Ako pôvodne kapitalisti k majetku prišli

Ideológovia kapitalizmu často poukazujú na socialistické znárodňovanie majetku veľkých súkromných vlastníkov ako krádež majetku, ktorý si kapitalista nahromadil poctivou prácou. Preto sa pozrime, ako vlastne kapitalizmus a kapitalisti k majetku prichádzali.

Od 14. st. počas utvárania kapitalizmu prebiehal proces pôvodnej akumulácie kapitálu. Tento proces v rôznych podobách pokračuje dodnes.

Podstatu procesu pôvodnej akumulácie kapitálu opísal K. Marx v Kapitáli:

“Peniaze a tovary nie sú od samého začiatku kapitálom…Treba, aby sa premenili na kapitál. Lež sama táto premena sa môže uskutočniť len za určitých okolností, ktoré sa dajú zhrnúť takto: dva veľmi rozdielne druhy majiteľov tovarov musia stáť voči sebe a vstúpiť do styku, na jednej strane vlastníci peňazí, výrobných a životných prostriedkov, ktorým ide o to, aby kúpou cudzej pracovnej sily zhodnotili sumu hodnoty, ktorú vlastnia; na druhej strane slobodní robotníci, ktorí predávajú vlastnú pracovnú silu a predávajú teda prácu.

…Bezprostredný výrobca, robotník, mohol disponovať svojou vlastnou osobou až vtedy, keď prestal byť pripútaný k pôde a nezávisel už od inej osoby ako nevoľník alebo poddaný…Tento historický proces, ktorý premieňa výrobcov na námezdných robotníkov, vystupuje na jednej strane ako ich oslobodenie od feudálnych povinností a cechového donucovania…Lenže na druhej strane sa títo práveže oslobodení ľudia stanú osobami, čo predávajú samých seba, až keď ich olúpia o všetky výrobné prostriedky a všetky záruky ich existencie, ktoré im poskytovali staré feudálne inštitúcie. A dejiny tohto ich vyvlastnenia sú zapísané do análov ľudstva krvou a ohňom.

…veľké masy ľudí zrazu a násilne odtrhávajú od ich existenčných prostriedkov a vrhajú ich na trh práce ako slobodných, ničím nespútaných proletárov. Vyvlastnenie pôdy poľnohospodárskeho výrobcu, roľníka, je základom celého tohto procesu.

…Predohra prevratu, ktorý vytvoril základ kapitalistického výrobného spôsobu, prebieha v poslednej tretine 15. a v prvých desaťročiach 16. storočia…. V Anglicku bezprostredný podnet na to dal najmä rozkvet flanderskej vlnárskej manufaktúry a zodpovedajúci rast cien vlny… sa jej heslom stala premena ornej pôdy na pasienky pre ovce.

…Zákonodarstvo sa zľaklo tohto prevratu… Zákon Henricha VII., 1489, c. 19, zakazoval búrať všetky roľnícke domy, ku ktorým patrilo najmenej 20 akrov pôdy. Ten istý zákon sa obnovuje zákonom 25 Henricha VIII. Okrem iného sa v ňom hovorí, že “veľa nájmov a veľké stáda dobytka, najmä oviec, sa hromadia v rukách niekoľkých ľudí, v dôsledku čoho veľmi vzrástli pozemkové renty a veľmi upadlo obrábanie pôdy, kostoly a domy zbúrali, ohromné masy ľudu zbavili možnosti uživiť seba a svoju rodinu”.

…Ešte v posledných desaťročiach 17. storočia bola yeomanry, nezávislé roľníctvo, početnejšia ako trieda nájomcov… Asi roku 1750 yeomanry zmizla a v posledných desaťročiach 18. storočia zmizla aj posledná stopa po obecnom vlastníctve roľníkov. (K. Marx: Kapitál I., Bratislava 1985, s. 592-599)

Obdobie pôvodnej akumulácie kapitálu vošlo do dejín ako obdobie nesmierneho utrpenia más a prudkého úpadku morálky vládnucich tried.

