11. september v dejinách

11 9.1063 zomrel uhorský kráľ Belo I.

11 9.1185 Isaac II. Angelos, člen širšej byzantskej cisárskej rodiny, zabil poručíka Steghanos Hagiochristophorites, ktorý ho prišiel zatknúť, pretože Isaac sa po boku svojho otca a bratov zúčastnil revolty v Nicae a Prouse.
Isaac využil neprítomnosť cisára Andronikos I. Komnenos v Konštantínopoli, aj to, že Andronikos bol síce schopný vládca, ale aj nenávidený pre krutosť a jeho úsilie udržať poslušnosť poddaných. Prehovoril k ľudu a vyvolal vzburu. Keď sa cisár Andronikos vrátil do Konštantínopoľa, zistil, že počas neprítomnosti stratil podporu verejnosti a Isaac bol prehlásený za byzantského cisára. Andronikos sa pokúsil utiecť na lodi, ale bol chytený. Isaac ho odovzdal ľudu, ktorý ho 12. 9. 1185 usmrtil.

11.9.1226 bola zavedená v rímskokatolíckej cirkvi prax verejnej adorácie – vzdávania úcty bohu a božským bytostiam položením tvárou na zem (prostráciou), alebo pokľaknutím pred oltárom, monštranciou, sochou, ap.. V určitom zmysle nadväzuje na prax antických náboženstiev vzdávania, prejavu najhlbšej úcty božstvu pred jeho oltárom (sochou alebo iným predmetom) pokľaknutím a úklonom tela a tiež tradíciu starého Ríma.
Formálne začala v Avignone 11. 9. 1226 ako prejav vďaky na znak víťazstva križiackej výpravy proti Albigencom, stúpencom meštiackej herézy, rozšírenej v 12.-13. St. vo Francúzsku, Taliansku a Nemecku. Rozšírenie herézy bolo späté s ekonomickým rozmachom juhofrancúzskych miest, úspešným bojom proti feudálom, vydobytím nezávislosti.

11 9.1297 škótska armáda v bojoch o nezávislosť pod vedením Williama Wallacea a Andrewa Moraya porazila Angličanov v bitke o most Stirling.

11.9.1390 sa začalo päťtýždňové obliehanie Vilniusu Vytautasom Veľkým a jeho spojencami Rádom nemeckých rytierov. Išlo o konflikt v rámci litovskej občianskej vojny 1389 – 1392 medzi Jogailom, kráľom Poľska a veľkovojvodom Litvy a jeho brantrancom Vytautasom Veľkým. Išlo o boje o moc nad veľkým litovským vojvodstvom po smrti Algirdasa, otca Jogaila. Jogail v r. 1385 podpísal dohodu o vytvorení personálnej únie medzi Litvou a Poľskom, vznikol by tak najväčší kresťanský štát v Európe. A to nevyhovovalo Rádu nemeckých rytierov, ktorí boli v nepriateľskom položení voči obidvom štátom.
Samotné obliehanie litvy neprinieslo výsledok, občianska vojna nemala víťaza a tak nakoniec došlo ku kompromisu a podpisu dohôd.

11.9 1526 vojská osmanskej ríše bez odporu obsadili uhorský Budín po drvivej maďarskej porážke v bitke pri Moháči 29. 8. 1526 a 10 dní ho rabovali a pálili.

11.9.1541 začal útok domorodého obyvateľstva dnešnej Chile pod vedením náčelníka Inkov Michina Lonca proti španielskym dobyateľom usadeným v Santiagu (dnešné Santiago de Chile, založené ako Santiago de Nueva Extremadura). Santiago bolo založené 12. 2. 1541, domorodý náčelník Inkov Manco Capac II varoval Španielov hrozbou útokmi, aby mesto zrušili. Obliehanie Santiaga trvalo 20 mesiacov, po príchode posíl z územia dnešnej Peru skončilo.

11.9.1609 objavil anglický moreplavec Henry Hudson ostrov Manhattan, ktorý je dnes srdcom New Yorku.

11.9.1609 španielsky kráľ Filip III. kráľovským dekrétom rozhodol o vyhostení všetkých Židov a moslimov zo Španielska (prípadne ich násilnom pokresťančení). Išlo o jednu z najväčších etnických čistiek v dejinách ľudstva, ktorou sa začínajú dejiny západnej kapitalistickej spoločnosti. Bolo vyhostených a vyvlastnených vyše 1 milióna osôb, Španielsko stratilo 1/8 obyvateľov, niektoré regióny 30 percent.
Pritom 781 rokov maurského dedičstva na Pyrenejskom polostrove sa stalo kultúrnym bohatstvom ľudstva (zapísané vo fonde svetového dedičstva UNESCO). Napr. Cordóba v 10. st. bola najviac zaľudneným, miestom na Zemi, bola európskym centrom umenia, vedy a techniky, známa svojou multikultúrnou toleranciou, kde spolu žili, pracovali, tvorili moslimovia, židia, kresťania.

