KOZ: Prehľad štrajkového hnutia na Slovensku

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že na Slovensku zamestnanci len málo presadzujú svoje práva prostredníctvom štrajku. Napriek legislatívne ukotvenému právu štrajkovať, je štrajk najkrajnejšou možnosťou, ako sa domôcť svojich práv. Zamestnanci málokedy idú do nátlakových akcií. Najmä zo strachu straty zamestnania. Neochotu štrajkovať zapríčiňujú rôzne faktory. Pri vyhlásení štrajku odborovým orgánom je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny zamestnancov zúčastnených na hlasovaní, ktorých sa kolektívna zmluva týka. Splnenie tejto požiadavky je pri absencii solidárneho prístupu zamestnancov ťažko dosiahnuteľné. Nemenej dôležitou prekážkou štrajku je strata príjmu v čase štrajku. Nie je výnimočné ani odcudzovanie štrajkujúcich ostatnou časťou spoločnosti. Nepochybne v slovenskej spoločnosti chýba zdravá empatia a súdržnosť. Aj tieto dôvody sú príčinou toho, že štrajk jednoznačne nie je bežným nátlakovým prostriedkom nespokojných zamestnancov na Slovensku.

Zákonný štrajk

Zákon č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v rámci hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv zaručuje právo na štrajk, pričom toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.

V rámci pracovných vzťahov je štrajk definovaný v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, a to štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy – Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy ani po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže sa ako krajný prostriedok v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť štrajk. Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami.

Za účastníka štrajku sa po celú dobu jeho trvania považuje zamestnanec, ktorý s ním súhlasil. Štrajk v spore o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má táto kolektívna zmluva týkať, za predpokladu, že na hlasovaní sa zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov.

Príslušný odborový orgán písomne oznámi zamestnávateľovi najmenej tri pracovné dni pred začatím štrajku

a) deň začatia štrajku,
b) dôvody a ciele štrajku,
c) menný zoznam zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku.

Zamestnancovi sa nesmie brániť zúčastniť sa na štrajku, ani sa nesmie donucovať k účasti na štrajku. V dobe účasti na štrajku neprislúcha účastníkovi štrajku mzda ani náhrada mzdy.

Zákon myslí aj nato, kedy je podľa tohto zákona štrajk nezákonný. Pokiaľ je právoplatné rozhodnutie súdu o nezákonnosti štrajku, považuje sa účasť na štrajku za neospravedlnenú neprítomnosť v zamestnaní. Ak sa jedná o zákonný štrajk, je účasť posudzovaná ako ospravedlnená neprítomnosť v zamestnaní.

Štrajk je ukončený, ak o tom rozhodol odborový orgán, ktorý štrajk vyhlásil alebo rozhodol o jeho začatí. Ukončenie štrajku musí príslušný odborový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámiť zamestnávateľovi.

V zmysle Zákonníka práce počas doby trvania štrajku je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci na čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv. Mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Do januára 2018 sa navyše zamestnanec počas doby trvania štrajku musel prihlásiť vo svojej zdravotnej poisťovni ako samoplatca. Okrem administratívnej záťaže to pre zamestnanca znamenalo finančnú záťaž v čase, keď nepoberal príjem zo zamestnania.

Štrajky na Slovensku

Štatistiky štrajkov na území SR len potvrdzujú nízky počet štrajkov a zapojenie sa do štrajku. V zmysle Programu štátnych štatistických zisťovaní je organizácia, v ktorej prebehol štrajk povinná v lehote do 10. dňa v prípade uskutočnenia štrajku poskytnúť informácie o štrajku. Účelom štatistického zisťovania je získať informácie o rozsahu štrajku. Výsledky sa využívajú najmä na vyhodnocovanie vplyvu štrajku na ekonomiku. Povinnosť zbierať údaje o štrajku vyplýva z dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 160/1985 o štatistikách práce, ktorý bol prijatý Medzinárodnou konferenciou práce (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 144/1988 Zb. a oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z.).