Proces pôvodnej akumulácie kapitálu znamená popretie buržoáznej tézy o práve človeka na vlastníctvo. Predkapitalistický spôsob výroby sa totiž zakladal na individuálnom vlastníctve pracujúceho, pracujúci je slobodným vlastníkom svojich pracovných podmienok, ktorými sám narába, kde roľník je vlastníkom poľa, ktoré obrába, remeselník vlastníkom nástroja, s ktorým pracuje. Tento výrobný spôsob však predpokladá roztrieštenie pôdy a ostatných výrobných prostriedkov. Tak ako vylučuje ich koncentráciu, vylučuje aj kooperáciu, deľbu práce v rámci toho istého výrobného procesu. Kapitalistická pôvodná akumulácia znamená premenu individuálnych a roztrieštených výrobných prostriedkov na spoločensky koncentrované, teda premena trpasličieho vlastníctva mnohých na obrovské vlastníctvo niekoľkých, teda vyvlastnenie ľudu, vyvlastnenie bezprostredných výrobcov.

Vyvlastnením a vyhnaním časti vidieckeho obyvateľstva sa spolu s robotníkmi uvoľňujú ich životné prostriedky a pracovný materiál pre priemyselný kapitál. A zároveň sa vytvára aj odbyt pre vnútorný trh.

Proces pôvodnej akumulácie kapitálu (vyvlastnenie roľníkov, cirkvi i nepriateľskej šľachty) vykazuje zhodné črty s procesom socialistickej industrializácie priemyslu a kolektivizácie poľnohospodárstva i procesom akumulácie zdrojov v starom Grécku.

Pozrime sa na niektoré historické udalosti, sprevádzajúce proces vyvlastňovania majetkov buržoáziou.

-V r. 1549 vypuklo povstanie sedliakov pod vedením Roberta Ketta v Anglicku. Bolo súčasťou mnohoročného boja roľníkov proti ohradzovaniu obecných pastvín a proti chovu oviec. Pre nejednotnosť bolo porazené.

-V r. 1670 – 1671 vypuklo mohutná sedliacka vojna v Rusku pod vedením Štefana Timofejeviča Razina.

Roľníci, ktorým statkári zaberali pôdu, stále častejšie utekali do pohraničných miest, kde zakladali nové osady a začali obrábať pôdu. Povolžské národy ako Mordvania, Čuvaši, Marijci a Tatári boli tiež utláčané. Ruskí statkári aj im zaberali pôdu a loviská. Taktiež vzrastali štátne dane a povinnosti. Na Done a v Povolží sa zhromažďoval veľký počet ľudí, ktorí sa stavali nepriateľsky voči štátu. Preto heslá S. Razina našli u týchto ľudí odozvu.

-Husitstvo podlomilo predovšetkým materiálnu moc cirkvi tým, že previedlo obrovský presun v držbe pôdy zosvetštením (sekularizáciou) väčšiny cirkevného pozemkového majetku.

-V r. 1523 – 1560 počas vlády Gustava I. vo Švédsku bola zavedená reformácia. V r. 1526 bola švédska cirkev zdanená a jej majetok vyvlastnený.

-Pápež Kliment VII. v júli 1533 exkomunikoval anglického kráľa Juraja VIII. To bol bezprostredný podnet k odtrhnutiu anglickej cirkvi od Ríma. Zákonom o supremácii z novembra 1534 bol zabavený cirkevný majetok v najmä v prospech panovníka, bola založená anglikánska štátna cirkev, ktorej hlavou sa stal kráľ.

-V r. 1536 zvíťazila v Dánsku za kráľa Kristiána III. luteránska reformácia. Bol vyvlastnený cirkevný majetok.

