Obnova miestnej ekonomiky s pomocou investovania občanov

ĽAVICA MOŽE ZÍSKAŤ VPLYV CEZ MIESTNU EKONOMIKU

Na ľavicových, sociálnych či národných fórach sa vedú diskusie o vytváraní vlastnej slovenskej národnej ekonomiky, vrátane obnovy sebestačnosti poľnohospodárstva. Myslím, že za súčasnej situácie treba voliť reálnu cestu. Vytvoriť veľké družstvá v tejto etape, teda za súčasnej vlády sa nepodarí, na to je potrebná vládna podpora, politická, finančná, technická. V tomto smere by sa mali viac objavovať články na podporu družstiev, ich význame, to je úloha ich podporovateľov.

Do diskusie ponúkam jeden návrh, ktorý vychádza z reality najmä slovenského vidieka, ako ju opísali v diskusii aj znalci miestnych podmienok a ja ju poznám podobne. Napr. z dedín sa vytratili OBCHODY, chýbajú tam OBSLUŽNÉ FIRMY (opravárenské, kosenie, pílenie, rúbanie dreva, iné drobné práce, upratovanie) najmä pre starších.

Tieto by zároveň poskytovali ZAMESTNANIE miestnym ľuďom, to je veľký problém niektorých regiónov, mohli by pritiahnuť späť aj mladých ľudí. Môj synovec by sa takto rád zamestnal v dedine, bavilo by ho to, pretože by nešlo len o zamestnanie, ale aj o prácu v prospech vlastnej dediny, našli by sa viacerí.

PROBLÉM ZDROJOV NA FINANCOVANIE OBNOVY

V diskusiách sme viacerí narazili na problém financovania obnovy ekonomiky, poľnohospodárstva, sebestačnosti. Áno, je tu návrh zdaniť, vyvlastniť milionárov, ako však realisti poznamenali, že toto riešenie narazí na problém demokracie. Pri vyvlastnení by Slovensku išiel po krku všetok kapitál, udusili by Slovensko vojensky, ekonomicky, finančne, energeticky. Je však zrejmé, že je jedno, v ktorom systéme, ale je potrebné obmedziť osobnú spotrebu v prospech investícií, pričom sa narazí na problém demokracie.

Kapitalizmus pri svojom vzniku to riešil prvotnou akumuláciou, vyvlastnením malých súkromných roľníkov a remeselníkov a cez kolónie celých kontinentov. V období imperializmu, aby nemusel obmedziť osobnú spotrebu svojich občanov, tak financoval a financuje vlastný rozvoj vyciciavaním zdrojov rozvojových krajín. Súčasné vojny v Juhoslávii, Iraku, Afganistane, Líbyi, Sýrii sú hlavne o drancovaní ich zdrojov v prospech financovania vlastnej osobnej spotreby a investícií.

Stalinova koncepcia urýchlenej industrializácie, ktorá na pozadí útoku fašistického Nemecka na ZSSR sa ukázala oprávnená oproti Bucharinovej umiernenej koncepcii, si tiež vyžadovala masívny presun zdrojov z osobnej spotreby do masívnych investícií do budovania silného priemyselného štátu. Bez toho by ZSSR nevyhral vojnu. Po r. 1968 sa socializmus stabilizoval, považovalo sa za potrebné zvýšiť osobnú spotrebu občanov, zvýšiť životnú úroveň. Keďže socializmus nemal svoje kolónie, išlo to na úkor investícií, na čo sa dnes poukazuje, vraj socializmus začal zaostávať technologicky.

ÚSPORY A INVESTÍCIE SPOLU SÚVISIA.

Je tu však jedna možnosť, v menšom rozsahu, presunúť zdroje zo spotreby do investícií dobrovoľne. Zainteresovať obyvateľstvo na úsporách, prechodu od života na dlh k životu s úsporami a ich investovaním. Myslím, že toto je úloha pre ekonómov a finančníkov, aby premysleli, ako.

A ZAINTERESOVAŤ OBYVATEĽSTVO NA INVESTÍCIÁCH – buď priamym investovaním, alebo cez úspory v bankách poskytovaním úverov

– do odbytových družstiev, ktoré by pomáhali malým farmárom na vidieku, odbyt je najväčším problémom malých farmárov a pestovateľov. Farmári, pestovatelia, zamestnanci, ich rodinní príslušníci, alebo obyvatelia obcí by mohli byť členmi družstva, mali by osobný záujem na fungovaní takéhoto družstva,

– do vlastných obecných obchodov (ako družstevných, alebo obecných obchodov – akciových?, podielových?). Slovenský vidiek dnes trpí absenciou obchodov, čo podmieňuje aj jeho vyľudňovanie, nárast dopravy do miest. Dediny sa tak stávajú obyčajnými satelitmi miest, bez vlastného zázemia. Obchody by zároveň mohli vykupovať miestnu produkciu, čím by zvyšovali zamestnanosť a kúpyschopnosť v obci, či regióne,

– do malých obecných obslužných družstiev, či podnikov (drobné opravy, kosenie, pílenie, rúbanie dreva, ap.). Z mnohých obcí mladí odišli za prácou, starší občania sa preto obracajú s požiadavkami na služby na dobrovoľníkov, nemá to však charakter zamestnanosti.

Výhodou obecných, samosprávnych podnikov, obchodov je to, že nepotrebujú ako súkromníci vysoký zisk, stačí mierny, alebo vyrovnaný rozpočet.

Samozrejme, bez organizátorov takúto koncepciu uskutočniť nejde. Toto je návrh pre ľavicové subjekty a iné iniciatívy, pokúsiť sa v niektorých obciach, kde sú na to vhodné podmienky, ľudia, založiť vzorové družstvo, podnik, ktorý by mohol slúžiť ako príklad pre ostatné obce, regióny.

Bola by to zároveň škola z politicko-organizátorskej praxe pre mladých ľavičiarov, získavanie skúseností, poznatkov a vplyvu vo svojom prostredí.

Išlo by o vytváranie zázemia zdola, miestnych „sovietov“, získavanie vplyvu zdola.

Ide o súčasť koncepcie samosprávneho socializmu.

Je zrejmé, keďže by to bolo vytvárané na kapitalistickej báze, dochádzalo by aj k pokusom špekulantov obohatiť sa cez takúto formu. V Čechách neslávne dopadli kampeličky. Preto by bolo nutné premyslieť ochranu pred špekulantmi, napr. vytvárať z investujúcich občanov kontrolné komisie.

Takáto činnosť by si vyžadovala ideové krytie, rozpracovanie koncepcie. Klub národohospodárov Slovenska (www.narodohospodari.sk), orientovaný týmto smerom, zrejme má k dispozícii organizáciu a stanovy takýchto družstiev, prípadne ju vie rozpracovať.

Milan Antal

Galéria | This entry was posted in Nekategorizované and tagged , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s