150 rokov od narodenia V. I. Lenina

22.4.1870 sa v  ruskom meste Simbirsk narodil Vladimír Iľjič Lenin, marxistický filozof a teoretik, zakladateľ boľševickej strany, ktorá v r. 1917 uskutočnila Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu. Stál v jej čele, bol prvým predsedom vlády sovietskeho Ruska a následne ZSSR, je zakladateľom prvého socialistického štátu na svete. Svoju teóriu, leninizmus, definoval ako adaptáciu marxizmu v období krízy klasického kapitalizmu a jeho prechodu na imperializmus.

Je autorom viacerých filozofických a politických či organizačných prác:

V. I. Lenin: Vývoj kapitalizmu v Rusku (1899).
V. I. Lenin: O stávkách (1899)
V. I. Lenin: Čo robiť? Pálčivé otázky nášho hnutia (1902). Pravda, Bratislava 1975
V. I. Lenin: Krok vpred, dva kroky vzad (Kríza v našej strane) (1904)
V. I. Lenin: Dve taktiky sociálnej demokracie v demokratické revolúcii (1905)
V. I. Lenin: Socializmus a náboženstvo (1905). ČMF, Pravda 1975
V. I. Lenin: Poučenie z komúny, *.DOC (1908)
V. I. Lenin: Materializmus a empiriokriticizmus (1908). Pravda, Bratislava 1976
V. I. Lenin: Marxizmus a revizionizmus,  (1908)
V. I. Lenin: O niektorých zvláštnostiach historického vývoja marxizmu (1910). V. I. Lenin, Spisy 17, s. 30
V. I. Lenin: O vzťahu robotníckej strany k náboženstvu (1912)
V. I. Lenin: K dvadsiatemu piatemu výročiu úmrtia Jozefa Dietzgena (1913). V. I. Lenin: Spisy 19. Zdôraznenie marxizmu ako výrazu triednych záujmov robotníkov, Dietzgen ako robotník samostatne dospel k marxizmu.
V. I. Lenin: Tri zdroje a tri súčasti marxizmu (1913)
V. I. Lenin: O národnostnej otázke (Kritické poznámky k národnostnej otázke, 1913). Spisy 20
V. I. Lenin: O práve národov na samourčenie (1914). Pravda, Bratislava 1950
V. I. Lenin: Karol Marx (1912)
V. I. Lenin: Filozofické zošity (1914-1916). Pravda, Bratislava 1980. Encyklopédia materialistickej dialektiky
V. I. Lenin: Socializmus a vojna (1915). Pravda, Bratislava 1952
V. I. Lenin: Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu. (1916). Pravda, Bratislava 1975
V. I. Lenin: Štát a revolúcia (1917). Pravda, Bratislava 1975
V. I. Lenin: Úlohy revolúcie (1917)
V. I. Lenin: Proletárska revolúcia a renegát Kautsky (1918)
V. I. Lenin: Detská nemoc „ľavičiarstva“ v komunizme (1920). Pravda, Bratislava 1975
V. I. Lenin: O Novej ekonomickej politike (1921)

Viaceré tieto práce zodpovedali potrebám vtedajšej doby, spoločenskej objednávky a možno ich študovať dnes už len ako historický materiál.

Lenin však veľmi dobre pochopil marxistické dialekticko-materialistické učenie, zákon súladu výrobných vzťahov úrovni výrobných síl a vyvodil z neho nástup socializmu ako spoločenskú objednávku, zodpovedajúcu vtedajšej úrovni výrobných síl. Čo neovládali západní politici, ktorí Leninovi pomáhali dostať sa do Ruska, dúfajúc, že dokončí rozvrat Ruského impéria. Toho, kto neovláda materialistické chápanie dejín, ani vo sne nemohlo napadnúť, že namiesto rozvratu Ruska Lenin položí silné základy novej socialistickej superveľmoci, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila dejiny 20. storočia, stala sa inšpirujúcou silou nielen pre rozvojové krajiny, ale aj Západ, socializovala a humanizovala civilizáciu, z čoho čerpá postsocialistická časť sveta dodnes aj počas pandémie koronavírusu.

O význame jeho diela v vplyvu svedčia aj sochy po celom svete. Pozrime si niektoré z galérie Sputnika.cz

Památník Vladimira Lenina v německém městě Schwerin

Pamätník V. I. Lenina v nemeckom meste Schwerin

Vedoucí regionu Languedoc-Roussillon Georges Fréchet na pozadí sochy Vladimira Lenina v Montpellieru, FrancieSocha V. I. Lenina v Montpelliéru, Francúzsko

Leninův památník v Kalkatě, Indie

Leninov pamätník v Kalkate, India

Za významné dielo, ktoré je dnes aktuálne a potrebné študovať, možno pokladať Štát a revolúciu. Vychádza z marxistických názorov na štát ako správnu, mocenskú organizáciu, vzniknutú spolu s deľbou práce, triedami pri prechode od kmeňovo-rodovej prvobytnej spoločnosti k mestskej, triedno-štátnej spoločnosti. Vníma vývoj štátu, zmeny jeho funkcií, socializmus je pokladaný za poslednú z triády triedno-štátnych spoločenských foriem (nevoľnícka SEF, kapitalistická SEF, socialistická SEF), v ktorom štát ako triedno-mocenská organizácia postupne odumiera.

Lenin a marxizmus nikdy nechápali socializmus ako ukončenie dejinného vývoja, ako ideálnu sociálne spravodlivú spoločnosť, pozemský raj. Chápali socializmus, socialistickú epochu len ako ďalší vývojový stupienok v dejinách, zodpovedajúci výrobno-technologickej úrovni 20. st., ktorý umožnil priniesť ľudstvu viac blahobytu, slobody oproti kapitalizmu. Teda klasický socializmus oproti klasickému (pravému) kapitalizmu, rozvíjajúcemu sa od 14. st. do Veľkej hosp. krízy 1929-33. Lenin si vo Filozofických zošitoch urobil poznámku pri štúdiu dialektiky, že vývoj je večný. Predpokladal teda aj odumretie klasickej podoby socializmu.

Lenin v Štáte a revolúcii priamo hovorí o “odumieraní” štátu.  Možno to však chápať ako totálny zánik štátu, jeho totálnu negáciu? Nie, ide o pozitívnu negáciu, odumretie niektorých funkcií štátu (vojensko-potlačovateľskej, obhajcu záujmov vládnucich vykorisťovateľských tried), naopak, posilnenie hospodársko-organizátorskej, riadiacej funkcie, stavajúc na základoch poznatkovej civilizácie. Táto funkcia významne vystúpila do popredia v súčasnej koronakríze.

Tento proces začal prakticky rokom 1989, len v západnej civilizácii chýba revolučný subjekt, ktorý by tento proces dokázal presadzovať do života. Namiesto toho, aby sme dookola rečnili o odstránení kapitalizmu a prechode k socializmu, tak ako Lenin v r. 1917 dobre pochopil spoločenskú objednávku (dejinnú zákonitosť), tak dnes potrebujeme pochopiť objednávku tejto doby a k tomu potrebujeme zamyslieť sa aj nad Leninovým a Marxovým “odumieraním” štátu. A teda aj pozitívnym prekonaním socializmu smerom k vyššej spoločenskej forme.

Milan Antal

Galéria | This entry was posted in Nekategorizované and tagged . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s