-V r. 1634 bol zavraždený cisársky vojvoda Valdštejn v Čechách na príkaz cisára Ferdinanda II. Zabratím majetku Valdštejna a jeho priateľov Trčku a Kinského bola dokončená konfiškácia pôdy českej šľachty, ktorej sa zmocnili cudzinci.

 

Súčasťou procesu akumulácie zdrojov bolo vyvlastnenie voľného času robotníkov

Predĺženie pracovného času, ktoré sa kapitál od polovice 14. storočia do konca 17 storočia usiluje štátnou mocou nanútiť plnoletým robotníkom.

Napríklad jeden dekrét Juraja VII. z roku 1495 hovorí: “Každý remeselník a robotník musí od polovice marca do polovice septembra byť pred 5. hodinou rannou v práci. Na raňajky nemá viac než pol hodiny a nesmie tráviť viac než hodinu a pol obedom a v tej dobe si môže pospať… Nesmie opustiť prácu pred siedmou až ôsmou hodinou večernou… Od polovice septembra do polovice marca musí byť každý remeselník a robotník v práci od rozvidnenia a nesmie prestať, dokiaľ sa nezotmie a cez deň nesmie spať.”(Ha.A. Mehler – Břetislav J. Mrkos: Umenie vládnuť, Melantrich,  Praha 1994, s. 139).

 

Kapitalisti vyvlastnili celé územia kontinentov, majetok domorodých obyvateľov

Kanárske ostrovy obývali kedysi pravdepodobne priami potomkovia obyvateľov Atlantídy. Po krutej vojne so Španielmi už v r. 1500 na ostrovoch neostal živý ani jediný pôvodný obyvateľ. Moderné paleontologické výskumy ukázali, že títo ľudia patrili k rozličným etnickým skupinám. Boli medzi nimi cromagnonci, Semiti, príslušníci mongoloidných a negroidných rás

Americkí kolonizátori vyvlastnili územia, pôdu, surovinové bohatstvo i nesmierne poklady pôvodných obyvateľov Ameriky – Indiánov.

-V r. 1578 anglická kráľovná Alžbeta udelila Humphreymu Gilbertovi výsadu kolonizovať „pohanské a barbarské krajiny“ Nového sveta, na ktoré si Španielsko a iní európske krajiny nerobili nárok.

-Anglicko sa v r. 1620 – 1635 zmietalo v hospodárskych ťažkostiach. Vidiecke obyvateľstvo, vyháňané v procese prvotnej akumulácie z pôdy (ale samozrejme, aj nezamestnaní remeselníci a rôzni dobrodruhovia) jediné východisko videli v koloniálnej expanzii na zaberané územia v Severnej Amerike.

-Najmä z územia indiánskych ríš Aztékov a Inkov bolo ulúpené a odvezené obrovské bohatstvo, väčšinou Španielmi.

-Lúpilo sa však veselo aj medzi dobyvateľmi. V r. 1521 francúzski korzári sa zmocnili časti pokladu zlata a striebra, ktoré dobyvateľ ríše Aztékov Hermann Cortéz poslal do Španielska ako korisť.

-Lúpežným prepadávaním španielskych lodí, vezúcim ulúpené poklady Indiánov, sa preslávil najmä anglický moreplavec Francis Drake v r. 1577 – 1580, neskôr admirál v službách kráľovnej Alžbety.

-V r. 1587 priplával do Anglicka Thomas Cavendish, ktorého námorníci vystúpili z lode v prístave ovešaní zlatými šperkami. Tieto ulúpili španielskym lodiam, ktoré prevážali ulúpené indiánske poklady do Španielska.

-Bolívijské mesto Potosi bolo v 15. st. jedným z najbohatších miest na Zemi – vďaka veľkým zásobám strieba v baniach v útrobách neďalekého Cerro Rico. Odhaduje sa, že polovica všetkého vtedajšieho striebra na svete sa vyťažila v baniach pri Potosí a pokrývala takmer štvrtinu výdavkov španielskej koruny. Od príchodu Španielov v roku 1545 sa z útrob hory vyťažilo 20.000 až 40 000 ton striebra.