11.9.1649 sa dobytím mesta skončilo obliehanie írskeho mesta DroghedaCromwellovou armádou, v rámci dobýjania Írska anglickou parlamentnou armádou. Obliehanie začalo 3.9. Od r. 1642 bola väčšina Írska pod kontrolou Írskej katolíckej konfederácie. V r. 1648 sa Íri spojili a anglickými monarchistami.
Cromwel hlásil vo svojej správe 3552 mŕtvych, z toho asi 2800 vojakov. Niektorí monarchisti hovorili však až o 2000 alebo 4000 mŕtvych civilistoch. Isté je, že počas dobýjania mesta došlo k masakrom, zabíjaniu už zajatých monarchistických vojakov, ktorí sa vzdali.

11.–12.9.1683 sa odohrala bitka pri Viedni. Bola jednou z kľúčových bitiek v tureckých vojnách medzi Habsburgovcami (resp. kresťanskou Európou) a Osmanskou ríšou. Bola aj jednou z najvýznamnejších bitiek 17. st. V konečnom dôsledku znamenala ukončenie tureckej expanzie v strednej Európe a zosilnenie politického vplyvu Habsburskej monarchie. Bitku vyhrali poľsko-rakúsko-nemecké sily (Svätá liga) na čele s poľským kráľom Jánom III. Sobieskim proti armáde Osmanskej ríše pod velením veľkovezíra Kara Mustafa Pašu. Bola historickým zlomom v tristoročnom zápase medzi centrálnymi európskymi mocnosťami a Osmanskou ríšou. Šestnásť rokov po bitke, Habsburská ríša postupne ovládla južné Uhorsko a Sedmohradsko, ktoré boli z veľkej časti zbavené tureckých síl.

11.9.1697 Eugen Savojský prekvapil a rozdrvil hlavné vojsko Osmanskej ríše v bitke pri Zente.

11 9.1708 ruská vojská odrazili pokus švédskej armády Karola XII. Švédskeho o dobytie Moskvy. Bol to zlom vo Veľkej severnej vojne medzi Švédskom a alianciou Ruska, Poľska a Dánska, smerujúci k úpadku Švédska ako impéria. Švédske vojská boli definitívne porazené 8. 7. 1709 pri Poltave.

11.9.1709 sa odohrala bitka Malplaquet, jedna z rozhodujúcich bitiek o španielske dedičstvo. Stáli v nej Veľká Británia, Holandsko, Habsburská monarchia a Prusko proti Francúzsku a bavorským oddielom. Francúzi síce boli donútení pod tlakom ustúpiť, ale organizovane, spojenci však utrpeli dvojnásobne vyššie straty ako Francúzi. Podľa pravidiel vojny síce spojenci vyhrali bitku, ale bolo to Pyrrhovo víťazstvo. Veliteľ francúzskej armády Claude de Villars preto vyhlásil, že zopár takých francúzskych porážok by zničilo spojenecké vojsko.

11 9.1714 počas vojny o španielske dedičstvo (1701 – 1714, 1705 – 1714 začala vojna Kataláncov za nezávislosť proti Španielsku, Barcelona uzavrela spojenectvo s Anglickom a Ženevou) bola po 14 mesiacoch obliehania dobytá Barcelona francúzskymi vojskami (podporujúcimi nárok Filipa V: na španielsky trón), katalánske vojská boli porazené.. Philip V. Španielsky zrušil konštitúciu, Katalánsko prišlo o všetky privilégiá a výhody.

11.9.1886 sa v Katalánsku prvýkrát začal oslavovať tento deň ako sviatok. V r. 1939 bol diktátorom Frankom zrušený. V r. 1980 katalánska vláda ustanovila 11. september ako Národný deň Katalánska – ako symbol znovuzískania národnej identity. Po celom Katalánsku sa konajú slávnosti pod záštitou miestnej vlády.

11.9.1741 predstúpila Mária Terézia pred uhorský ríšsky snem druhýkrát.. Podľa legendy v čiernych šatách, v rukách držala polročného Jozefa II. a so slzami v očiach hovorila, že ju opustili všetci spojenci a zostalo jej už len Uhorsko. Uhorských šľachticov to natoľko povzbudilo, že jej poskytli finančné zdroje a vojsko a uznali jej manžela za spoluvládcu Uhorska.
Bolo to druhé vystúpenie Márie Terézie pred ríšskym snemom. V júni 1741 odcestovala do Prešporka (Bratislavy), aby zistila, aký má Uhorsko názor na pragmatickú sankciu, keďže vďaka tomuto dokumentu vládla aj Uhorsku. Zaujímala sa aj o ich vojenskú podporu. Uhorsko uznalo pragmatickú sankciu a rozhodlo sa podporiť Rakúsko aj vojensky. No žiadalo väčšiu samostatnosť. Mária Terézia potvrdila pred uhorským ríšskym snemom všetky predošlé privilégiá.

11.9.1758 sa odohrala bitka pri Saint Cast medzi britskými a francúzskymi silami. Išlo o bitku v rámci sedemročnej vojny, vyhrali ju Francúzi.

