: 34-ročný Štefan Turzo z Košút, 20-ročný Alexander Žabka z Košút, 16-ročný Ján Gvevát zo Sládkovičova, 5 ľudí bolo ťažko zranených, štyria z nich mali rany od chrbta. Četníci nestrieľali na útočiacich ľudí, ale strieľali na utekajúcich ľudí do chrbta. Ďalší ľudia utrpeli drobné zranenia, o ktorých radšej neinformovali zo strachu pred štátnou mocou. Poslanec Štefan Major napriek imunite, po legitimovaní a rozhovore s četníkmi bol nimi krvavo zbitý do bezvedomia, skončil s ďalšími komunistami z Košút vo väznici. V okrese bol vyhlásený absolútny zákaz zhromažďovania a obete boli pochované v tajnosti.
Úrady a médiá o celej udalosti mlčali, nebolo jasné, koľko bolo obetí. Celá akcia bola odvetou kapitalistov za niektoré úspešné štrajky v oblasti.
Na priestranstve pred miestnym obecným úradom stojí súsošie, pripomínajúce udalosti z r. 1931. Monolit vytvoril miestny sochár Štefan Baďura. Po strane sochy sú tri kamene s menami zastrelených. Navodzujú dojem symbolických hrobov. Od hrobov na cintoríne sa odlišujú slovenskými menami. Podľa všetkého sa o prostredie starajú účastníci verejno-prospešných prác, ale inak obec udalosti nevenuje žiadnu pozornosť, v deň výročia tam chýbali kvety.
Na miestnom cintoríne je súbor troch hrobov obetiam streľby. Je na nich text: „Obetoval si svoj život pre našu krajšiu budúcnosť, patrí ti naša vďaka!“ – v slovenčine aj v maďarčine. Na Zsabkovom pomníku text na novom náhrobnom kameni už nie je. Hroby sú v zlom stave. Podľa informácií návštevníkov obec si udalosť nepripomína, ani položením kytice kvetov k hrobom.
Pred kultúrnym domom v parčíku sa nachádza pomník – busta Štefanovi Majorovi. Vytvoril ho sochár Vojtech Baďura, miestny rodák, ktorý má pamätnú tabuľu na kultúrnom dome.
Foto: Jozef Schwarz, Slovo
Na priečelí kultúrneho domu sú osadené štyri tabule. Prvá pripomína 25. výročie oslobodenia obce 31.3.1945. Druhá je venovaná rodine Ferkovcov. Tretia sochárovi Vojtechovi Baďurovi, miestnemu rodákovi. Štvrtá 50. výročiu vzniku Čemadoku z r. 2007.
Na základnej informačnej stránke súčasnosti, na webe obce Košúty o krvavých udalostiach a pamätníkoch v ich obci niet žiadnej informácie.
V obci Košúty sa nachádzajú aj pamätníky prvej a druhej svetovej vojny. Ústredným motívom je: „I ja som krvácal za vás.“
Pamätná tabuľa Jankovi Bačíkovi, Košice
Ján Bačík (nar. 25.4.1922 v Košiciach), študent, antifašista. Po maturite na slovenskom gymnáziu v Košiciach (dnes Gymnázium Poštová) študoval ekonómiu na vysokej škole v Budapešti. Bol aktívnym organizátorom protifašistického odboja slovenských študentov na okupovanom území, bol vodcom Komunistickej frakcie Spolku slovenských vysokoškolákov v Budapešti.. V r. 1944 bol zatknutý, vo februári 1944 vojenským súdom v Székesfohérvári odsúdený za vlastizradu. Zahynul v apríli 1945 v koncentračnom tábore Mauthausen, Rakúsko.
Miesto: Baštová ul. (roh s Poštovou ul.)
V r. 1961 bola na budove odhalená pamätná tabuľa.
Foto: http://www.kosice.sk
Text na tabuli: „V tejto škole študoval mladý komunista bojovník proti fašizmu. Ako 23 ročný bol umučený v koncentračnom tábore v Mauthausene. Janko Bačík 1922 – 1945“. Autorom tabule je akademický sochár Arpád Račko.
Robotnícky dom, Banská Bystrica
22.11.1971 zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Po rekonštrukcii a zveľadení, kedy bola zároveň na budove osadená pamätná tabuľa (autor Ladislav Snopek).
Robotnícky dom v Banskej Bystrici pred dokončením rekonštrukcie.