Vedci Mark Abbott a Alexander Wolf na základe analýzy vzoriek usadeniny jazera pri meste Potosi v r. 2003, sú presvedčení, že o veľkých zásobách striebra v útrobách Cerro Rico vedeli už indiánske kultúry pred mocnými Inkami. Dôkazy objavili v usadeninách neďalekého jazierka Laguna Lobato. Vo všetkých vrstvách z rokov 1400-1800 sa zistili extrémne vysoké koncentrácie olova a antimónu, ktoré sa uvoľňovali z rudy do atmosféry pri ťažbe striebra. To znamená, že Inkovia získavali striebro už pred príchodom juhoamerického dobyvateľa Pizarra. Podľa Abotta a Wolfa však ani oni neboli prví. Stopy olova a antimónu sa totiž našli už v sedimentoch z 12. storočia. Stredoveké bane pravdepodobne založila kultúra Tiwanaku, ktorá zanikla po roku 1100 a jej centrum ležalo v oblasti jazera Titikaka.

Zaujímavú skutočnosť vyčítali odborníci z vrstvy v odobratom vrtnom jadre, ktorá zodpovedá približne roku 1500. V tomto období vzrástol v atmosfére okrem olova a antimónu aj obsah bizmutu, cínu a striebra, ktorý asi o sto rokov opäť nečakane zmizol. Súvisí to s vývojom ťažobných technológií. Pri metóde používanej Inkami unikalo do vzduchu veľa olova, ale nie ostatných spomínaných kovov. Tie zamorili ovzdušie po tom, čo ranní španielski kolonizátori experimentovali so svojími neefektívnymi taviarňami budovanými z kastílskych tehál. Nakoniec zistili, že tavenie striebra je lepšie prenechať skúsenejším Inkom. Po roku 1600 postupne vymizli zo sedimentov aj bizmut, cín a olovo. V 17. storočí sa ložiská na Cerro Rico vyčerpali.

V r. 1788 bolo založené v Austrálii mesto Sydney ako trestanecká kolónia. V r. 1829 vznikajú prvé slobodné osady v Austrálii. Po príchode britských kolonizátorov sa pôvodní obyvatelia Austrálie Aborigéni, ktorí kontinent obývali asi 40 tisíc rokov, dostali do pozície bezprávnej menšiny. Po roku 1829 im bola pôda väčšinou vyvlastnená bielymi osadníkmi.

V r. 1803 bola zriadená prvá osada na Tasmánii, ktorá ako kolónia vystupuje od r. 1825.

-Na ostrove Tasmánia žilo pred príchodom britských kolonizátorov asi 3 – 4 tisíc Tasmáncov. Briti však na Tasmáncov organizovali hony ako na divú zver. V r. 1876 zomrela posledná Tasmánka menom Truganini.

Potom, čo si Cecil Rhodes uvedomil, že na severe od rieky Limpopo nenájde zlato, obrátil pozornosť na pôdu. Skoro na to v r. 1893 britskí vojaci a dobrovoľníci si toto územie podrobili silou zbraní. Nasledovalo zbesilé uchvacovanie najlepších pozemkov sprevádzané masovým vyháňaním pôvodných afrických majiteľov. Keď si bieli majitelia uvedomili, že sami nedokážu  túto pôdu obrábať, zaviedli nútené práce Afričanov na pozemkoch, ktoré im nedlho predtým násilne odobrali. Tým boli položené základy Rodézie.

Tento stav zostal prakticky nedotknutý až do r. 1979, keď už bolo zrejmé, že je neudržateľný. Ale britskí vyjednávači v r. 1979, za výdatnej podpory USA presadili to, že nezávislosť sa môže dosiahnuť len za dvoch podmienok. Jedna určovala, že majetkoprávne vzťahy týkajúce sa pôdy budú v priebehu 10 rokov riešené na základe dobrovoľnosti – čo znamenalo prakticky zablokovanie akejkoľvek pozemkovej reformy. Druhá zase pridelila veľký podiel na moci bielym kolonistom – 20 miest v parlamente.