11.9.1776 sa konala na Staten Island (New York) britsko-americká mierová konferencia. Účastníkmi boli britský admirál lord Richard Howe a členovia druhého kontinentálneho kongresu John Adams, Benjamin Franklin a Edward Rutledge. Konferencia sa konala po britskom obsadení Long Islandu. Vzhľadom k tomu, že kompetencie admirála Howeho boli veľmi obmedzené, kongresová delegácia bola pesimistická ohľadom výsledku. Konferencia nakoniec trvala iba tri hodiny a skončila neúspechom. Američania trvali na uznaní svojej nedávno vyhlásenej nezávislosti, Howe nebol dostatočne kompetentný toto riešiť. Po konferencii Briti pokračovali vo svojej vojenskej kampani na získanie kontroly nad New Yorkom.

11.9.1777 počas amerických bojov o nezávislosť v bitke pri Brandywine (Pennsylvánia) britská armáda pod vedením generála sira Williama Howe porazila americkú armádu pod vedením Georga Washingtona a prinútila ju ustúpiť k hlavnému americkému mestu Philadelphii.

11.9.1786 sa v Annapolise (Maryland) stretlo 12 delegátov z piatich štátov (New Jersey, New York, Pennsylvánia, Delaware a Virgínia), ktoré jednomyseľne vyzvali na ústavné konvencie. Dôvodom stretnutia bola snaha o odstránenie problémov a nedostatkov fungovania federálnej (konfederatívnej) vlády, ktoré spôsobovali aj problémy v obchode a ekonomike. Zo stretnutia, ktoré trvalo do 14. 9. 1786, bola spracovaná a odoslaná do Kongresu správa (Annapolis National Convention). Mala byť podkladom pre širšie stretnutie viacerých štátov v máji ďalšieho roku vo Philadelphii. Priamym dôsledkom tohto dohovoru z Annapolicu bol Philadelpský dohovor z r. 1787, počas ktorého bola navrhnutá Ústava Spojených štátov.

11 9.1789 sa zrodilo rozdelenie politických strán na ľavicu a pravicu. Vo francúzskom ústavodarnom zhromaždení, kedy sa stúpenci rozhodujúcej moci parlamentu a suverenity ľudu (zástupcovia mešťanov, remeselníkov, roľníkov) posadili naľavo a stúpenci monarchie a silnej kráľovskej moci (zástupcovia šľachty a kléru, bohatšie vrstvy) napravo. Od tej doby sa zástancovia silnej autority, spoločenskej nerovnosti a im zodpovedajúcej historickej tradícii radia k pravici. V tomto období s ňou bol spájaný aj odpor k demokracii a všeobecnému volebnému právu, kládla dôraz na poslušnosť voči autoritám, spoločenskú hierarchiu, prirodzené rozdiely medzi ľuďmi a rasami a cítila odpor k myšlienke sociálneho pokroku. Ľavica je naopak dedičom radikálnej tradície francúzskej revolúcie, jej hesla rovnosti, slobody a bratstva.

11.9.1789 prezident Spojených štátov George Washington menoval Alexandra Hamiltona, zakladateľa prvej politickej strany v USA – fedaralistickej strany, zakladateľa finančného systému krajiny – za prvého sekretára pokladnice Spojených štátov (ministra financií).

11.9.1792 bol ukradnutý francúzsky kráľovský korunovačný klenot, Hope Diamant, 45,52 karátový modrý vraj naslávnejší diamant na svete. Diamant bol ukradnutý šesticou mužov počas uväznenia Ludvíka XVI. s rodinou v Palais de Tuileries, kedy počas päťdňového drancovania boli otvorené kráľovské sklady a kráľovské korunovačné klenoty boli rozkradnuté.

11 9 1803 prebehla v Patparganj, 6 km od Dillí, dôležitá vojenská bitka medzi britskými vojskami (4500 Britov) pod vedením generála Gerarda a Scindiah armádou (19 000), armádou najsilnejšieho hinduistického kmeňa Marathasa pod vedením francúzskeho generála Ludvíka Bourquin o mesto Dillí, ktoré bolo pod mocou Marathasa. Táto rozhodujúca bitka o Dillí navždy zmenila podobu Dillí. Mesto padlo tri dni po porážke Maratha armády.
Išlo o bitku v rámci britskej koloniálnej vojny o Indiu a druhej anglicko-Maratha vojny (1802-1803, britsko-Maratha vojny trvali od r. 1775 – 1818), v ktorej boli Marathas porazení, ich sila poklesla, britská nadvláda v severnej Indii vzrástla.

11 9.1814 pri jazernom meste Plattsburgh sa odohrala posledná a rozhodujúca bitka druhej americkej vojny za nezávislosť (alebo vojny roku 1812, či americkej vojny 1812-1815) . Je známa tiež ako bitka Lakea Champlain. Britská armáda pod vedením generála sira Georgea Prévost a námornej eskadry pod velením kapitána George Downie sa tu stretla s americkou armádou pod vedením brigádneho generála Alexandra Macomba a lodí pod vedením majstra veliteľa Thomasa Mac Donougha. V bitke bol Downie zabitý, Prévost ustúpil do Kanady.
Bitka sa odohrala krátko pred podpísaním zmluvy v Gente, ktorá ukončila vojnu.