Výstavba trvala od septembra 1924 do októbra 1925. Otvorenie Robotníckeho domu bolo v meste a okolí sviatkom – konal sa manifestačný tábor ľudu, sprievod mestom, akadémie FRTJ, divadelné predstavenie a i. V nasledujúcich rokoch sa banskobystrický robotnícky stánok stal sídlom krajského sekretariátu KSČ, konali sa tu verejné zhromaždenia, školenia, schôdze, okrem KSČ tu mali domovské miesto sociálni demokrati, FRTJ, Zväz proletárskych žien, robotnícke spolky a organizácie, odbory, mládež. K najvýznamnejším udalostiam patrila celoslovenská konferencia k otázkam odstránenia zaostalosti Slovenska 16. – 17. mája 1937.-
Pamätná tabuľa, autor akad. sochár Ladislav Snopek. Vchod do Robotníckeho domu.
Intarzie v sále Robotníckeho domu.
Počas socializmu Robotnícky dom slúžil ako multikultúrny priestor na spoločenské a kultúrne aktivity v správe Parku kultúry a oddychu. Vládol tu čulý kultúrny ruch v sále tohto historického objektu, divadelné predstavenia, koncerty, tanečné zábavy a plesy, ale aj konferencie, školenia ap. Postupne ho však z tejto činnosti vytesňovali novšie kultúrne domy.
Po r. 1989 boli však tieto objekty privatizované, niektoré zničené, nefunkčné. Mesto sa dostalo do patovej situácie, podujatia nebolo kde organizovať. Zostal iba Robotnícky dom, vyžadoval si ale tiež rekonštrukciu. V r. 2015 vďaka prostriedkom z európskych fondov sa Robotnícky dom rekonštruoval, získal aj moderné vybavenie. A dnes znovu slúži pôvodným účelom.
Sála Robotníckeho domu čaká na návštevníkov
Malá sála
Foto: Mirka Chabadová, www.bystricoviny.sk
Pamätné dosky na budove Bratislavského bábkového divadla na Dunajskej ulici 36, kde bol Robotnícky dom.
V rokoch 1902 – 1918 v budove sídlil socialistický robotnícky spolok Napred, v septembri 1920 sa tu konal ustanovujúci zjazd Zväzu mladých komunistických robotníkov Slovenska, ktorého účastníci vyzvali na založenie komunistickej strany. V rokoch 1926 až 1929 tu bolo sídlo bratislavských členov Federácie robotníckych telocvičných jednôt.
Všetky tieto udalosti pripomínajú pamätné dosky. Existujú snahy o ich odstránenie. Pritom práve socializmus poskytol budovu Robotníckeho domu na založenie a účinkovanie bábkového divadla. Bábkové divadlo v Bratislave začalo existovať 1.3.1957 ako Štátne bábkové divadlo.
Pamätná tabuľa na bývalom Robotníckom dome, Košice.
Tabuľa je umiestnená na dome, Mäsiarska ul. č. 32. Jej text znie: „Tu bol v rokoch 1910-1925 umiestnený Robotnícky dom – sídlo pokrokového hnutia robotníctva. Osadenie pri príležitosti 50. výročia vzniku KSČ – 1971.“ Autorkou tabule je akad. Sochárka M. Bartuszová.
Robotnícky dom bol začiatkom 20. st. sídlom robotníckych inštitúcií, organizácií. Schádzali sa tu robotníci Košíc a okolia, ktorí sa tu vzdelávali a organizovali rôzne politické, kultúrne a spoločenské podujatia.
Socha Petra Jilemnického, Čadca
Matičné námestie. Socha je bez tabule, pomenovania. Je potrebné osadiť tabuľu, sochu opraviť. Mesto by ju chcelo premiestniť.
Pamätná tabuľa Petra Jilemnického, umiestnená na budove základnej školy na ulici A. Hlinku, Čadca.
Pripomína pôsobenie tohto spisovateľa na Kysuciach v rokoch 1924-1927, ktoré ho inšpirovalo k napísaniu románov „Víťazný pád“ a „Pole neorané” a k poviedkovej a publicistickej tvorbe s námetmi Kysúc. Viaceré z týchto diel boli sfilmované. Spisovateľ mal i pomník pri Dome kultúry, ktorý však bol v roku 1990 odstránený. V ďalšom jeho pôsobisku na osadovej škole Svrčinovec Závršie bola jeho pamätná izba tiež zrušená.)
Pamätník národného umelca, spisovateľa, komunistu Petra Jilemnického v Kostelci, okr. Považská Bystrica, kde učil v miestnej škole v r. 1932-1936. Tu mu vyšli jeho romány Pole neorané, Kus cukru i Kompas v nás.
Horáreň Petra Jilemnického v Starej doline 9 km od Čierneho Balogu v okrese Brezno.
