Foto:Yandex.comPred 55 rokmi, 12. 4. 1961 letel do kozmu prvý človek zo Zeme, Jurij Gagarin.
VZ OSN 7. apríla 2011 vyhlásilo 12. apríl za Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru. Dovtedy sa 12. apríl z rozhodnutia Medzinárodnej leteckej federácie oslavoval vo svete ako Svetový deň letectva a kozmonautiky. Pri tejto príležitosti v mestách Ruskej federácie vypustia do vesmíru 108 000 balónikov s portrétmi Jurija Gagarina.
Od Gagarinovho letu ľudstvo na ceste objavovania vesmíru dosiahlo pokrok. Do elitného klubu kozmonautov sa 2. marca 1978 letom Vladimíra Remeka zaradilo aj bývalé Československo, 20. februára 1999 sa začala vesmírna misia prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu.
Dňa 16. júna 1963 absolvovala let do vesmíru prvá žena, Valentina Tereškovová. Na palube lode Vostok-6 strávila vtedy 26-ročná ruská kozmonautka 71 hodín a Zem obletela 48-krát. Po 20 rokoch od Gagarinovho prvého letu do vesmíru, 12. apríla 1981, vypustili USA prvý raketoplán. Neskôr sa začali budovať vesmírne stanice – najskôr vo februári 1986 ruský Mir, potom ISS, ktorá slúži dodnes.
Popri kozmonautoch a astronautoch z rôznych krajín a čínskych tajkonautoch sa do vesmíru dostali už aj „turisti“ – v decembri 1990 im dvere do vesmíru otvoril japonský novinár Tojohiro Akijama. Stal sa prvým komerčným pasažierom a na stanici Mir pobudol sedem dní.
Nechcem opakovať známe fakty o lete Gagarina, tie sa opísali mnohokrát a je možné si ich vyhľadať na internete. Skôr chcem poukázať na geopolitické a strategické civilizačné súvislosti tohto letu.
Začiatky kozmických letov, vývoja kozmických technológií a ich využívanie na mierové využívanie kozmu a letov do vesmíru sú spojené so socialistickou epochou (1928 – 1998). Človek odchovaný buržoáznou propagandou si pod touto tézou zrejme predstaví tzv. socialistickú propagandu, ale je to jeho problém, s tým to nemá nič spoločného. Ak chceme seriózne hovoriť o poznatkovej civilizácii, je nutné prestať sa dívať na svet očami Sibyly, a pochopiť vnútorný mechanizmus dejinného vývoja. Inak, nemôžeme ako civilizácia prežiť.
V tomto prípade ide o jednotu spoločenskej formy a určitej výrobno-technologickej úrovne ľudstva. Tak ako priemyselné technológie (motory, turbíny, ap.) nemohli fungovať v rámci prvobytnej či otrokárskej spoločenskej formy, ale na ich fungovanie bola nutná kapitalistická spoločenská forma, tak aj kozmické technológie, využívanie atómovej energie si vyžadovali už socialistickú spoločenskú formu. Je to vidieť aj z toho, akonáhle sa dostal socializmus po r. 1989 do krízy, upadol aj kozmický výskum, USA nie sú schopné dopraviť v tejto dobe ani človeka do vesmíru. A nechcime si predstaviť situáciu, keby USA získali rozhodujúcu technologickú prevahu a výlučnosť na súkromné ovládnutie kozmu, čo by sa dialo s civilizáciou, zrejme by neprežila ďalších 100 rokov. Podobne začal stagnovať program atómovej energie, Nemecko dokonca plánuje sa úplne vzdať atómovej energie. Podobne v tomto prípade si nechcime predstaviť, keby USA ako jediné disponovali jadrovými technológiami, v akom stave by asi bola civilizácia. V tomto sa prejavuje jednota formy a obsahu, jednota kvality a kvantity spoločenského vývoja. Aj stará forma síce sa môže dostať k novým technológiám, problém je v ich využití. Je pravdepodobné, že by ju nevyužila v prospech pokroku a ľudstva, ale na deštruktívne účely. Preto tá téza o spojení určitého výrobno-technologického potenciálu s určitou spoločenskou formou a epochou.
Ak sa dívam na vývoj súčasnej civilizácie, ktorá v rámci starej spoločenskej formy sa dostala ku globálne ničivým technológiám, je možné, že práve prechod predpokladaných mimozemských civilizácií k ucelenej globálnej a neskôr vesmírnej forme, a poznatkovej forme, schopnej využívať progresívne nové technológie predstavuje veľký problém a nemuseli to prežiť a preto ich nevieme objaviť. A nemusí to prežiť ani zemská civilizácia.
