Jan Palach ako motív kritiky kapitalizmu

Dnes, 18.1.2019 po 15 hod,. sa na Václavskom námestí v Prahe podpálil 55 ročný muž. Podľa svedkov držal v ruke ceduľu s textom, niečo hovoril a potom sa podpálil. Uhasili ho okoloidúci. Záchranári ho previezli do nemocnice, utrpel popáleniny na 30 percentách tela.

19.1.2019 nasledoval v Prahe na Václavskom nám. ďalší pokus o upálenie, pri Národnom múzeu sa pokúsil upáliť muž nar. v r. 1972.

Krátko pred 16 hod. zavolal na tiesňovú linku 158 a oznámil, že sa chce podpáliť. Polícia, ktorá hornú časť Václavského námestia kvôli mnohým upáleniam na tomto mieste, priestor sledovala, pokusu o upálenie zabránila.

Takýchto prípadov bolo viacero, ale v médiách nenájdeme pripomienky ich činov, ako sa to robí v prípade Jana Palacha,. V pôvodných článkoch sa neuvádzajú ani ich mená, ide o anonymné bytosti, ktoré si nezaslúžia pozornosť ako Jan Palach. Preto sa ich pokúsime pripomenúť. Ak má niekto informácie o ďalších takýchto prípadoch, presnejších údajoch, menách, ktoré médiá nezverejnili, rád ich doplním. Niektoré prípady sú zrejme osobného charakteru, udiali sa pod ťarchou osobných, rodinných problémov. Lenže spoločnosť a jednotlivec sa nedajú od seba oddeľovať, sú organicky prepojení, spoločenské prostredie zásadne formuje, ovplyvňuje psychickú pohodu jednotlivca.

Médiá často hovoria o vplyve alkoholu, hoci alkohol v takomto prípade prirodzene môže byť len druhotným, podporným faktorom, nie zdrojom činu.

6. marca 2003 sa na Václavskom námestí v Prahe (na rovnakom mieste ako Jan Palach v r. 1969) upálil 19-ročný študent SPŠ v Pelhřimove Zdeněk Adamec. V rozlúčkovom liste vyjadril svoju nespokojnosť s vývojom celého sveta, ktorú sa rozhodol demonštrovať samovraždou. V ďalšom texte s názvom Akcia Fakľa 2003 napísal: „Som obeť tzv. demokratického systému, kde nerozhodujú ľudia, ale peniaze a moc.“

9. 3. 2003 sa pokúsil v záhrade rodinného domu rodičov upáliť 21-ročný muž z Poličky. Utrpel ťažké popáleniny. Zrejme išlo o psychické problémy, ale medzi ľuďmi v Poličke sa hovorilo, že mladík sledoval upálenie v Prahe a hovoril, že by to taktiež chcel skúsiť. Potvrdil to aj otec, ktorý hovoril, že syn pred niekoľkými dňami videl článok v novinách o upálení v Prahe.

V marci 2003 sa upálila na brnenskom cintoríne žena z okresu Brno-venkov. Žena nechala list na rozlúčku. Písala, že je sklamaná životom, spoločnosťou a rodinnými vzťahmi a má neriešiteľné osobné problémy. Liečila sa na psychiatrii a o samovraždu sa pokúsila už skôr.

2. 4. 2003 sa polial benzínom v Prahe 9 po desiatej hodine večer 32-ročný muž. Podľa niektorých informácií sa liečil na psychiatrii v Opave, v utorok opustil liečebňu.

2. 4. 2003 (o chvíľu neskôr, ako prípad v Prahe 9) sa v Plzni upálil 21-ročný študent z Prachatíc. Navštevoval Pedagogickú fakultu v Plzni, venoval sa humanitárnej činnosti, viedol mladé oddiely záchranárov. Výborne sa učil a živo sa zaujímal a sporil o politiku. Jeho kamaráti i učitelia tvrdili, že sa pozastavoval nad vecami, o ktorých iní nepremýšľali a snažil sa ich riešiť. S predošlým prípadom Zdeňka Adamca ho spájalo mnoho spoločného.

