Veľké pandémie súvisia s dejinnými cyklami

korona9

Čo sa týka pôvodu vírusu, otvorené sú všetky možnosti, od prirodzenej cesty po umelý výtvor, zatiaľ niet dôkazov pre žiadnu z nich, sú tu len indície. Vo svetle rozkladu USA napr. by som sa nečudoval, keby ho vyrobili v laboratóriu a použili ako biologickú zbraň. Ak mal vzniknúť na trhoch, prečo nie v Indii, ktorá je hygienicky v katastrofálnom stave.

A podľa všetkého, vírus nemusel vzniknúť v Číne, Čína ho len prvá oficiálne ohlásila, čo je podstatný rozdiel, ak chce niekto obviňovať Čínu. Sú informácie z výpovedí o jeho prítomnosti v USA v jeseni 2019, dnes bol potvrdený prípad z Francúzska z 27. 12. 2019, ale čítal som v diskusii aj vyjadrenie slovenských manželov, že v auguste sa u nich prejavilo silné chrípkové ochorenie, ktoré malo všetky znaky COVID-19.

Lenže na základe mojich poznatkov si myslím, že to, či ide o umelý vírus, alebo prírodný, z hľadiska pandémie hrá druhoradú úlohu. Biológovia sa zamýšľali nad tým, že vírusy tu s nami žijú tisícročia, prečo sa prejavia takou silou len v určitej dobe. Nuž, dá sa v tom nájsť logika a ja chcem na rozdiel od biológov poukázať na širšie vývojové, sociálne súvislosti.

Jasne sa dá ukázať, že veľké pandémie v dejinách súviseli so sociálnymi cyklami, spôsobenými striedaním a vývojom spoločenských foriem.

Biológovia sa pýtali, prečo sa napr. takou silou prejavil mor v 14. st. Nie je to až taká záhada, koniec 14. storočia je koncom nevoľníckej epochy (otrokárstva, feudalizmu), rozpad tohto systému prakticky bežal mnoho storočí. Kríza klasického nevoľníckeho systému sa prejavila vojnami, povstaniami, chaosom, čo prinášalo biedu a oslabenie imunity obyvateľstva. V takomto prostredí moru mali bacily moru voľný priestor na pôsobenie.

Druhou veľkou pandémiou je „španielska chrípka (hoci nešlo o chrípku a nie španielsku) 1918-1920. Znovu je to spojené s krízou a zanikaním klasického kapitalizmu (voľnej súťaže), ktorá začala rokom 1848, krízami s nadvýroby, vojnami, povstaniami, krízou klasickej vedy a hlavne prvou svetovou vojnou. Znovu je tu obrovský chaos, prehĺbenie biedy a zníženie sociálnej imunity. A nešlo len o “chrípku”, ale aj o rozšírenie ďalších chorôb, ako cholera, tuberkulóza ap.

V r. 1957 a 1968 došlo k veľkým chrípkovým epidémiám, znovu to bolo spojené so sociálnymi zlomami.

Po r. 1989 došlo ku kríze klasického socializmu, chaosu, aj v zdravotníctve, sociálnej kríze a teda znovu zníženiu imunity obyvateľstva a znovu sa nám začal navracať niektoré choroby, ktoré boli už prekonané.

Možno povedať, že veľké pandémie súvisia s rozkladom starých spoločenských systémov, čo prináša aj chaos, sociálnu biedu a oslabenie imunitného systému obyvateľstva. Tam je súvislosť preukázateľná.

Lenže ako sa ukazuje dnes, kedy výrobno-technologický vývoj (nie kapitalizmus) vytvoril dostatočnú materiálnu bázu pre uspokojenie základných životných potrieb všetkých (teda komunizmu, ale to tu nebudeme riešiť), epidémie a táto pandémia sa prejavujú skôr v bohatých krajinách a rýchlo technologicky sa vyvíjajúcich krajinách (paradox Indie a Číny, prečo sa pandémia nerozvinula v hygienicky slabej Indii?)

Vývoj chápem ako striedanie objektov, aj spoločenské systémy chápem ako objekty. A tu platia princípy vývoja materiálneho sveta.

Vo svetle poznatkov, ktoré mám, chcem poukázať na to, že dnes už nestačí prekročiť len kapitalizmus, teda jeho snahu o pozíciu hegemóna súčasného civilizačného vývoja. Treba ísť oveľa ďalej.