Kapitalizmus ako každý systém, či objekt v tomto vesmíre je kvantitatívne ohraničený zdrojmi a preto na nejaký veľký kvalitatívny skok v rámci kozmického výskumu už nemá potenciál. Dnes USA majú problém vyniesť človeka do vesmíru, za veľký úspech sa pokladá to, že súkromná spoločnosť SpaceX úspešne pripojila svoju kozmickú loď Dragon k ISS. Zásadne kvalitatívne podstatne vyššie zdroje kapitalizmus už nedokáže vytvárať, preto ich môže len prerozdeľovať v rámci civilizácie. A USA a celý Západ to robia cez imperiálne drancovanie civilizácie. USA týmto spôsobom síce dokážu sústrediť určité zdroje a z toho financovať obmedzený vesmírny výskum, ale zároveň imperiálnym drancovaním civilizácie ju privádzajú do chaosu a úpadku, čo vyvoláva jednak úpadok svetovej spoločnosti a ekonomiky a zároveň bumerangový efekt aj na využitie zdrojov v USA – nutnosť posilňovať armádu, bezpečnostný aparát, špionážny aparát, ideologicko-propagandistický aparát, čiastočne izolovať USA od zvyšku sveta, aby zabránili migrácii a terorizmu, čo samozrejme sa prejaví na slabšom výkone americkej i svetovej ekonomiky a teda aj v obmedzených zdrojoch na vesmírny program. Tu je zdroj tézy, že každý systém je kvantitatívne ohraničený.
Súčasný kapitalizmus je na jednej strane kvantitatívne obmedzený, na druhej strane jeho konzumná podoba ešte aj tieto obmedzené zdroje orientuje na málo efektívnu masovú konzumnú spotrebu, neefektívne prejedanie budúcnosti miesto rozsiahlych investícií do budúcnosti. Nehovorím tým, že investície do človeka sú neefektívne, práve naopak, investície do vzdelaného, kvalifikovaného človeka sú nutnosťou. Ale investície do toho, aby mal človek každý rok nový mobil, nový notebook, ale hlavne nové auto, 20 nových topánok, nových šiat, nový TV, na ktorom sleduje bezduché programy, nie je investíciou do rozvoja človeka, ale obyčajnou malomeštiackou márnomyseľnosťou a prejedaním budúcnosti. Z čoho by ľudstvo chcelo financovať náročný vesmírny program, ak je celý Západ enormne zadĺžený?
Čo sa týka budúcnosti kozmonautiky, vecne treba povedať, že socialistická epocha bola spojená so začiatkom kozmickej éry ľudstva, ale socialistická spoločenská forma je už takisto pritesná na väčší kvalitatívny skok v oblasti vesmírneho výskumu.
K tomu je už potrebné spojené úsilie celého ľudstva, čo si vyžaduje globálnu spoločenskú formu, civilizáciu. Nemýľme si globálnu civilizáciu s globálnym kapitalizmom, ktorý je zdrojom negatívnych dopadov. Globálny kapitalizmus, presadzovanie súkromných a národných záujmov v globálnom rozmere, to hranie sa na súkromné štátiky, ktoré každé osobitne v konkurenčnom boji budú realizovať vesmírny výskum, je neefektívnym mrhaním zdrojov. K spolupráci na ISS pre neochotu USA nebola napr. prizvaná Čína, ktorá na tieto účely má evidentne najväčšie zdroje, a ktorá preto plánuje zostrojenie a vypustenie vlastnej vesmírnej stanice. Na lety na Mesiac či na Mars a na ďalšie planéty a do hlbín vesmíru sú potrebné podstatne väčšie zdroje, aké má dnešná civilizácia k dispozícii a tie je možné sústrediť hlavne spoločným úsilím celého ľudstva. A to si vyžaduje už kvalitatívne novú spoločenskú formu (a epochu), ani socializmus na túto úlohu už nestačí.
Globálna forma ľudstva, kozmický program a budúca kozmická civilizácia teda stojí jasne mimo možností kapitalizmu, ten je schopný utvoriť len jej falošnú, imperiálnu podobu v podobe globálneho kapitalizmu. A globálny výrobno-technologický potenciál, vesmírny program zneužívať na svoje súkromné účely, nie v prospech celého ľudstva. Stačí sa pozrieť do jeho predstáv o budúcnosti vesmírneho programu v podobe tzv. kultového seriálu Star Trek, či Star Wars (Hviezdne vojny). Práve tieto predstavy jasne ukazujú, že kapitalizmus nie je schopný prekročiť hranice buržoázneho vojnového zmýšľania, kedy namiesto už potrebnej globálnej deľby práce, spolupráce rozmýšľa o okolitom svete len ako o konkurenčnom, ktorý je potrebné zničiť, odstaviť. A potenciálnych mimozemských civilizáciách len ako o nepriateľoch.
V tomto smere pokročil socializmus zjavne ďalej. Prejavilo sa to aj v orientácii kozmického výskumu na civilné, mierové využívanie. Samozrejme, že sovietska armáda si takisto želala kozmický program prioritne využívať na vojenské účely, ale politické vedenie predsa len presadilo, že civilné využitie má väčšie spoločensko-ekonomické, politické ale aj propagandistické dopady.
Milan Antal
ALTERNATÍVY.SK 