A tak v r. 1992, v čase keď 5000 bielych kolonistov držalo v rukách 70 percent pôdy, zatiaľ čo 6,5 milióna Afričanov zápolilo o živobytie na malých poliach v rezerváciách, a milión Afričanov bolo bezzemkami, vydala vláda Zimbabwe dekrét o znovunadobúdaní pôdy, Land Acquistion Act.

 

Hospodárstvo kolónií sa budovalo ako doplnok hospodárstva koloniálnych mocností. Obrovské zisky z kolónií a z obchodu s otrokmi umožnili utvoriť priemyselnú silu koloniálnych mocností.

“Sedemnáste, osemnáste a devätnáste storočie znamenalo budovanie svetových impérií, v ktorých prvoradé miesta zaberali Anglicko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Belgicko a neskôr i Nemecko a Taliansko. Je to náhoda, že ide v súčasnosti o najvplyvnejšie štáty Európskej únie? Africké územie kolonizátori roztrhali na územia, ktorých hranice vytýčili imperiálne záujmy, bez ohľadu na rodové, kultúrne, etnické či hospodárske tradície… Afrika sa stala najlacnejším zdrojom najvzácnejších surovín, ktoré z hlbín zeme pre vzdialené impériá dobývali čierni obyvatelia kolónií – opäť najlacnejšia pracovná sila na svete.” (R. Hofbauer, poslanec NR SR: Africká tragédia varuje, Slovenská  republika, 17. 1. 1997.)

“Angličania vykorisťovali kolónie bez rozpakov. Zaiste dali v kolóniách vznik aj mnohým pozitívnym veciam, ale mimo svoj vlastný ostrov neprevzali skutočnú zodpovednosť. Hriechy, ktoré si V. Británia naložila vo svojich kolóniách na bedrá, boli ťaživé.” (Ha. A. Mehler – Břetislav J. Mrkos: Umění vládnout, Melantrich, Praha 1994, s. 143)

 

Veľká Británia kolonizovala Indiu prostredníctvo Východoindickej spoločnosti. Toto obdobie znamenalo likvidáciu indickej pospolitosti.

Okrem iného Briti vyvlastnili právo Indov na voľnú ťažbu morskej soli vo svojej krajine. V máji 1930 Mahátma Gándhí viedol proti britskému soľnému monopolu výpravu dlhú 320 km na severozápadné pobrežie Indie Gándhí vyzýval roľníkov aby získavali vlastnú soľ z mora. Privlastnil si za hrsť soli, čím porušil tzv. soľný zákon, lebo si opatril nezdanenú soľ. Koloniálna britská moc ho preto uväznila. Gádhího zápas o slobodný prístup Indov k prírodnému bohatstvu svojej krajiny trval 5 rokov.

Na Havajských ostrovoch prišlo k totálnemu zrúteniu pôvodnej kultúry, hoci patrila k najvyspelejším. Západná civilizácia zapôsobila na Havajčanov hlbokým dojmom a oni z toho vyvodili závery. Tie boli v konečnom dôsledku sebazničujúce.

16.6.1951 Francúzsko zákonom vyhlásilo všetky lesy v Alžírsku za štátne. Tak vyvlastnili a okradli domorodých obyvateľov o 2,4 milióna hektárov lúk a húštin, čím ich pripravili o existenčnú základňu pre chov dobytka.

 

Západný kapitalizmus zosilnil svoje koloniálne vykorisťovanie po r. 1848, kedy začala kríza klasického kapitalizmu laissez-faire (voľnej súťaže), kapitalizmus prechádzal do imperializmu.