11.9.1826 záhadne zmizol kapitán William Morgan, rezident v Batávii, New York. Mal pohnutý život. Bol pokladaný za pijana a hazardného hráča. Pokúšal sa vstúpiť do slobodomurárskej lóže, ale bol odmietnutý. Preto chcel vydať kritickú knihu o slobodomurárskej lóži, podporil ho vydavateľ miestnych novín Miller. Morgan bol slobodomurármi obvinený, že im dlhuje peniaze, 11. 9. 1826 bol uväznený vo väznici pre dlžníkov. Po zaplatení dlhu Millerom bol prepustený, znovu však bol zatknutý, údajne za krádež. 11. 9. 1826 Morgan záhadne zmizol. Hovorilo sa o jeho únose a vražde, ale niektoré verzie hovorili aj o jeho tajnom úteku.
Morgan sa stal symbolom slobody prejavu a slobody tlače. Jeho záhadné zmiznutie vyvolalo silné hnutie proti slobodomurárom. Protesty sa konali v New Yorku a okolitých štátoch, neskôr vznikli anti-slobodomurárske politické strany. Morgan má svoj pamätník – stĺp v Batavia cintoríne.

11 9.1951 sa odohral incident v Christiane, Pennsylvánia, pri snahe chytiť a vrátiť na juh 4 otrokov, ktorí utiekli. Statkár Edward Gorsuch, člen prenasledujúcej skupiny, bol zabitý a dvaja ďalší boli zranení.

11.9.1852 prebehla revolúcia v Argentíne, bola vyhlásená separatistická republika Buenos Aires v provincii Buenos Aires po odtrhnutí sa od Argentínskej konfederácie. Historici považujú tento dátum za zrod modernej Argentíny, zrejme aj preto, že provincia Buenos Aires po revolúcii zrušila otroctvo. Do konfederácie sa vrátila po bitke pri Pavon 17. 9. 1861.

11.9.1857 vyvrcholili masakrou útoky mormónskych milícií v Mountain Meadows v južnom Utahu na rodiny priekopníkov z Arkansasu prepravujúcich sa vlakom do Kalifornie.
Územie Utahu bolo v tom čase vo vojnovom stave, mormóni očakávali príchod federálnej armády a prechádzajúcich priekopníkov vnímali pomerne nepriateľsky. Preto sa aj rôzne cestujúce skupiny spojili do jednej veľkej. Cedar City bola posledná osada, kde emigranti nakúpili zásoby. V Mountain Meadows sa zastavili na odpočinok a preskupenie dobytka. Ako ukázalo vyšetrovanie,Mormónski vodcovia sa zrejme dohodli na útoku proti emigrantom. Nahovorili aj indiánskych náčelníkov na útok, že sa tým dostanú k dobytka, Indiáni ale zrejme hrali v masakre podradnú úlohu. 7. 11. začali útočiť Mormóni preoblečení za domorodých Indiánov spolu s Indiánmi. 7 emigrantov bolo zabitých, útok však odrazili. Útoky potom pokračovali každý deň. Neskôr Mormóni usúdili, že obrancovia mohli spoznať svojich útočníkov a rozhodli sa emigrantov pozabíjať. Dôstojník milície John D. Lee s bielou vlajkou prišiel k mormónom ponúknúť im pomoc a ochranu proti útokom domorodcov, pod podmienkou, že odovzdajú zbrane. Po opustení svojho opevnenia pri ceste do tzv. bezpečia mormónske milície spustili paľbu na emigrantov. Bolo zabitých okolo 120 emigrantov, ušetrených bolo iba 17 deti mladších ako 7 rokov. Tie boli umiestnené do mormónskych rodín, neskôr ich federálna vláda vrátila príbuzným. Majetok emigrantov bol rozkradnutý, daný na dražbu. Išlo o 1000 kusov dobytka, 200 koní, 40 vozov, tisíce dolárov v zlate.
Guvernér Utahu (a vodca Mormónov) Brigham Young síce nariadil vyšetrovanie, v r,. 1858 v správe komisárovi pre indiánske záležitosti uviedol, že masaker bol dielom domorodých Američanov. Vojna oddialila federálne vyšetrovanie až do r. 1859. Dospelo vypočúvaním niektorých mormónskych osadníkov, indiánskych náčelníkov a preživších detí emigrantov k záveru, že do masakru boli zapojení Mormóni. Vyšetrovanie naznačovalo aj podiel samotného Younga, nakoniec jediným odsúdeným a popraveným sa stal John D. Lee. Na dolapenie ďalších obžalovaných boli vypísané odmeny.
Mormónska cirkev vykúpila pozemky v tejto oblasti, vlastní aj pozemky, na ktorých sú masové hroby obetí. A nedovolila príbuzným obetí riadne pochovať obete tejto masakry, že ide o súkromné pozemky.

