Rastislav Iščenko: USA sa snažia rozpútať cez migračnú krízu v Európe vojnu

Strany bieloruskej krízy sa postupne rozchádzajú s nerozhodným výsledkom. Lukašenkovi sa nepodarilo dosiahnuť kapituláciu EÚ ohľadom odvolania sankcií a uznania legitímnou hlavou štátu, ale tiež plán USA na preformátovanie migračnej krízy na európsku vojnu za účasti Ruska na bieloruskom území sa blíži neúspechu.

Lietadlá Belavie začali prevážať migrantov späť do Iraku. Možno niektorí (jednotlivci) zostanú v Bielorusku (aby sa demonštrovala humanita Minska). Ale, pokiaľ sa začatý proces nepodarí z nejakého dnes neznámeho dôvodu zmariť, tak by sa na začiatku budúceho roku pohraničná kríza mala vytratiť.

To očividne nevyhovuje Washingtomu. Podľa toho, ako miznú nádeje na organizáciu vojny v bieloruskom smere, USA stále viac hľadia na Ukrajinu. Prehlásenia o tom, že Rusko čaká len na ochladenie, aby zaútočilo na Ukrajinu, sú počuť z Washingtonu skoro každý deň. Na druhej strane Američania pravidelne vhadzujú do informačného priestoru fejkové správy o pripravenosti vybudovať základne na Ukrajine alebo o úmysle výrazne zvýšiť podporu ukrajinskej armády (treba predpokladať vojensko-technickú a finančnú, ale Američania to neupresňujú).

Akcentovanie pozornosti na zimu, ktorá sa údajne má stáť spúšťačom rusko-ukrajinskej vojny, vlastne objasňuje príčiny americkej nervozity. Všetkým je jasné, že pokiaľ nenastane nejaká vis maior, tak nastávajúcu zimu Ukrajina prežije, nehľadiac na všetky problémy s energetickou sústavou.

Za prvé, objem ekonomiky a počet obyvateľstva sa prudko znížili a pre existenciu v režime prežitia predošlé objemy energie nie sú potrebné.

Za druhé, achmetovská Donbaská palivo-energetická spoločnosť už podpísala kontrakt v USA a začala dodávať na Ukrajinu asi pol milióna ton uhlia. Začiatkom decembra bude prísun tejto dodávky dokončení a nič nebráni Achmetovovi nakúpiť toľko uhlia, koľko bude treba. Cena pre neho nie je dôležitá, nakoľko sa presúva na obyvateľstvo. Keď ľudia sami nebudú schopní platiť, zaplatí štát z daní. Pokiaľ, samozrejme, Zelenský nezatúži po hladových a studených búrkach.

Za tretie, plyn z vlastnej ťažby nikam nezmizne a za zimu vyťažia ešte tri a pol – štyri miliardy kubických metrov.

Za štvrté, nejaké objemy plynu (hoci len dve-tri miliardy kubíkov) do podzemných zásobníkov plynu napumpovali.

Za piate, vždy je možnosť „dočasne“ konfiškovať, s odkazom na vis maior (humanitárnu katastrofu) súkromný plyn, ktorý je v podzemných zásobníkoch plynu.

Ovšem, bude nutné si ešte raz „utiahnuť“, možno dokonca veľmi silne „utiahnuť“, ale pokiaľ zima neprekvapí dlhodobými extrémnymi mrazmi, kolapsu možno uniknúť.

Prečo Američania panikária? Američania sú dobre informovaní, že na Ukrajine vznikol protizelenský oligarchický konsenzus. Rovnako chápu, že článkami a televíznymi programami sa prezident nezvrhne, k tomu je potrebná reálna a viacmenej rozsiahla nespokojnosť národa, ktorej by bolo možné dať náležitú formu pouličnými protestami, a ďalej už rozvíjať tému „zločinného režimu“, „polície s národom“, „armády s národom“, atď.

Pokiaľ Kyjev môže počítať s tím, že prekoná zimu, s ťažkosťami, ale bez rozsiahlej katastrofy, vďaka mobilizácii všetkých síl, tak vnútropolitická situácia robí túto možnosť veľmi zraniteľnú. Oligarchovia, ktorí si želajú vymeniť Zelenského, potrebujú krízu. Keď neprofesionálný tím šiesteho prezidenta sám nezaženie krajinu do bezvýchodnej situácie, znamená to, že potrebuje pomôcť prostredníctvom sabotáže. Odíde Zelenský, nájde sa aj plyn, aj uhlie, ako sa našiel chlieb v Petrohrade v roku 1917, ihneď po abdikácii Mikuláša II.

Američania správne hodnotia situáciu, chápu, že Zelenský má jednu šancu sa udržať – začať riadenú vojnu s Ruskom. V tom prípade bude podporený Washingtonom proti vnútornej opozícii. Ale aj samotný Zelenský bude mať možnosť prenasledovať svojich politických odporcov, keď ich obviní z paktovania s nepriateľom vo vojnovej dobe.

