100. výročie sedemdennej vojny medzi Československom a Poľskom

23. 1. 1919 začala sedemdenná poľsko-československá vojna o Tešínsko, do ktorej vyústili spory o to, komu bude patriť Tešínsko. Slovensko v nej prišlo o časť územia.

Československé jednotky po márnom proteste proti konaniu v rozpore s uzatvorenou dočasnou dohodou zaútočili na Poľskom obsadenú časť Tešínska, aby v spornom území zabránili konaniu volieb do poľského Sejmu a odvodom miestneho obyvateľstva do poľskej armády. (1) Postup česko-slovenských jednotiek bol zastavený až na nátlak Dohody. Výsledkom vojny bolo stanovenie novej demarkačnej čiary, ktorá rozšírila územie kontrolované Česko-Slovenskom.

Pozadie udalostí

Po rozpade Rakúska-Uhorska na Tešínsku vznikol český národný výbor (Národný výbor pre Sliezsko) a poľský národný výbor (Rada Narodowa Księstwo Cieszyńskiego). Poľský výbor vyhlásil Tešínsko za súčasť Poľska a vojensky väčšinu Těšínska v noci z 31. októbra na 1. novembra 1918 obsadil. Český výbor vyhlásil Tešínsko za súčasť Československa. Napätie sa stupňovalo a snaha upokojiť situáciu viedla k uzavretiu dočasnej dohody o rozdelení Těšínska medzi oba národné výbory. Podľa tejto dohody veľká väčšina Tešínska predbežne pripadla Poľsku, ktoré tak získalo aj kontrolu nad Košicko-bohumínskou železnicou, jediným železničným spojením Českých krajín s východným Slovenskom. Česko-slovenská vláda a česká verejnosť toto rozdelenie vnímali ako dlhodobo neprijateľné. Poľská strana bola s týmto rozdelením spokojná.

Na konci januára 1919 Poľsko naplánovalo konanie volieb do poľského Sejmu. V rozpore s uzatvorenou dohodou sa tieto voľby mali konať aj v Poľskom kontrolovanej časti Tešínska, kde tiež Poľsko začalo odvody miestneho obyvateľstva do poľskej armády. (1) V súvislosti s konaním týchto volieb Poľsko v ním kontrolovanej časti Těšínska rozmiestnilo vojenské jednotky. Československý protest proti konaniu volieb a vojenským odvodom miestneho obyvateľstva ako neprijateľnom prejavu štátnej zvrchovanosti v spornom území bol Poľskom odmietnutý a Československo sa rozhodlo pre vojenské riešenie sporu.
Poľské sily na tomto úseku boli slabšie ako československé. Poľsko malo po skončení prvej svetovej vojny územné spory so všetkými svojimi susedmi (2) a dobe sedemdňovej vojny boli jeho hlavné sily viazané v poľsko-ukrajinskej vojne o východnú Halič.

Priebeh

19. januára 1919 vydalo československé Ministerstvo národnej obrany rozkaz k vojenskému obsadeniu Tešínska. 21. januára 1919 vyzvalo Československo Poľsko k stiahnutiu poľského vojska a orgánov z Tešínska. Poľsko výzvu ignorovalo.
23. januára 1919 o 13:00 hodine začalo československé vojsko postup v smeroch na Bohumín a Karvinú. Od východu súčasne iniciovali postup legionárske jednotky z Talianska. Česko-slovenské vojská postupovali vpred. Bol obsadený Bohumín (o 16:00 hod), Orlová a po ťažkých bojoch (3) aj Karviná. Těšín bol obsadený bez boja 27. januára 1919. Poľské vojská ustúpili za Vislu.

27. januára dostalo čs. vojsko rozkaz k prekročeniu Visly a zabezpečenie železnice Bohumín – Těšín – Jablunkov..30. januára 1919 1919 začal československý postup a poľské vojská ustúpili ku Skoczówu, kde sa zastavil postup aj ústup. Československým vojskám dorazili ďalšie posily, čím sa dostali do značnej prevahy nad poľskými jednotkami.

Ukončenie bojov

Útok na Skoczów sa na nátlak Dohody (4) neuskutočnil a v noci na 31. januára 1919 československé vojská zastavili na základe rozkazu československého ministerstva národnej obrany bojové akcie. Medzi Česko-Slovenskom a Poľskom bolo podpísané prímerie a 26. februára sa československé vojská stiahli na novú líniu, stanovenú Medzinárodnou komisiou Dohody na základe československo-poľskej zmluvy, uzatvorenej 3. februára 1919 v Paríži. Sporné územie bolo postavené pod medzinárodnú kontrolu. Uzavretie dohody medzi Česko-slovenskom a Poľskom umožnilo Česko-Slovensku uvoľniť viazané jednotky pre obranu južného a východného Slovenska pred Maďarskom.
Obete

Sedemdenná vojna bola krátka a relatívne málo (7) krvavá. 44 (podľa iných zdrojov 53) československých vojakov v bojoch padlo, 124 mužov bolo zranených a 7 bolo nezvestných.( 8). Tretina strát pripadla na československých legionárov. Československé obete pripomína pomník v Orlovej.
Na poľskej strane padlo 92 vojakov, 855 mužov bolo zranených a 813 bolo nezvestných (nezvestní boli najmä dezertéri z krakovského kontingentu).(8)

Literatúra:
1. BORÁK, Mečislav; ŽÁČEK, Rudolf. „Ukradené“ vesnice. Český Těšín : Muzeum Těšínska, 1993. ISBN 80-85491-43-5.
2. FRIEDL, Jiří; JIRÁSEK, Zdeněk. Rozpačité spojenectví. Československo-polské vztahy v letech 1945-1949. Praha : Aleš Skřivan ml., 2008. ISBN 978-80-86493-23-7.
3. KAPLAN, Karel. Pravda o Československu 1945-1948. Praha : Panorama, 1990. ISBN 80-7038-193-08 Chybné ISBN.
4. KÁRNÍK, Zdeněk. Malé dějiny československé (1867-1939). Praha : Dokořán, 2007. ISBN 978-80-7363-146-8.
5. KLIMENT, Charles K.; NAKLÁDAL, Břetislav. Slovenská armáda 1939-1945. Praha : Naše vojsko, 2003. ISBN 80-206-0596-7.
6. PEROUTKA, Ferdinand. Budování státu I.-IV.. Praha : Academia, 2003. ISBN 80-200-1121-8.

Galéria | This entry was posted in Nekategorizované and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s