Západ zavádza ohľadom bankrotu Ruska

Ide o umele vytvorený bankrot

Rusko netrpí platobnou neschopnosťou, prostriedkov na splácanie zahraničných dlhov má dosť, vďaka „inteligentným“ krokom Západu má bohato naplnenú štátnu pokladnicu. Západ ale sankciami a prieťahmi vytvoril umelé technické prekážky na splatenie dlhov. Aby západné médiá ako malé deti mohli vykrikovať, že Rusko po 100 rokoch nie je schopné splácať dlhy. Je to nedôstojné, Západ stráca na vážnosti.

Západ klame, ak hovorí, že je to prvýkrát od roku 1918

V roku 1998, počas globálnej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá postihla hlavne Áziu, došlo k skutočnému štátnemu bankrotu Ruska, kedy Rusko nebolo schopné splácať svoje dlhy. Išlo o vyvrcholenie krízy prozápadne orientovanej Jeľcinovej vlády. Vtedy došlo k reálnemu štátnemu bankrotu Ruska, nie dnes.

17.8.1998 Rusko vyhlásilo 90-dňové moratórium na splácanie zahraničných dlhov, pretože ich nebolo schopné splácať. Išlo o bankrot ruského štátu, neschopného splácať svoje zahraničné dlhy.

Kríza v roku 1998 silne postihla Rusko – výber niektorých udalostí:

1.1.1998 Rusko uskutočnilo denomináciu rubľa – dovtedajších 1000 rubľov nahradil nový rubeľ. Svoje znovuzrodenie oslávila aj kopejka, ktorú na začiatku 90. rokov vytlačila z trhu hyperinflácia.

30.1.1998 po týždňovom nepriaznivom vývoji na finančných trhoch, keď zahraniční investori masívne predávali ruské pokladničné poukážky, rozhodla ruská centrálna banka od 2. 2. 1998 zvýšiť refinančnú sadzbu z 28 na 42 %.

27.2.1998 ruská centrálna banka s platnosťou od 2. 3. 1998 znížila kľúčovú refinančnú sadzbu a všetky sadzby na lombardné úvery pre obchodné banky z 39 na 36 %. Svoj krok zdôvodnila pozitívnym vývojom a stabilizáciou na ruskom finančnom trhu.

16.3.1998 ruská centrálna banka opäť znížila kľúčové refinančné úrokové sadzby a všetky sadzby na lombardné úvery pre obchodné banky so splatnosťou od 3 do 30 dní z 36 na 30 %.

12.5.1998 baníci zo Sibíri na protest proti nevyplácaniu miezd zablokovali Transsibírsku magistrálu. Akcie na burze klesajú – jednou z príčin je aj zákon o limitovanom vlastníctve zahraničných investorov v energetickom sektore.

15.5.1998 v obrane pred vplyvom nepriaznivého vývoja na ázijských trhoch zvýšila ruská centrálna banka dve lombardné sadzby z 30 na 40 %. Refinančný úrok nechala na 30 % s tým, že ruské hospodárstvo je stabilné a rubeľ nie je vystavený nijakému nebezpečenstvu.

19.5.1998 ruská centrálna banka zvýšila refinančnú sadzbu z 30 na 50 %, dovtedy najvyššiu úroveň od konca roku 1996.

26.5.1998 B. Jeľcin podpísal úsporný balík na stabilizáciu rozpočtu a zníženie výdavkov. Minister financií oznámil zníženie výdavkov o 10 mld. USD.

27.5.1998 centrálna banka zvýšila kľúčové sadzby z 50 na 150 % v snahe ochrániť menu a stlmiť otrasy na finančných trhoch po tom, čo výnosy zo štátnych dlhopisov prudko vzrástli a naopak, ceny akcií klesli. O devalvácii rubľa sa pre MMF vyjadrila, že nie je nevyhnutná.

29.5.1998 zahraniční investori stiahli z trhu ruských vládnych dlhopisov za posledné dva dni finančnej nestability 700 mil. USD z ich celkového podielu okolo 20 mld. USD.

