Mgr. Miroslav Pomajdík
V Španielsku sa prepisovala história. Od konca občianskej vojny v roku 1939, kedy fašistický diktátor zvrhol vládu Ľudového frontu, nevládla v krajine široká ľavicová koalícia, ktorá by v sebe zahŕňala sociálnych demokratov, socialistov, antikapitalistickú ľavicu a komunistov, s podporou ďalších ľavicových regionálnych strán.
Od konca občianskej vojny v roku 1939 až do teraz nesedel vo vláde žiaden komunista, to sa teraz zmenilo, kedže Komunistická strana Španielska sa stala súčasťou koalície a jej líder Alberto Garzón sa stal dokonca ministrom pre spotrebiteľské záležitosti. V novej vláde však nebude jediným komunistom, nakoľko ministerkou práce a sociálnych vecí sa stala Yolanda Diaz, ktorá je líderkou Zjednotenej ľavice v Galícii a Komunistickej strany Galície, ktorá patrí do federácie Komunistickej strany Španielska a Zjednotenej ľavice.
Nová ľavicová koalícia má krehkú väčšinu, ktorú podporuje 167 poslancov. Najsilnejšou stranou v koalícii je Španielska socialistická robotnícka strana, ktorá má 120 poslancov a volebná koalícia antikapitalistickej ľavice Podemos- Zjednotená ľavica ( ktorú vedie Komunistická strana Španielska ) má 35 poslancov.
Väčšinu získali aj vďaka tomu, že vládu podporilo 6 poslancov z Baskickej národnej strany a niekoľkých malých regionálnych strán a aj vďaka tomu, že 18 poslancov sa zdržalo hlasovania, vrátane najsilnejšej katalánskej separatistickej strany Republikánskej ľavice Katalánska a menšej ľavicovej separatistickej baskickej strany, čím umožnili vznik novej ľavicovej vlády.
Zdroj: Mgr. Miroslav Pomajdík, VZDOR-strana práce