Zisťovaním sa získavajú údaje o trvaní štrajku, pričom sa zisťujú celé dni, ale aj hodiny, čiže sú pokryté aj kratšie trvajúce štrajky. Ďalej sa zisťuje aj počet štrajkujúcich zamestnancov, teda osoby, ktoré sa do štrajku zapojili. V prípade viacdňového štrajku sa určuje priemerný počet štrajkujúcich zamestnancov ako podiel súčtu počtu štrajkujúcich zamestnancov v jednotlivých pracovných dňoch k súčtu počtu pracovných dní trvania štrajku k sledovanom mesiaci.

Z takto získaných údajov vyplýva, že od roku 1992 sa na Slovensku uskutočnilo 34 štrajkov. Čo do počtu zamestnancov zapojených do štrajku, boli najväčšie štrajky v roku 2012 v odvetví vzdelávania. Vysoký počet zamestnancov sa zúčastnil štrajkov v roku 2003 v doprave a skladovaní. Počet zamestnancov zapojených do štrajku predstavuje absolútne číslo, ktoré nezohľadňuje, aké percento z celkového počtu zamestnancov sa zúčastnilo štrajku, preto aj nižší počet zapojených zamestnancov môže byť významný s ohľadom na veľkosť zamestnávateľa. Z hľadiska neodpracovaných dní boli najvýraznejšie štrajky v roku 2016 v odvetví vzdelávania a štrajky v roku 2006 v odvetví zdravotníctva a sociálnych služieb.

Tab. 1: Počet štrajkov na území SR
Počet/rok    Štrajkov      Zamestnancov zapojených do štrajku        Neodpracovaných dní (hodín)
1992                  5                                  692                                                                   –
1993                  1                                    37                                                                    –
1994                 1                                  413                                                                     –
1995 – 1996    0                                    0                                                                     0
1997                  6                             1 067                                                                     –
1998 – 2002   0                                    0                                                                     0
2003                 2                          18 326                                                                 148 hod.**
2004 – 2005  0                                    0                                                                     0
2006                4                             1 333                                                                    14 dní
2007                 1                                  72                                                                      6 dní
2008                1                                445                                                                      2 dni
2009                0                                   0                                                                       0
2010                 2                               264                                                                       5 dní
2011                 4                                398                                                                   2 hod. + 20 min.
2012                 2                          61 405*                                                                     4 dni
2013                 0                                    0                                                                       0
2014                 1                                   95                                                                      1 deň
2015                 1                              3 739                                                                      1 deň
2016                2                            16 900*                                                              15 dní + 7,50 hod.
2017                2                              5 000                                                                      9 dní

* odhad priemernej hodnoty
** vzhľadom na nepretržitú prevádzku železničnej dopravy sa počet hodín neodpracovaných z dôvodu konania štrajku uvádza vrátane dní pracovného pokoja

Zdroj: ŠÚ SR, MOP

V rokoch 1992 – 2017 bolo z hľadiska odvetví najviac štrajkov v doprave a skladovaní, nasledovala priemyselná výroba, vzdelávanie a zdravotníctvo a sociálne služby.

Tab. 2: Počet štrajkov z hľadiska odvetvia

Odvetvie                                                                                        Počet štrajkov roky 1992 – 2017
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov                                                                     1
Ťažba a dobývanie                                                                                                           2
Priemyselná výroba                                                                                                         8
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov            1
Doprava a skladovanie                                                                                                   9
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie                                      1
Vzdelávanie                                                                                                                      5
Zdravotníctvo a sociálna pomoc                                                                                  4
Ostatné činnosti                                                                                                              3

Zdroj: MOP

V rámci krajín Európy najviac štrajkujú (z hľadiska počtu štrajkov v období od 1992 – 2017) v Poľsku, Španielsku a Francúzsku. V Maďarsku sa v tomto období zaznamenalo 167 štrajkov, na Slovensku 34 a v Českej republike 16. Najmenej sa štrajkovalo v Estónsku.
Zdroj: MOP

Tab. 3: Počet štrajkov vo vybraných krajinách Európy (1992 – 2017)

Zdroj: http://www.kozsr.sk

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, 3.3. Problémy s demokraciou a ľudskými právami v kap. and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s