Vývoj ide cez utváranie čoraz zložitejších objektov, nejako to súvisí aj s viazaním voľnej energie, ktorá do nášho vesmíru neustále prúdi (cez ČD a hviezdy ?). Od atómov k molekulám, k makromolekulám a biomolekulám, k živým bunkám, organizmu ako systému buniek, zväzku organizmov. Odtiaľ k človeku, k rodovej organizácii, rodovo-kmeňovej, mestskému štátu a kniežatstvu s otrokárskym a feudálnym systémom, národnému štátu s kapitalistickým systémom, integrácii národných štátov so socialistickým systémom, globálnej forme.

Prejavuje sa tu pôsobenie zákona premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne, alebo aj princípu súladu formy vývoju obsahu, v spoločnosti sa prejavuje ako zákon súladu výrobných (spoločenských) vzťahov úrovni výrobných síl. Poznatky, ktoré sa rozvíjali v tomto smere, sa dnes ignorujú, ale ten zákon sa dramaticky prejavuje rôznymi hospodárskymi, politickými, zdravotnými krízami.

V podstate sa dá povedať, že navyšovanie materiálneho, energetického obsahu (je tu požiadavka neustáleho ekonomického rastu, čudo, proti tomu neprotestujú ani konzervatívci, ani národniari, hoci dôsledky nedomýšľajú) si vyžaduje tomu prispôsobiť aj spoločenskú formu. Ak sa neprispôsobuje, vzniká nadprodukcia, nadvýroba, ktorú stará forma už nedokáže viazať, spotrebovať a vlastne aj táto nadprodukcia pôsobí ako rozkladný faktor spoločenského systému. Je známe, že starovekí filozofi sa obávali bohatstva, pretože rozkladá spoločnosť.

Teda vyžaduje si to aj nový, vyspelejší sociálny program, ktorý dokáže POZITÍVNE VIAZAŤ tento navyšujúci sa materiálny obsah do vyspelejšej formy, sociálneho objektu. Ak tu niet takého pozitívneho programu, tak tento navyšujúci sa obsah začne pôsobiť ako NEGATÍVNA, rozkladná sila. A civilizácia po r. 1989 stratila orientáciu, takého programu tu niet, ešte aj tzv. revolučná, pokroková ľavica nežiada pokrok, ale návrat k izolovaným národným štátom. Je zrejmé, objavovanie nových chorôb po r. 1989 súvisí aj s absenciou nového sociálneho programu a novej spoločenskej formy.

Už som upozornil, že veľké krízy, historické zlomy r. 1989, 1998, 2008 sú ukazovateľom naplnenia energetického, materiálneho (výrobno-technologického) obsahu starej formy a vyžadovali si pokročiť v civilizačnom vývoji o jednu priečku vyššie. Po r. 1998 od socializmu ku globálnej civilizácii, po r. 2008 sme sa ocitli v úplne novom, makrosociálnom prostredí. Zotrvávanie na báze starej formy, a už nielen kapitalistickej ale aj socialistickej, na báze starého sociálneho programu vedie k zostrovaniu nesúladu medzi rozvíjajúcim sa sociálnym obsahom a starou sociálnou formou.

Máme to mohutný výrobno-technologický potenciál, schopný produkovať tovary, služby a poznatky pre dôstojný život všetkých obyvateľov. Ukazovateľom obrovskej nadvýroby je čoraz agresívnejšia reklama. Je to prakticky rakovinový stav, kedy program (nielen biologický, ale aj sociálny) začne blbnúť a produkovať chaos a chaotické útvary. A tento problém sa môže vypuklo prejaviť v tých najbohatších krajinách, s rozvinutým výrobno-technologickým potenciálom, ale starou spoločenskou formou, ktorá už produkuje nezmysly v podobe LBGT ideológie a podobných ideológií. Ale aj socialistická Čína s mohutným výrobno-technologickým potenciálom, v oblasti oceliarstva, stavebníctva ale aj digitálneho priestoru, trpí nadprodukciou, preto potrebuje globálne trhy ako svoje odbytisko, preto sa stáva lídrom globalizácie.

Dá sa teda povedať, že zrejme nové choroby súvisia aj s obrovskou nadprodukciou civilizácie, ktorú starý systém nie je schopný produktívne spotrebovať, k tomu je potrebný nový sociálny program a nová spoločenská forma. Inak nadprodukcia bude čoraz viac rozkladať civilizáciu a produkovať aj rôzne negatívne, parazitické formy.

Ako som už poukázal, rok 2008 znamenal dôležitý sociálny zlom, ktorý prakticky ukončil dejiny klasickej ľudskej spoločnosti. A priniesol potrebu vyriešiť staré vnútorné protirečenia civilizácie, pretože budú prebité zostrujúcim sa protirečením medzi človekom a prírodou. Toto je zrejme začiatok, tlaky prírody môžu prísť z rôznych strán.