11 9.1874 uhorské vládne orgány dekrétom zatvorili slovenské patronátne gymnázium (katolícke) v Kláštore pod Znievom.

11.9.1893 bol otvorený Svetový parlament náboženstiev v Chicagu, trval do 27. 9.

11.9.1903 sa konali prvé motoristické preteky na rýchlostnej automobilovej dráhe Milwaukee Mile, pri meste Milwaukee, štát Wisconsin, dlhej 1,6 míle. Ide o najstaršiu plochodrážnu dráhu na svete.

Medzi 5. a 12. 9. 1914 sa odohrala prvá bitka na Marne, ktorá patrila medzi najvýžnamnejšie bitky 1. Svetovej vojny. Predstavovala kľúčovú bitku počiatocnej fázy prvej svetovej vojny v rámci západnej fronty. Počas niekoľkých dní tu dokázali spojené francúzsko-britské sily zastaviť postup nemeckých vojsk, smerujúcich na Paríž. Po krvavej protiofenzíve boli dokonca Nemci prinútený k čiastočnému ústupu o 65 km k rieke Aisne.
Bitky sa zúčastnilo na obidvoch stranách viac ako 2 milióny mužov (Spojenci 1 71 000, Nemecké cisárstvo 1 485 000), z toho vyše 500 000 ich padlo (Spojenci asi 263 000, z toho 250 000 Francúzov, Nemecko asi 250 000). Výsledok bitky znamenal rozhodné strategické víťazstvo spojencov. Následkom bolo zrútenie nemeckej počiatočnej ofenzívy, usporiadanej podľa upraveného Schlieffenovho plánu a predovšetkým koniec všetkým nemeckým nádejám na rýchle ukončenie konfliktu na západnej fronte.

11.9.1914 sa vylodili austrálske vojenské jednotky v Novej Guinei, spravovanej Nemeckom

11.9.1916 sa zrútila stredová časť mosta Quebec Bridge počas výstavby. Zahynulo 13 ľudí. Ten istý most sa zrútil počas výstavby aj 29. 8. 1907, kedy zahynulo 75 ľudí.
11.9.1919 americká námorná pechota sa vylodila v Hondurase – počas prebiehajúcich volieb.

11.9.1922 bola ratifikovaná Karská zmluva. Osmanská ríša vzišla z prvej svetovej vojny ako porazený štát a musela niesť následky vyplývajúce z mierovej zmluvy, podpísanej v Sévres pri Paríži v r. 1920. Okrem iného podľa nej severovýchodná Anatólia pripadla Arménsku.. V Turecku prebehla vojna za nezávislosť, ktorú vyhrali tureckí nacionalisti v čele s Kemalom Ataturkom. Ich významným podporovateľom bol ZSSR, s ktorým v marci 1921 uzavreli zmluvu o bratstve a priateľstve. Na ňu nadviazala Karská zmluva o priateľstve medzi Tureckom a Červenou armádou ovládanými republikami – Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom. Bola podpísaná v októbri 1921, ratifikovaná 11. 9. 1922 T7mito zmluvami boli ustanovené hranice s kaukazskými krajinami a to v prospech Turecka, pretože z výnimkou Batumi získalo sporné územia na hraniciach s Arménskom a Gruzínskom. Sévreská zmluva bola v r. 1923 nahradená mierovou zmluvou z Lausanne, podľa ktorej Turecku pripadla Anatólia a východná Thrákia, čím došlo k potvrdeniu hraníc v oblasti.

11.9.1926 sa uskutočnil neúspešný atentát na Benita Mussoliniho

11.9.1932 sa pri Kostelci v Čechách zrútilo poľské lietadlo RWD-6. Zahynuli v ňom pilot Franciszek Žwirko a letecký konštruktér Stanislaw Wigura. V autuste 1932 zvíťazila táto dvojica na prestížnom medzinárodnom závode Challenge Internationale Des Avions de Rourisme. Letci leteli do Prahy, kde sa mali zúčastniť leteckého dňa v Prahe. Nechceli sklamať organizátorov a napriek silnej víchrici sa rozhodli priletieť. Silná víchrica im však spôsobila deformáciu krídla a lietadlo havarovalo.

11.9.1932 vypukol požiar v Kamenici nad Cirochou. Mnoho rodín prišlo o svoje domy a majetky.

11.9.1944 sa odohrala jedna z ťažkych leteckých bitiek medzi americkou leteckou formáciou a nemeckou leteckou formáciou nad Krušnohorím v Čechách a Nemeckom. Cieľom amerických bombardérov boli rafinérie v Nemeckom Ruhlande. Zostrelených bolo vyše 50 lietadiel, mnoho ďalších bolo poškodených.