K charakteristike tohto obdobia nám poslúži citát z knihy J.-E. Driaulta Politické a sociálne problémy: “Za posledné roky obsadili mocnosti Európy a Severnej Ameriky všetky voľné územia sveta okrem Číny. Pre toto došlo už k niekoľkým konfliktom a presunom vplyvu, ktoré sú predzvesťou oveľa strašnejších výbuchov v blízkej budúcnosti. Lebo sa treba ponáhľať: národy, ktoré sa nezabezpečili, riskujú, že nikdy nedostanú svoj podiel a nebudú sa môcť zúčastniť na obrovskom vykorisťovaní zeme, ktoré bude podstatným faktorom budúceho (t.j. 20.) storočia. Preto celú Európu a Ameriku zachvátila v poslednom čase horúčka koloniálnych výbojov “imperializmu”, ktorý je najpozoruhodnejšou črtou konca 19. storočia.” (J.-E. Driault: Political and social problems at the End of the Nineteenth, Paris 1900, V.I.Lenin: Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu, s. 299)

V roku 1902 anglický národohospodár J. A. Hobson vydáva dielo Imperializmus. Charakterizuje v ňom hlavné ekonomické a politické črty imperializmu.

V r. 1910 vyšlo dielo Finančný kapitál nemeckého ekonóma Rudolfa Hilferdinga. Bola to prvá významná marxistická analýza imperializmu.

Podstatu imperialistického štádia kapitalizmu vedecky analyzuje V. I. Lenin v diele Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu, vydanom v r. 1916.

Vývoj koloniálnych ríš imperializmu:

Rok Územie v mil. km2

 

Obyv. v mil. Rok Územie v mil. km2 Obyv. v mil.
1860 2,7 148,5 1945 35,5 1304,2
1880 8,4 265,4 1960 12,7 218,3
1899 13,0 365,4 1975 2,9 25,5
1914 65,0 523,4      

Zdroj: M. Soukup: Strategie rozvoje zemské civilizace, 2, s. 371.

V roku 1900 z celkového povrchu pevniny Zeme tvorili koloniálne územia až 55%. Na tomto priestore žilo 35% z celkového počtu obyvateľstva sveta, čiže 530 mil. osôb. (3, s. 218)

Okolo roku 1900 kontrolovala V. Británia najväčšiu ríšu, akú kedy videl svet, približne 30 miliónov štvorcových kilometrov území, a snáď jednu štvrtinu svetového obyvateľstva.

 

V r. 1849 Anglicko rozširuje svoje panstvo v Indii. Nakoľko mu stála v ceste ríša Sikhov v Pandžábe, po niekoľkoročných bojoch ju dobylo. Zmluvy uzavierané s domácimi vládcami neboli dodržiavané a obyvateľstvo bolo vykorisťované..

V r. 1838 – 1842 Anglicko viedlo tzv. ópiové vojny s Čínou.

V r. 1852 – 1853 sa Američania vylodili v Argentíne v dobe občianskej vojny z lodí Cogres a Jamestown.

8.6.1853 vplával americký komodor Matthew Calbraith Perry so svojou flotilou do Tokijského zálivu a ultimatívne žiadal otvorenie japonských prístavov pre americký obchod. 31. 1. 1854 boli zmluvou v Kanagawe otvorený pre americké lode prístavy Šimoda a Hakodate. Zmluva zaisťovala bezpečnosť amerických námorníkov a stanovila taktiež zriadenie konzulátu.

V r. 1853 – 1854 USA delostrelecky ostreľovali územie Nikaragui z lodí.

V r. 1854 USA spolu s V. Britániou zasahujú v Číne z dôvodu “ochrany amerických občanov”.

V r. 1855 USA zasahujú na ostrovoch Fidži z dôvodu “ochrany amerických občanov”.

V r. 1856 sa americká námorná pechota vylodila v Kolumbii.

V r. 1857 sa americká námorná pechota vylodila v Nikaragui.

V r. 1858 sa americká námorná pechota vylodila v Uruguaji.

V r. 1859 sa americká námorná pechota vylodila v Paraguaji.