V liste na rozlúčku bolo cítiť rezignáciu. V úvode napísal, že tieto riadky sú určené polícii, aby mala hneď na začiatku vyšetrovania jasno, že ide o sebevraždu a čo ho k nej dohnalo. Na štyroch stránkach potom podrobne filozoficky rozobral, čo sa mu na súčasnom svete nepáči. O podobných veciach písal vo svojom liste na rozlúčku aj Zdeněk Adamec.

12. 4. 2003 sa na benzínovej stanici vo Boskoviciach na Blanensku pokúsil upáliť opitý muž. Pomýlil si však stojan s naftou a benzínom, takže pokus sa nepodaril. Sebevraždu údajne chcel spáchať kvôli nezhodám s manželkou.

30. 9. 2003 sa pri jednej z pražských čerpacích staníc pokúsil upáliť 18-ročný mladík. Utrpel ťažké popáleniny.

Český prezident Václav Klasu po správach o 5 samovraždách upálením apeloval v otvorenom liste na mladých ľudí: „Buďte zodpovední. Chápem, že k mladosti patrí určitý radikalizmus, ale tento jeho prejav pokladám – a spolu so mnou určite drvivá väčšina spoluobčanov – za úplne nešťastný, nemiestny a hlavne nepotrebný.„ V demokracii podľa neho existuje množstvo spôsobov, ako vyjadriť svoj názor. Tieto prípady však ukazujú, že tieto spôsoby považujú ľudia za priveľmi formálnu možnosť dosiahnuť zmenu, zodpovedá to obmedzeniam buržoáznej demokracie.

13. 4. 2013 na benzínovej stanici v Berouně v ČR sa pokúsil upáliť 41-ročný muž. Muž bol pod vplyvom alkoholu. Motív zostal neznámy (vraj nezhody v rodine), muža odviezli na psychiatrickú liečebňu. Zrejme bol inšpirovaný viacerými pokusmi o upálenie v predošlých dňoch.

V apríli 2013 sa upálil 43-ročný muž vo Veľkej Chyšce na Pelhřimovsku. Bol dlhodobo nezamestnaný, pár krát väznený a rád si vypil.

9. 4. 1990 sa vo dvore pracoviska upálil 58-ročný Július Hríbik, bývalý ústredný riaditeľ Slovenskej obchodnej inšpekcie. Bol odvolaný z funkcie 12. 2. 1990.

Július Hríbik zanechal list na rozlúčku. Napísal v ňom, že takto protestuje proti politicky motivovanému prepúšťaniu vedúcich pracovníkov SOI, najmä členov KSČ z funkcií.

JUDr. Alexander Vajda, pracovník Krajského inšpektorátu SOI v Bratislave, ktorý s J. Hríbikom spolupracoval asi 3 roky, povedal: „Pána Hríbika som poznal ako zásadového, seriózneho, inteligentného, pritom húževnatého a pracovitého človeka. Nepamätám sa ani na jeden prípad, žeby úmyselne poškodil svojich spolupracovníkov. Naopak, bol veľkorysý a spravodlivý. Pravda, bol dosť ambiciózny a neprístupný k pracovníkom.“ (Ľudská pochodeň, Pravda 10. 4. 1990)

V r. 1996 sa v Slovenskej republike upálil mladý človek, Zoltán V. Ako dôvod uviedol nezamestnanosť.

Takýchto prípadov sa deje množstvo aj v západných kapitalistických demokraciách, výročie ich činu sa však v kapitalistických médiách nepripomína.

Napr. 6. 11. 2004 sa na mieste zničených budov Svetového obchodného centra /WTC) v New Yorku, v uzavretej zóne, zastrelil 25-ročný Andrew Veal z mesta Athens v štáte Georgia. Podľa jeho matky i vedúcej výpočtového laboratória na univerzite, kde pracoval, Andrew bol veľmi rozrušený znovuzvolením Georgea Busha za prezidenta USA a samovražda mala byť protestom proti tomu.

Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, 3.3. Problémy s demokraciou a ľudskými právami v kap., 8. Historické udalosti, výročia and tagged , , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s