V noci z 11 na 12. 9. 1944 podniklo 226 Lancasterov a 14 Mosquit RAF nálet na nemecké mesto Darmstadt. Za jasnej noci a presne umiestnených značiek bolo bombardovanie vysoko koncentrované, centrum mesta a priľahlé štvrte boli prakticky zničené. Počet obetí dosiahol 8 433, RAF stratila 12 Lancasterov.
Nálet bol silne kritizovaný odporcami spojeneckého bombardovanie, poukazujúc na fakt, že v meste sa nenachádzala žiadna významnejšia koncentrácia priemyselných závodov. Obhajcovia argumentovali mestom ako železničným uzlom.

11.9.1945 austrálska 9. divízia oslobodila japonský zajatecký tábor Kuching, Sarawak na ostrove Borneo, známy aj ako Batu Lichtang tábor.

11.9.1954 udrel na východné pobrežie USA hurikán Edna.. Vyvinul sa z tropickej búrky 2. 9. na východ od Karibského mora. 7. 9. .dosiahol stav hurikánu, vrchol dosiahol 8. 9. ako hurikán 3 kategórie na sever od Bahám, 11. 9. zoslabol na stupeň 1. Zanechal 29 mŕtvych a značné materiálne škody.

11,9.1961 začal fungovať Svetový fond na ochranu prírody (World Wildlife Fund), keď bola otvorená jeho prvá kancelária v Morges, Švajčiarsko. Formálne fond bol vytvorený 29. 4. 1961.

11.9.1961 huricán Carla udrel na územie Texasu., 11. 9. dosiahol vrhcol, bol klasifikovaný ako hurikán 5 kategórie. Zanechal za sebou 34 mŕtvych a veľké materiálne škody. Hurikán sa utvoril 3. 9. z búrky v juhozápadnom Karibskom mori, 5. 9 označený za hurikán, 6. 9. ako hurikán 2 kategórie, 7. 9. vstúpil do Mexického zálivu, 8. 9. klasifikovaný ako hurikán 3 kategórie, 10. 9. ako hurikán 4 kategórie, 12. 9. oslabil na tropickú búrku.

11 9.1968 pri lete z Korziky do francúzskeho mesta Nice sa zrútilo iba 5 mesiacov staré francúzske lietadlo typu Caravelle III do Stredozemného mora. Nehodu neprežil nikto z 89 cestujúcich a 6 členov posádky. Na palube zahynul aj francúzsky generál René Cogne. Neskôr sa objavili dohady, že lietadlo bolo omylom zostrelené francúzskou raketou počas vojenského cvičenia.

11.9.1968 bola v Hamburgu (Nemecko), založená Medzinárodná asociácia klasifikačných spoločností (IACS) so sídlom v Londýne. Klasifikácia je systém na podporu bezpečnosti života, majetku a životného prostredia predovšetkým prostredníctvom vytvárania a overovania zhody s technickými normami pre navrhovanie, výstavbu a životný cyklus údržby lodí, pobrežných zariadení a ďalších zariadení súvisiacich s činnosťou na mori.
Členom IACS je trinásť najväčších klasifikačných námorných spoločností na svete. Viac ako 90 percent tonáže prepravovaného tovaru loďami vo svete podlieha normám klasifikácie stanovenými členskými spoločnosťami IACS.

11.9.1971 – zomrel sovietsky politik Nikita Sergejevič Chruščov.

11.9.1973 sa v Chile za podpory americkej CIA uskutočnil vojenský fašistický prevrat pod vedením generála A. Pinocheta, ktorý ukončil pokus o evolučnú, demokratickú cestu k socializmu v Chile pod vedením socialistu S. Allendeho. Allende zahynul, moc v krajine prevzala vojenská chunta, bol vyhlásený výnimočný stav, zlikvidované odbory a zakázaná opozícia. Podľa odhadov má fašistická chunta na svedomí životy 20 000 občanov.

11.9.1974 havarovalo lietadlo Douglas DC-9-31 spoločnosti Eastern Air Lines so 78 cestujúcimi a 4 členmiposádky na palube pri lete z Charlestone, Južná Karolíne do Chicaga s medzi pristátím v Charlotte v Severnej Karolíne. K nehode došlo pri pristávaní v hustej hme na letisku v Charlotte, zahynulo 69 cestujúcich a 2 členovia posádky.

11.9.1976 päťčlenná skupina chorvátskych nacionalistov, ktorú viedol Zvonko Bušič, uniesla počas letu z New Yorku do Chicaga Boeing 727 spoločnosti TWA a nastražila bombu v úložnej skrinke na newyorskej železničnej stanici Grand Central, ktorá zabila policajta. Skupina údajne chcela svojimi aktivitami dosiahnuť nezávislosť Chorvátska od Juhoslávie.

11.9.1978 v Camp Davide podpísali americký prezident Jimmy Carter, egyptský prezident Anvar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin mierové dohody.

11.9.1980 bola voličmi schválená nová ústava Chile.

