Poznámka k potravinovej sebestačnosti Slovenska

Poukazovaním na chaos, rozvrat a rozkrádanie po prevrate v novembri 1989 sa miešajú  dokopy dve línie, dva aspekty, ktoré potrebujeme od seba oddeliť, aby vízie mali exaktný charakter a nielen charakter subjektívnych prianí.

1. Po r. 1989 by bolo došlo tak či tak k zníženiu potravinovej sebestačnosti Slovenska, lenže v zmysle integračnej a globálnej deľby práce rovnocenných krajín.
Pretože civilizácia bola v prechode od národnej úrovne ekonomiky a trhu ku globálnej úrovni, pretože výrobno-technologický proces svojou povahou nadobudol globálny charakter.

Zoberme si, že po 14. st., spolu s utváraním kapitalizmu dochádzalo k podobnému prechodu, ale od mestskej ekonomiky (a integrovanej úrovne kniežactiev) k národnej ekonomike a národnému trhu, pretože si to vyžiadal charakter výrobných síl. Deľba práce sa presunula z mestskej úrovne na národnú, čo prinieslo zlacnenie výroby, zníženie nákladov, zvýšenie životnej úrovne ľudí. V národnom štáte mestá v rámci deľby práce stratili svoju potravinovú či inú sebestačnosť, ale vadí to dnes niekomu? Zablokuje dnes niekto Žilinu, B. Bystricu potravinovo či inak?

Ľuboš Blaha či ďalší vykrikovali, že je tu proces návratu k plnej suverenite národných štátov. To sa máme vrátiť ku kapitalizmu? Ten je založený na národno-štátnej úrovni. Socializmus, socialistická epocha, úroveň výrobných síl 20. st. si vyžadovala už integráciu národných štátov do zoskupenia. Nemôžete predsa letecký, kozmický, atómový priemysel, biotechnológie ap. budovať na izolovaných národných štátoch, táto výrobno-technologická úroveň si už vyžaduje nadnárodný trh a nadnárodnú deľbu práce. Aj v socializme postupne dochádzalo v rámci RVHP k prehlbovaniu integračnej deľby práce a tým aj k strate sebestačnosti v mnohých oblastiach produktov, služieb či informácií.

Dôležité do budúcnosti teda nie je zachovať plnú potravinovú sebestačnosť Slovenska, sme príliš malá krajina, aby sme vyrábali všetko sami, ale vecne posudzovať na globálnej úrovni všetky náklady spojené s globálnou deľbou práce (teda aj emisie), čo je aj z hľadiska ekologického, emisného, udržania zamestnanosti v regióne a ďalších aspektov vhodné pestovať doma a čo možno dovážať. Ja napr. dobre poznám okres Rimavská Sobota. Bol to vždy poľnohospodársky okres (aj keď kopcovitý, kde sa pestuje s vyššími nákladmi), dokázal preto zamestnať aj početné rómske obyvateľstvo, tento aspekt treba pri plánovaní zohľadniť.

2. Iným aspektom ovšem je reakčný prevrat a proces návratu kamsi dozadu, ktorý tu nastal po r. 1989, rozbitie dobre fungujúcich hospodárskych celkov, rozkrádanie, privatizácia toho, čo nemá žiadnu oporu v národohospodárskom uvažovaní, pád ekonomickej výkonnosti o 25 %.

Za tým stojí skutočnosť, že EÚ je postavená ešte na starých kapitalistických základoch a len sčasti je integračným zoskupením (kapitalizmus musí reagovať na vývoj výrobných síl) a sčasti je ešte starou imperiálnou ríšou, s koloniálnymi mocnosťami v centre a obslužnou koloniálnou perifériou. Integračný efekt síce bol aj pre Slovensko pozitívny, hlavne v znižovaní nákladov na produkciu, ale na starom kapitalistickom základe sa nedá postaviť plnohodnotné integračné zoskupenie rovnocenných subjektov, ktoré sa nebudú báť zapájať do deľby práce.

Tieto dva aspekty treba od seba oddeliť, hlavne to musí dokázať urobiť ľavica, inak sa o žiadnej ľavici na Slovensku nebude dať hovoriť. Integračné zoskupenie a deľbu práce potrebujeme, alebo si niekto vie predstaviť návrat do výrobno-technologickej úrovne začiatku 20. storočia? Ale potrebujeme plnohodnotné integračné zoskupenie, nie zdeformovaný subjekt, akým je EÚ. Buď sa EÚ transformuje do novej podoby, čo nepokladám za reálne na základe pozorovania západných krajín, ktoré sa svojich imperiálnych návykov nechcú vzdať.

Pripájať sa k Eurázijskej ekonomickej únii, vedenej Ruskom, tiež nemá dnes zmysel, trpí podobnými problémami ako EÚ, je založená na kapitalistickom základe, a preto Bielorusko, Kazachstan či iné krajiny majú obavy z prehlbovania integrácia a straty samostatnosti a dávajú najavo svoju nespokojnosť.

