Odbory navrhujú zvýšiť minimálnu mzdu pre rok 2020 na sumu 635 euro mesačne

Keďže sa v nasledujúcom období očakáva pozitívny vývoj makroekonomických ukazovateľov a malo by dôjsť k nárastu cien, najmä potravín, Konfederácia odborových zväzov SR navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu pre rok 2020 na sumu 635 € mesačne.

Suma minimálnej mzdy určuje minimálnu hodnotu práce, ktorú je povinný zamestnávateľ zaplatiť zamestnancovi za odpracovaný čas bez ohľadu na vek, pohlavie, zamestnávateľa, pracovnú pozíciu, región a pod. Konfederácia odborových zväzov SR preto odôvodňuje svoj návrh okrem výšky podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde v národnom hospodárstve najmä sociálnym rozmerom minimálnej mzdy. Poberatelia minimálnej mzdy sú zároveň v pásme blízkom ohrozeniu chudobou. Z pracujúcich je chudobou ohrozených 6,3 % pracujúcich, čo znamená v prepočte na počet pracujúcich takmer 159 tisíc pracujúcich, ktorí sú ohrození chudobou napriek tomu, že majú zamestnanie a príjem. Okrem toho, že majú problém pokryť bežné mesačné výdavky a zvyšovať tak spotrebu domácností, často nie sú schopní tvoriť úspory. Neočakávané výdavky spôsobujú zvyšovanie zadlženosti domácností, ktorá na Slovensku významne narastá.

Ďalej upozorňujeme, že veľká časť nezamestnaných odmieta nastúpiť do zamestnania za nízke mzdové ohodnotenie. Rozdiel medzi poberanými dávkami a mzdovými príjmami musí byť motivačný a pokrývať aj prípadné exekučné zrážky zadlžených nízkopríjmových domácností, u ktorých je to najväčšia prekážka zamestnať sa.

Adekvátnosť rastu minimálnej mzdy môže ďalej potvrdiť produktivita práce na Slovensku, ktorá medziročne narastá a v ďalších rokoch má zvyšovať tempo rastu. Produktivita práce na osobu na Slovensku je dlhodobo vysoká, dosahuje cez 80 % priemernej produktivity práce EÚ a od roku 2010 narástla 8. najrýchlejším tempom. V súčasnosti síce rast reálnych miezd, rovnako aj priemerných nominálnych miezd predbieha rast produktivity práce, napriek tomu možno konštatovať, že odmeny zamestnancov nedosahujú ani zďaleka priemer EÚ. Nielenže sa ekonomicky nepribližujeme krajinám EÚ, ale najmä sa nezlepšujú životné podmienky ľudí a ich životná úroveň.

Návrh minimálnej mzdy zohľadňuje aj rast cien, ktoré podľa odhadov v tomto roku porastú o 2,6 %, rovnako aj ceny potravín o 3,0 %. V roku 2020 sa predpokladá nárast cien o 2,4 % pri raste cien potravín o 2,8 %. Ďalší rast cien Konfederácia odborových zväzov SR predpokladá najmä v položkách každodennej spotreby domácností, ako sú náklady na dopravu, bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá, vzdelávanie a zdravotníctvo. V ostatnom období najvýraznejšie rástli náklady spojené s bývaním, pričom často predbiehali rast miezd.

Rast minimálnej mzdy v poslednom období navyše nepotvrdil, že spôsobuje zvyšovanie nezamestnanosti, keďže kondícia ekonomiky, výroba, export a najmä spotreba domácností sú rozhodujúce faktory vplývajúce na tvorbu pracovných miest a zamestnanosť.

Taktiež nie je pravdou, že by Slovensko bolo výnimkou spomedzi krajín EÚ vo vysokom raste minimálnej mzdy v posledných rokoch, v súčasnosti má Slovensku 7 najnižšiu minimálnu mzdu. V absolútnom vyjadrení na Slovensku vzrástla minimálna mzda v období medzi rokmi 2017 – 2019 o 85 €. Najvýraznejšie však vzrástla minimálna mzda v Španielsku o 224,35 €, v Litve o 175 €, v Rumunsku o 127,50 €, aj v Česku o 99,07 €. Výrazne vzrástli minimálne mzdy aj v Slovinsku, Estónsku, Bulharsku a Lotyšsku. Všetko sú to krajiny, s ktorými si konkurujeme nízkymi nákladmi práce, pričom náklady práce na zamestnanca na Slovensku sú 6. najnižšie z krajín EÚ. Tieto krajiny nás môžu v ponúkaných mzdách predbehnúť, čo môže zvyšovať konkurencieschopnosť v nízkych nákladoch práce, zároveň však z týchto krajín v súčasnosti chceme dovážať lacnú pracovnú silu, ktorá sa zatiaľ uspokojí aj s našimi nižšími mzdami. Avšak aj tie prestanú byť pre zamestnancov z tretích krajín čoskoro atraktívne.

Konfederácia odborových zväzov SR zdôrazňuje, že na Slovensku je podiel mzdových nákladov na produkcii 17,85 %, čo je 4. najnižší podiel z krajín Európy. Z celkových nákladov v rámci národného hospodárstva tvoria mzdové náklady len 15,02 %. Výrazne väčšiu časť nákladov tvorí medzispotreba, a to až 55,17 %. V prípade sektora nefinančných korporácií tvoria mzdové náklady 15,29 % z celkových nákladov, pričom medzispotreba predstavuje až 76,61 %. To znamená, že výrazne vyššie sú náklady firiem ovplyvnené nákladmi na výrobky a služby, ktoré sú nevyhnutné pre výrobný proces, ako je spotrebovaný materiál, drobné náradie na výrobu, vybavenie pracoviska, operatívny lízing strojov, automobilov, softvéru, nájomné, spotreba energie a telefónne služby a ďalšie.

Ďalej objem mzdových nákladov na Slovensku predstavuje len 18,98 % trhovej produkcie, pričom medzispotreba tvorí až 69,71 %. V prípade sektora nefinančných korporácií tvoria mzdové náklady 14,55 % trhovej produkcie a medzispotreba tvorí až 72,55 %. To znamená, že zisky podnikov primárne ovplyvňuje výška samotných tržieb a iné faktory ako mzdové náklady.

Vzhľadom na uvedené argumenty je Konfederácia odborových zväzov SR presvedčená, že na minimálnu mzdu nemožno nahliadať len cez faktor nákladovosti, ale je potrebné hľadať spoločnú cestu, ako prostredníctvom rastu minimálnej mzdy zvýšiť životnú úroveň domácností, čo sa v konečnom dôsledku pozitívne odzrkadlí aj na výsledkoch podnikania samotných zamestnávateľov a podnikateľských subjektov.

Zdroj: KOZ SR

Reklamy
Galéria | This entry was posted in Nekategorizované and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s