11 9.1987 bola schválená Mestská pamiatková rezervácia Trenčín (počet KP 112)

11.9.1987 bola schválená Mestská pamiatková rezervácia Trnava (počet KP 136)

11.9 1987 bola schválená Mestská pamiatková rezervácia Žilina (počet KP 54)

11.9.1988 bol v hlavnom meste Haiti Port-au-Prince spáchaný masaker na prívržencov budúceho prezidenta, saleziánskeho kňaza, prívrženca teológie oslobodenia Jean-Bertrand Aristide a pokus o atentát na neho na zhromaždení v kostole Jean Bosco. Asi 100 ozbrojených útočníkov zaútočilo streľbou na zúčastnených v kostole, za nečinnosti polície a armády. Výsledkom masakry bolo 13 mŕtvych, 77 zranených, kostol úplne zhorel. Útočníci boli pravdepodobne príslušníci Tonton Macounte, polovojenských jednotiek bývalého diktátora Duvaliera. Ich vodca, starosta Port-au-Prince Franck Romain, absolvent známej Školy Amerík (School of the Americas, SOA) v USA, bol svedkami videný medzi útočníkmi, takisto mnoho zamestnancov radnice. Tonton Macounte boli vytvorené v r. 1959 a odhaduje sa, že zavraždili v rámci štátneho teroru okolo 60 tisíc ľudí. Napriek zložitým vzťahom USA k Duvalierovi, podporovali ho kvôli jeho antikomunizmu, preto tu išlo aj o nepriamu podporu masakrám ľavicových občanov.
Jeden z vodcov Tonton Macounte v 60. a 70. rokoch Luckner Cambronne bol obzvlášť krutý, vyslúžil si prezívku Upír z Karibiku. Zomrel v r. 2006 ako 77 ročný v Miami v USA.
11.9.1991 havarovalo pri pristávaní v Texase neďaleko Houstonu lietadlo Embrae 120 Brasilia spoločnosti Continental Express. Ako sa piloti pripravovali na pristátie, lietadlo sa zrazu prudko rozkývalo, odtrhlo sa mu krídlo, prevrátilo sa a strmhlav sa zrútilo na zem. Podľa vyšetrovanie išlo o chybnú obsluhu prístrojov. Zahynulo všetkých 14 ľudína palube.

11.9.1992 hurikán Inika, jeden z najničivejších v dejinách USA, dosahujúc rýchlosť 235 km/h, zasiahol havajské ostrovy Kaua a Oahu. Zanechal 6 mŕtvych a obrovské materiálne škody.

11.9.1997 sa v Škótsku konalo referendum ohľadom vytvorenia škótskeho parlamentu. Účasť na referenda bola 60,4 percenta, referendum schválilo ustanovenie škótskeho parlamentu. Vlastné ústavodarné zhromaždenie malo Škótsko naposledy v r. 1707.

11.9.1997 sa utopilo pri nebezpečnom manévri v Baltskom mori v Kurkse prielive 14 estónskych vojakov Baltského práporu.

11.9.2000 začalo rokovanie Svetového ekonomického fóra v austrálskom Melbourne – do 13. 9. Demonštranti proti globalizácii blokovali kongresové centrum, kde konferencia prebiehala. Polícia zadržala 12 osôb, proti ktorým vzniesli obvinenia.

11.9.2001 teroristi s unesenými lietadlami narazili do mrakodrapov newyorského Svetového obchodného centra a do budovy ministerstva obrany vo Washingtone. Ďalšie unesené lietadlo sa zrútilo v Pennsylvánii. Najhorší teroristický útok v histórii si vyžiadal asi 2600 obetí. Americký prezident G. Bush vtedy vyhlásil, že Amerika je vo vojne proti terorizmu a za hlavného podozrivého označil Usámu bin Ládina.
V ideológii džihádu teroristické činy sú len bitky v nepretržitej vojne medzi kresťanstvom a islamom od 14. st. Preto historická symbolika týchto činov je tiež dôležitá. Dátum 11. september nesie zásadný historický význam prostredníctvom dvoch kľúčových udalostí, ktoré definovali kapitalistickú západnú civilizáciu.

11.9.2007 Rusko otestovalo tzv. vákuovú bombu, najsilnejšiu nenukleárnu bombu na svete, ktorej účinky sú porovnateľné s atómovou bombou, nespôsobujúc však rádioaktívne zamorenie.

11.9.2008 najväčšia americká stavebná sporiteľňa Washington Mutual odpísala stratu 2,7 miliardy USD.

11.9.2008 vedenie svetoznámeho nemeckého výrobcu šijacích strojov Pfaff informovalo obchodný súd v Kaiserslauterne, že v dôsledku platobnej neschopnosti firma zaniká. Pred bankrotom sa mohol zachrániť len v prípade, ak by sa jeho veritelia vzdali 90 % pohľadávok. Keďže k tomu nedošlo, jeho zánik bol neodvratný.

11 9.2008 bolo zabitých najatými vrahmi 28 roľníkov v bolívijskej provincii Pando, podporujúcich prezidenta Moralesa. Vláda obvinila zo zodpovednosti za masaker roľníkov opozičného guvernéra provincie Leopolda Fernandeza.