Východiskom zrejme bude založiť nové integračné zoskupenie z bývalých socialistických krajín (Česko, Slovensko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Srbsko, Slovinsko, Chorvátsko, Macedónsko, Grécko, Fínsko, Švédsko), s podporou nastupujúceho globálneho lídra Číny, ktorá má záujem na prehlbovaní globálnej deľby práce a globálnej spolupráci.

V novom prostredí by sa dalo racionálne uvažovať aj o potravinovej sebestačnosti, čo je z hľadiska zohľadnenia všetkých nákladov (teda aj dopravných, ekologických, sociálnych, udržiavania krajiny) efektívnejšie dovážať, ako pestovať na hornatom Slovensku.

Po diskusii na davdva.sk sa žiada doplnenie:

Osobne nemám nič proti potravinovej bezpečnosti. Len sa snažím vidieť spoločenský objekt a v jeho rámci teda aj národohospodársky komplex v celistvosti, dnes tá celistvosť už predpokladá globálny pohľad.

Pozrime sa konkrétne, čo znamená dosiahnutie plnej potravinovej bezpečnosti a či v mechanizme súčasného sveta ona je hlavným problémom.

Ak by sa ekonomika plne nacionalizovala, museli by sme začať riešiť tieto problémy:

1. Riešiť otázku energetickej bezpečnosti, bez toho ani poľnohospodárstvo nebude fungovať. Vyrobíme síce dostatok el. energie, ale sme závislí na dodávkach atómového paliva a jeho uskladňovaní, na dodávkach ropy a plynu. Ak sa zastavia dodávky ropy, nepohne sa ani jeden traktor.
2. Musel by sa znovu vybudovať aj ťažký priemysel, zabezpečiť vývoj a výskum na súčasnej úrovni. Ak si pozrieš dokumenty o dnešnom poľnohospodárstve, je prešpikované rozmanitou účelnou technikou, bez ktorej nedosiahneš požadovanú produktivitu práce, náklady a konkurencieschopnosť. To je návrat u nás do 50-tich rokov, v ZSSR trinástich rokov (1928-1941). So všetkými dôsledkami.
Museli by sa akumulovať zdroje, zobrať výrazne z osobnej spotreby občanov, aby si mohol financovať sebestačný priemysel. Občania by sa búrili, preto by si musel zaviesť diktatúru. Tak to fungovalo v dejinách, o tom sú despocie, absolutizmus a diktatúra proletariátu.
3. Musel by sa dobudovať chemický a biochemický priemysel, bez ktorého sa dnes poľnohospodárstvo nezaobíde, ešte aj orechy bude treba každý rok ošetrovať, nielen zemiaky.
4.Musel by byť dosiahnutá bezpečnosť svojho finančného systému, financovania poľnohospodárstva, a tak masívneho investovania. A toto je mimo globálnej správy dnes nerealizovateľné, USA cez platobný systém Swift by zablokovali Slovensko, úvery, platby. Aj veľké Rusko a Čína s tým majú určité problémy, vyvíjajú dlho vlastný finančný, platobný systém, nie je to jednoduché. Čína v týchto dňoch spustila testovanie digitálneho juanu.
5. Muselo by sa mohutne investovať do technologického vývoja, digitálnej ekonomiky, len kde na to vziať. Toto je dnes najzraniteľnejšia časť fungovania hospodárskeho celku. Vari mohutná Čína, ktorá by mohla stopercentne zabezpečiť potravinovú sebestačnosť, rieši tento problém? Je závislá od dovozu potravín, sóje, mäsa, ale nerieši to. Pretože v rámci obchodnej vojny USA jej sóju vnucujú, nie embargujú. Čína rieši svoju technologickú sebestačnosť, napr. aj mimo Google, svoje programové vybavenie, hoci stále presadzuje globálnu deľbu práce a spoluprácu aj v tejto oblasti.
Podobne Rusko nikto neembarguje v potravinách, ale v technologickej oblasti (napr. dostavba Nord Stream2), a finančnej, úverovej dostupnosti. Naopak, Rusko opačným smerom zaviedlo sankcie na dovoz západných potravín, ale Západ ich nadbytok tlačí do Ruska cez Bielorusko a Turecko.

Vidieť systém v komplexe znamená vidieť aj zdroje tejto nadvýroby a prečo Západ nepoužíva potraviny ako zbraň, pretože by to bola zbraň proti sebe. A to je už o tom, čo som napísal vyššie, určitý systém má schopnosť potenciál viazať určitú kvantitu energie, matérie, všetko navyše je už preň nadvýroba.

A to platí aj pre socializmus, aj keď s tým mnohí nesúhlasia. Keby sa plne nacionalizovalo Slovensko, mimo integračného zoskupenia, ale zároveň sa plne vybavilo technologicky, výrobne, objavil by sa problém obrovskej nadvýroby. A tá sa nedá riešiť bez zapojenia do integračného celku a globálnej deľby práce, lenže nie v súčasnej zdeformovanej podobe kapitalizmom. A znovu sa dostávame k tomu prerodu sveta… A toto sú úlohy ľavice, len my tu žiaden taký ľavicový subjekt nemáme.

Milan Antal

Galéria | This entry was posted in Nekategorizované and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s