Je pamätným miestom protifašistického odboja. V r. 1946 – 47 v nej býval Peter Jilemnický. Odtiaľ čerpal námet pre svoj román Kronika.
Jilemnického jarná 25-ka, turistická akcia. Klub turistov Manín Považská Teplá
V obci Košúty, okr. Galanta sa nachádza pomník obetiam kapitalizmu na pamiatku udalostí z 25. 5. 1931, kedy počas májovej demonštrácie poľnohospodárskych robotníkov strieľali policajné zložky ČSR do pracujúcich. Zostali traja mŕtvi a 5 ranení.
PAMÄTNÍKY VENOVANÉ DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE A SNP:
Členovia a sympatizanti Frontu ľavicovej mládeže počas Letného tábora FĽM 4.-6.8.2017 zrekonštruovali partizánsky bunker z obdobia SNP neďaleko obce Háj.
PAMÄTNÍKY VENOVANÉ OBDOBIU SOCIALIZMU
Filip Poledovič, Križovany nad Dudváhom (Medzi Trnavou a Sereďou): Múzeum socializmu
V rodičovskom dome. Je možnosť navštíviť.
Autor: Žaneta Janečková, Pravda
https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/448338-socializmus-si-nastahoval-do-pivnice/
Trať mládeže Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica (5.4.1848- otvorená 30.10.1949)
Trať je typická horská železnica. Stavali ju v zložitých terénnych podmienkach, bolo potrebné vybudovať 49 železničných a 32 cestných objektov. Trať dlhá 20,3 km prekonáva výškový rozdiel 266 metrov. Na uvedenom úseku museli vybudovať 1200 m dlhý tunel, dva mosty, tri viadukty, železničné stanice v Kozelníku, Banskej Belej, Banskej Štiavnici a zastávku v Banskom Studenci.
Na výstavbe železničnej Trate mládeže sa zúčastnilo v rokoch 1948 až 1949 viac ako 47.000 brigádnikov, z toho okolo 1600 mladých ľudí bolo zo zahraničia, najmä z Bulharska, Poľska a Francúzska. Pri stavbe Trate mládeže sa zrodil aj slovenský folklórny súbor Lúčnica. V roku 1949 nakrútil o tejto unikátnej stavbe režisér Vladimír Bahna celovečerný agitačný dokument s názvom Oceľová cesta.
Stavba mládeže: Vodné dielo Nosice pri Púchove (Priehrada mládeže, 1949-1958)
Video Pavla Makynu zachytáva v podobe fotografií proces výstavby Priehrady mládeže.
Pamätná tabuľa na budove hydrocentrály v Nosiciach z roku 1965
16.1.1970 bola vyhlásená za stavbu mládeže stavba Základnej školy v Nemeckej.
V obci pôvodne existovala len málotriedna základná škola s vyučovaním v 1. – 4. ročníku. Po jej ukončení žiaci navštevovali ročníky druhého stupňa ZŠ v okolitých obciach. 4. septembra 1972 bola daná do užívania nová školská budova.
Pamätná izba Rudolfa Jašíka, Turzovka.
Pamätná izba Rudolfa Jašíka (2.12.1919 – 30.6.1960), približuje život turzovského rodáka, významného spisovateľa, bojovníka v SNP, komunistu. Pamätná izba je v súčasnej podobe od jej znovuotvorenia v r. 1988. Každoročne od r. 1979 sa koná podujatie Jašíkove Kysuce, ktoré je jednou z najväčších literárnych súťaží mladých prozaikov celoslovenského charakteru.
V miestnom Kultúrnom dome. Otvorené v pracovné dni, od 9 do 17 hod., návštevy je nutné hlásiť v Kultúrnom a spoločenskom stredisku osobne, alebo telefonicky +421 41 435 23 08
Návrh: Zriadenie digitálnej Encyklopédie socializmu
Zatiaľ digitálnej. Teda zozbieranie údajov o produkcii socializmu: Výrobky, potraviny, autá). Stavby (stavby mládeže, elektrárne, mosty, železnice, podniky). Filmová produkcia (zoznam filmov, zákony, podpora, divadelná produkcia, rozvoj folklóru (zoznam súborov, festivalov). Rozvoj vzdelania a vedy (zakladanie škôl, zakladanie vedeckých ústavov). Ochrana prírody (zakladanie Národných parkov.
Encyklopédia základných socialistických a marxistických pojmov.
K tomu je potreba založenia webovej stránky a utvorenie redakčnej rady.
ALTERNATÍVY.SK 
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.