11.9.2008 bolívijský prezident Evo Morales označil amerického veľvyslanca Philipa Goldberga za neželanú osobu, pričom diplomata obvinil z podporovania rozvratu krajiny a šírenia separatizmu.

11.9.2008 vybuchli dve bomby krátko po sebe v blízkosti izraelského vojenského vozidla, ktoré bolo na ceste pozdĺž hraníc židovského štátu s Hamasom kontrolovaným autonómnym pásmom Gazy. Od júna, keď začalo platiť prímerie, to bol v tejto oblasti prvý incident tohto druhu.
Výbuch mohol narušiť Egyptom sprostredkované prímerie, uzavreté medzi Tel Avivom a radikálnym palestínskym hnutím Hamas, ktoré získalo absolútnu kontrolu nad pásmom Gazy pred viac ako rokom.

11.9.2008 sa potopila loď na rieke Harohár v severnej Indii, asi 40 km východne od Patny, hlavného mesta štátu Bihár. Loď sa zamotala do rybárskej siete a potopila sa v silnom prúde. 40 ľudí zostalo nezvestných.

11.9 2008 vypukol požiar v Eurotuneli spájajúcom V. Britániu a Francúzsko. Oheň vypukol na nákladom vlaku. Železničná doprava bola na niekoľko dní odstavená.

11 9.2012 dav rozzúrených egyptských demonštrantov, protestujúcich proti filmu natočenému skupinou koptských kresťanov žijúcich v USA, preliezol plot amerického veľvyslanectva v Káhire a spálil vlajku na protest proti filmu a nahradil ju čiernou vlajkou s nápisom „Niet boha okrem Allaha a Muhammad je jeho prorokom“.

11.9.2012 dva požiare v pakistanských továrňach si vyžiadali 125 obetí.
Prvý požiar vypukol v odevnej fabrike v Karáči, kde prišlo o život vyše 100 ľudí. 35 ľudí utrpelo zranenia. Vo fabrike pracovalo asi 450 ľudí.
V meste Lahore požiar zachvátil továreň na výrobu obuvi, pričom zahynulo najmenej 25 ľudí. Podľa zamestnancov príčinou boli problémy s generátorom. Keďže ani jedna z vlád nebola schopná zabezpečiť továrňam vyhovujúce a pravidelné dodávky elektriny, museli sa spoliehať na vlastné generátory na naftu.

11.9.2012 pod heslom „Katalánsko, nový štát v Európe“ pochodovali ulicami Barcelony až dva milióny ľudí za nezávislosť tohto regiónu vo východnej časti Španielska. Zástupcovia organizátorov odovzdali predsedníčke katalánskeho parlamentu verejné vyhlásenie. Demonštranti prakticky zablokovali hlavné komunikácie katalánskej metropoly.
Pochodu sa zúčastnili mnohí politici – členovia vedenia autonómnej oblasti, regionálneho parlamentu, barcelonská radnica, ako aj bývalý šéf katalánskej vlády Jordi Pujol. Morálnu podporu pochodu vyjadril aj predseda katalánskej vlády Artur Mas, pochodu sa zúčastnila jeho manželka Helena Rakosníková.
Tento región so 6,5 miliónmi obyvateľov je najbohatší z celého Španielska. Demonštranti kritizovali, že do spoločnej pokladnice platia viac, než je poctivý podiel a požadovali väčší podiel z príjmov pre svoju oblasť.

11.9.2012 ozbrojený dav zaútočil vo východolíbyjskom meste Benghází na areál amerického konzulátu. Jedna časť strieľala na budovy konzulátu, ďalší hádzali podomácky vyrobené bomby, ktoré vyvolali viacero malých požiarov v areáli. Útočníci sa dostali do potýčky s líbyjskými bezpečnostnými silami, chrániacimi konzulát, tie sa neskôr pre intenzívnu paľbu stiahli. Pri útoku zahynul americký veľvyslanec Christopher Stevens, keď sa pokúšal s inými uniknúť na aute z budovy konzulátu. Okrem veľvyslanca zomreli aj traja ďalší pracovníci konzulátu. Ozbrojenci na auto vystrelili rakety.
Dav neskôr raboval nestrážený areál. Okoloidúci ľudia vchádzali do areálu, fotografovali ho a sledovali rabovanie.
Hnev davu vyvolalo video, ktoré propagoval protimoslimský egyptský kresťanský aktivista v USA. Štrnástminútová upútavka k filmu bola zverejnená na webovej stránke YouTube v pôvodnej anglickej verzii a ďalšia bola nadabovaná do egyptskej arabčiny. Upútavka k filmu predstavovala Mohameda ako podvodníka, sukničkára a blázna a to jednoznačne zosmiešňujúcim spôsobom.

11.9.2013 v areáli poľnohospodársko-potravinárskej firmy v Trebišove sa pod dvomi zamestnancami prelomila doska, jeden po páde na betón zomrel.

Reklamy
Galéria | This entry was posted in Nekategorizované and tagged . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s