K pochopeniu týchto súvislostí je potrebné pochopiť CESTY VÝVOJA OBJEKTOV. Každý vyvíjajúci sa materiálny objekt v tomto svete podlieha zákonu premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne a naopak. Každý materiálny objekt existuje v určitých hraniciach, vo filozofii sa nazýva mierou. Ako príklad slúži voda, v tekutom stave existuje od 0 do 100 stupňov C.

Dosiahnutím tejto hranice sa vývoj objektu kvantitatívne vyčerpá, čo som zjednodušene nazval aj kvantitatívnym, materiálnym vyčerpaním socializmu v r. 1989. Teda v pozitívnom nie negatívnom slova zmysle. Kedy stará forma nie je schopná viazať, spotrebovať to, čo je schopný obsah produkovať, preto začne problém nadprodukcie, nadvýroby. Ďalej má objekt možnosť:

-zastaviť svoj vývoj a nemusí nič riešiť. Touto cestou išli Polynézania, pred 5200 rokmi končila prvobytná spoločnosť, jej potenciál sa vyčerpal. Utvorili si svoj polynézsky raj, nevyvíjali sa a prežili dodnes.

-zmeniť kvalitatívne, revolučne formu. Čím sa otvorí priestor pre nový kvantitatívny, materiálny, ekonomický rast, nová forma dáva priestor vyššej kvantite. Napr. atómy sa menili na molekuly, molekuly na makromolekuly, makromolekuly na živé bunky, živé bunky sa integrovali do organizmov, jednotlivé organizmy sa integrovali do spoločenstiev organizmov. Odtiaľ skok k sociálnej forme. A zmenám prvobytnej formy, v rámci ktorej rody sa integrovali do kmeňových útvarov, kmene sa integrovali do otrokárskych mestských štátov, mestské štáty sa integrovali do kniežactiev a kapitalistických národných štátov, národné štáty do socialistického integrovaného spoločenstva.

-v priaznivých podmienkach dostatku zdrojov, izolácie stará forma môže evolučne kvantitatívne rásť aj po dosiahnutí miery, ale do určitej hranice. Ak dokáže do svojho programu zabudovať aj prvky programu novej formy, čo jej umožní ešte obmedzený kvantitatívny, ekonomický rast.

Máme tu príklad vírusov. Vírus je prakticky chemická častica, ktorá do svojho programu preberá gény od živých buniek. Aj tu potrebujeme vidieť rozdiel medzi živou bunkou a životupodobným vírusom. On len preberá niektoré vlastnosti živej hmoty, ale nie je živou hmotou. Pre túto jeho vlastnosť budeme bojovať proti živej hmote?

Máme tu príklad ľudoopov. V priaznivých podmienkach Afriky nešli ľudskou cestou, len prevzali niektoré ľudské črty. Ale zrejme vidíme rozdiel medzi ľudoopmi a človekom.

A dostávame sa ku kapitalizmu. Po Veľkej hosp. kríze 1929-33 sa kvantitatívne vyčerpal, už po zlome v r. 1848 ho začali trápiť krízy z nadvýroby, reagoval na to koncentráciou výroby, monopolmi. Po kríze mohol ekonomicky rásť len za podmienky, že do svojho programu zabudoval aj socialistický program, preberal prvky socializmu (štátne podniky, reguláciu, plánovanie, sociálne zabezpečenie, sociálny štát). Vznikol tak socializovaný kapitalizmus, niektorí ľudia dokonca hovoria, že skutočný socializmus vznikol vo Švédsku, Fínsku, Nórsku, ap. Dúfam, že aj tu dokážeme vidieť rozdiel medzi socializmom a socializovaným kapitalizmom, kapitalistickým sociálnym štátom a že ich nestotožňujeme.

Rokom 1989 však sa vyčerpával aj potenciál socializmu, v pozitívnom slova zmysle, ďalší ekonomický rast si vyžadoval prehĺbiť integráciu národných štátov do globálnej úrovne. Nuž a kapitalizmus ako živelný systém, ako vírus, v snahe o ekonomický rast, preberal do svojho programu aj globálne prvky, prvky globálnej deľby práce (do takej miery, že USA sankcionujú Rusko, ale raketové motory od neho kupujú, sankcionujú Čínu, ale sú od nej výrobne, obchodne závislé). Tak sa socializovaný kapitalizmus zmenil na globálny kapitalizmus, ktorý vo svojej podstate stále zostal národne orientovaným kapitalizmom.

Je viditeľné, že poznatkovú civilizáciu potrebujeme, dnes nám proti tomuto nepriateľovi nepomôžu najnovšie zbraňové systémy, ale len kvalitné poznatky.

Milan Antal

Galéria | This entry was posted in Nekategorizované and tagged , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s