Štátny dlh USA presiahol hodnotu HDP

USA sa po kríze r. 2008 ponárali čoraz hlbšie do dlhov v snahe veľkými sumami oživiť ekonomiku. Za prezidenta Obamu sa zvýšil dlh o 9 biliónov, za Trumpa o ďalších 7 biliónov. V r. 2018 to bolo už 78 % HDP, teda úroveň, ktorú označuje Svetová banka za nebezpečnú.

Podľa prognóz mal štátny dlh USA presiahnuť objem ekonomiky za 10 rokov. Došlo k tomu ale oveľa skôr kvôli pandémii a obrovským výdavkom na podporu hospodárstva. Podľa nezávislých odhadov investovala americká vláda do ekonomiky takmer 9 biliónov dolárov. A výsledkom sa stal dlh 28 biliónov dolárov, čiže 101 % HDP. Niečo podobného bolo zaznamenané len po 2. svetovej vojne v r. 1946 – 106 %.

Šéf Fedu Jerome Powell v tom ale problém nevidí: „Obrovské pôžičky v dobe pandémie sa stali mostom cez ekonomickú priepasť: karantény, zníženie spotrebiteľských výdavkov, prestoje lodí, prázdne hotely a milióny nezamestnaných. Lacné pôžičky umožnili platiť zamestnancom peniaze a neprepúšťať ich, a zachovávať aktíva v pracovnom stave. Vďaka pôžičkám boli financované tiež podpory v nezamestnanosti prepusteným pracovníkom, aby mohli platiť účty a kupovať si  jedlo.“

Podľa bývalého ministra financií Larryho Summersa však bolo toto financovanie nadmerné. Hlavne vládu nezarazil prudký pokles rozpočtových príjmov.

Podľa odhadov Výboru pre zodpovedný federálny rozpočet za pomalého obnovovania ekonomiky bude dlh predstavovať 117 % HDP do r. 2025.

Obrovský rozpočtový schodok sa kryje hlavne vďaka vydávaniu štátnych obligácií.  Zatiaľ to nevyvoláva znepokojeniu investorov a nebráni USA v tom, aby sa stále viac zadlžovali. Dôvodom sú lacné pôžičky, peniaze sú akoby zdarma.

Nízke úrokové sadzby umožňuje postavenie dolára ako hlavnej svetovej rezervnej meny, USA tu ťažia vo veľkej miere zo svojho imperiálneho postavenia. Krajine to umožňuje vydržať veľký obchodný deficit, znižuje ekonomické riziká, zvyšuje likviditu finančného trhu a zaisťuje americkým bankám rozšírený a prvoradý prístup k peňažným prostriedkom.

V JP Morgan Asset Management vysvetľujú, že peniaze ale bude potrebné vrátiť. Dôležitý nie je dlh sám o sebe, ale cena jeho obsluhovania. Po ukončení krízy dôjde k zvýšeniu sadzieb v dôsledku očakávania hospodárskeho rastu a rastu inflácie, čisté úrokové platby vzhľadom k HDP sa zvýšia z terajších 1,3 % na 3,2 %.

To už bude predstavovať inú situáciu. Podľa odhadov v roku 2028 utratia Američania len na úroky z dlhu jednu pätinu štátneho rozpočtu.  Pričom asi polovina štátneho dlhu USA patrí zahraničným investorom, medzi veriteľmi je na druhom mieste Čína. Peking disponuje štátnymi dlhopismi za 1,1 bilióna dolárov a periodicky hovorí o ich výpredaji. Ak by k tomu došlo, bol by nútený odkúpiť Fed dlhopisy z trhu, aby si zachoval nízke sadzby a nízku cenu obsluhovania pôžičiek. To by malo ale len krátkodobý efekt.

V určitom bode stratia investori istotu v schopnosti vlády USA vrátiť vypožičané prostriedky, začnú vypredávať papiere a požiadajú o vyššie úrokové sadzby. To by malo vážne dôsledky pre USA. Došlo by k vlne bankrotov a veľkej finančnej a hospodárskej kríze. A dolár by prišiel o postavenie hlavnej svetovej rezervnej meny. Celý finančný imperializmus USA by sa zrútil ako domček z karát, USA dnes jednoducho hrajú vabank, v snahe udržať svoje imperiálne postavenie. A to vysvetľuje aj ich agresívne kroky na svetovej scéne, agresívne vojny, štátne prevraty, ovplyvňovanie volieb, vyhrážanie, sankcie.

(Sputnik.cz, – ma-)

This entry was posted in Nekategorizované. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s