„Úplné upokojenie situácie na Ruskom finančnom trhu nezavládlo ani po nedeľňajšom vyhlásení amerického prezidenta Billa Clintona, podľa ktorého USA podporia poskytnutie dodatočných podporných úverov pre Rusko od medzinárodných finančných inštitúcií. Hlavnými inštitúciami, ktoré by mohli Rusku v jeho ťažkej situácii pomôcť, sú MMF a Svetová banka.“ (Kríza v Rusku stále pokračuje, HN 2. 6. 1998)

4.6.1998 po tom, čo sa situácia na ruskom finančnom trhu stabilizovala, ruská centrálna banka znížila kľúčové úrokové sadzby zo 150 na 60 % ako dôkaz rastu dôvery v ruský finančný trh.

18.6.1998 po sérii proklamatívnych ubezpečení, že Rusko už z finančnej krízy vyviazlo, oznámili ruskí činitelia, že ruské finančné trhy sú aj naďalej v ohrození a domáce rezervy na riešenie krízy nestačia. Osobitný zmocnenec ruského prezidenta pre styky s medzinárodnými finančnými inštitúciami A. Čubajs odhadol pomoc potrebnú na stabilizáciu ruského finančného trhu približne na 10 až 15 mld. USD.

25.6.1998 MMF schválil uvoľnenie odloženej tranže úveru vo výške 670 mil. USD, trhy však nereagujú a akcie znovu klesli.

2.7.1998 ruský premiér prikázal konfiškáciu majetku Gazpromu.

19.7.1998 B. Jeľcin vetoval zákon o znížení daní (zníženie ropnej dane a dane z výhier) a naopak, podpísal dekrét o štvornásobnom zvýšení pozemkovej dane po tom, čo Štátna duma zamietla asi polovicu bodov antikrízového plánu na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu.

20.7.1998 MMF schválil úver pre Rusko vo výške 11,2 mld. USD, z ktorého prvá tranža (4,8 mld. USD) sa mala uvoľniť okamžite. Je však o 800 mil. USD nižšia pre pomalú reformu, na ktorej sa Moskva dohodla s MMF.

24.7.1998 centrálna banka znižuje refinančnú sadzbu z 80 na 60 %. Trhy však nereagujú..

6.8.1998 Svetová banka schválila úver Rusku vo výške 1,5 mld. USD s okamžitým uvoľnením prvej tranže 300 mil. USD.

10.8.1998 akcie klesajú a výnosy zo štátnych dlhopisov rastú po tom, čo investori začínajú sťahovať peniaze z ruského dlhu v obave pred devalváciou rubľa.

12.8.1998 centrálna banka oznamuje, že medzibankový trh je paralyzovaný nízkou likviditou bánk a nedostatočnou dôverou v ruský finančný trh. Banka obmedzuje nákup devíz komerčnými bankami a sľubuje, že zabráni rozšíreniu krízy.

17.8.1998 vrcholí finančná kríza v Rusku. Dochádza k devalvácii rubľa – uvoľnenie kurzu rubľa a deväťdesiatdňové moratórium na splácanie zahraničného dlhu.

14.9.1998 sa v Londýne konalo stretnutie predstaviteľov G7, venované hlavne pokračujúcej ekonomickej kríze v Rusku. Vymenovanie J. Primakova, J. Masľukova a V. Geraščenka vyvolalo na schôdzke predstaviteľov G7 obavy, či sa RF nevráti k centrálnemu plánovaniu v sovietskom štýle, aby sa pokúsilo vyriešiť svoje ekonomické problémy.

4.-15.12.1998 rokovalo v Moskve Svetové ekonomické fórum (prvýkrát mimo Davosu), venované ruskej finančnej, hospodárskej a menovej kríze..

V r. 1998 Ruská federácia získala žatvou 48,6 mil. ton obilia, čo bol najhorší výsledok za posledných viac ako 40 rokov. Potreba (v r. 1999) predstavovala 73 – 75 mil. ton.

K 1.4.1999 registrovali ruské spracovateľské podniky zásoby obilia v objeme 16,8 mil. ton, čo bolo o 51,4 % menej ako pred rokom.

Objem HDP RF v r. 1998 dosiahol 2 684,5 bil. RUR, t. z. 95 % úrovne r. 1997.

Objem maloobchodného obratu v r. 1998 podľa údajov Ministerstva obchodu RF sa znížil o 2,1 % a dosiahol vyše 1 bil. rubľov.

Zahraničnoobchodný obrat dosiahol v r. 1998 82 % úrovne r. 1997, pričom export 82 % a import 81 %.

Spotrebiteľské ceny na konci decembra 1998 v porovnaní s decembrom 1997 vzrástli o 84,4 %.

Advertisement
This entry was posted in Nekategorizované and tagged . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s