Na druhej strane, keď Zelenského zvrhnú, tak, ako chápeme nielen my, ale tiež naši zaoceánski „priatelia a partneri“, oligarchická svorka bude mať veľmi málo šancí udržať jednotu moci, previesť nové legitímne voľby, nezačať vojnu všetkých proti všetkým a nezrútiť sa do humanitárnej katastrofy. Podľa všetkého si je Washington istý, že Rusko použije humanitárnu katastrofu ako zámienku pre vpád na Ukrajinu, za účelom riešenia najbližších úloh (zrieknutie sa Kyjeva nárokov na Krym a ďalej do Podnestria, výmena moci v Kyjeve na loajálnejšiu voči Moskve, atď.). Ja osobne by som nebol až tak presvedčený, že Rusko si naloží na seba takéto bremeno, ale americkí stratégovia merajú podľa seba: keď môžu niečo ukoristiť, najprv berú, a potom premýšľajú, prečo to urobili.

Celkovo podľa amerických prepočtov vyplýva, že aspoň v nejakej podobe sa vojna Ruska na Ukrajine musí konať s pravdepodobnosťou 90 %. Aby dostali túto pravdepodobnosť na 100 %, USA organizujú informačné provokácie, a tiež postrkujú k vojne Zelenského a naznačujú všestrannú podporu, ktorú samozrejme, nedodržia, ale nie je v takej situácii, aby mohol vyjednávať.

USA nesporne neopustili myšlienku na rozvinutie širokej protiruskej fronty (od Baltu po Čierne more). Lenže, pokiaľ sa do posledného okamžiku plánovalo rozpútať vojnu v Bielorusku (za účasti Poľska, Litvy, Lotyšska a Ukrajiny), tak na základe stabilizácie na poľsko-bieloruskej hranici sa do popredie stále viac dostáva Ukrajina. USA nie celkom bezdôvodne predpokladajú, že Lukašenko sa (v prípade zahájenia rusko-ukrajinského konfliktu) tradične neovládne, niečo militarizujúce prehlási a to bude možné použiť ako zámienku k tomu, aby sa Bielorusko považovalo „za spoluvinníka útoku“. No, ak nič neprehlási, tak sa niečo vymyslí.

Bielorusko je veľmi potrebné v tejto schéme. Veď v prípade, že sa bojové akcie obmedzia len na Ukrajinu, možno predpokladať, že sa k nim pripojí Poľsko, ktoré bude chrániť svoje „odveké poľské územie“ v Haliči. Ale ako sa môžu Litva a Lotyšsko začleniť do konfliktu, ak nemajú hranice s Ukrajinou? Ledaže napadnú Kaliningrad. Ale celá pointa provokácie spočíva v tom, aby sa nebojovalo na ruskom území,  ani na území EÚ. USA si želajú, aby ich spojenci vystúpili „ako obhajcovia malých a slabých, na ktorých sa zaútočilo“.

Úlohy vojny:

1. Roztrhnutie ekonomických väzieb Ruska s EÚ (hlavne s Nemeckom).

2. Dlhodobé zväzovanie ruských rúk a zdrojov na východoeurópskom predpolí, aby USA a ich spojenci (včítane západoeurópskych) mohli kolektívne vystúpiť proti Číne, ktorá by zostala osamotená.

Podľa toho, že USA nepretržite presúvajú úsilie na rozpútanie konfliktu z Bieloruska na Ukrajinu (a pokračujú v aktívnej provokačnej činnosti v oboch smeroch), je pre nich aktivizácia konfliktu počas terajšej zimy principiálnou otázkou. Najskôr to súvisí so zámermi voči Číne, a tiež s americkým volebným cyklom: všetky vážne konflikty je potrebné stihnúť zahájiť pred možnou výmenou moci, je žiaduce dokonca pred doplňujúcimi voľbami do Kongresu, počas ktorých demokrati môžu stratiť väčšinu v jednej alebo oboch komorách.

Rovnako je potrebné v najbližšej budúcnosti očakávať pokračovanie a narastanie americkej provokačnej aktivity vo východoeurópskom smere. Očividne sa neobmedzia na Ukrajinu-Bielorusko-Pobaltie. Pravdepodobne budú pokusy destabilizovať Zakavkazsko a tiež zorganizovať veľký konflikt v priestore od Zakaukazska po Izrael, za účasti Ruska, Turecka a Iránu. Ale situácia v Európe je priaznivejšia pre americké plány, preto hlavné snahy bude Washington aj naďalej rozvíjať práve tu.

https://ukraina.ru/opinion/20211122/1032706990.html

This entry was posted in Nekategorizované and tagged . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s