V r. 1859 po niekoľkých neúspešných vojenských ťaženiach sa Francúzsku podarilo dobyť v južnom Vietname Saigon. Vládnuca dynastia Nguyen musela kapitulovať. Francúzi vtrhli do krajiny pod zámienkou, že tu musia chrániť katolícku cirkev.

Od r. 1863 sa stala Kambodža francúzskym protektorátom.

V r. 1865 sa americká námorná pechota vylodila v Kolumbii.

V r. 1867 sa Singapur stal britskou kolóniou.

3.3.1870 začala americká vláda presídľovanie indiánskych kmeňov do rezervácií. Presídľovanie sa uskutočňovalo pod nátlakom, pričom pokračovali boje s Indiánmi. Násilné presťahovanie Indiánov z ich tradičných sídiel do malých rezervácií natrvalo narušilo ich kmeňové štruktúry a tradičný spôsob života. Rezervácie znamenali prakticky len prežitie indiánskych kmeňov.

25.11.1875 kúpením rozhodujúceho balíka akcií od egyptského chedíva Ismáíla sa začala britská kontrola Suezského prieplavu.

1.1.1877 britská kráľovná Viktória bola vyhlásená cisárovnou Indie. Bola to demonštrácia ďalekosiahlych koloniálnych nárokov V. Británie v Ázii.

V r. 1877 sa začali britské výboje v južnej Afrike, Transvaal sa stal britskou kolóniou.

V r. 1877 – 1878 prebiehala rusko-turecká vojna. Rusko, ktoré vystupovalo v úlohe ochrancu balkánskych Slovanov, dosiahlo výrazné víťazstvá. 3. 3. 1878 podpísaná mierová dohoda. Rumunsko, Srbsko a Čierna Hora získali nezávislosť, Bulharsko autonómiu.

13.6.-13.7.1878 sa konal berlínsky kongres európskych mocností o “východnej otázka”. Došlo k zmierneniu podmienok sanstefanského mieru z 3. marca: Rusko vrátilo časť Zakaukazska Turecku, Rakúsko-Uhorsko dostalo súhlas k okupácii Bosny a Hercegoviny (4. 10. 1878 rakúske vojská obsadili ich územia), Británia obsadila Cyprus, Macedónia bola vrátená Turecku.

3.8.1881 britské vojská obsadili egyptské mesto Suez.

V r. 1882 Veľká Británia obsadila Egypt.

V r. 1884 miestni náčelníci na území Kamerunu uznali nemecký protektorát.

V r. 1884 – 1918 sa Tanzánia (pevnina) stala nemeckou kolóniou.

V r. 1885 sa začali koloniálne výboje Talianska vo východnej Afrike.

V r. 1885 sa vylodili americké oddiely v Paname, vtedy súčasti Kolumbie.

V r. 1890 sa vylodili americké oddiely v hlavnom meste Argentíny Buenos Aires.

V r. 1890 sa ostrovy Zanzibar a Pemba stali britským protektorátom.

V r. 1890 – 1894 územie dnešnej Stredoafrickej republiky zabralo Francúzsko a pripojilo ku kolónii Francúzske Kongo.

V r. 1891 sa americké jednotky vylodili v Chile.

V r. 1892 Francúzsko si vojensky podriadilo Niger a začlenilo ho do Francúzskej západnej Afriky.

V r. 1893 sa Šalamúnove ostrovy stali britským protektorátom.

V r. 1893 – 1894 sa americké jednotky vylodili v Nikaragui.

V r. 1894 – 1896 prebiehalo masové vraždenie Arménov v Turecku.

V r. 1895 – 1902 sa dostala k moci vo V. Británii konzervatívna vláda Roberta Cecila Salisburyho. Znamenala zároveň poslednú fázu prudkého rozmachu britského koloniálneho panstva.

V r. 1897 sa viedla grécko-turecká vojna o Krétu, ktorá povstala proti Turkom. Grécko bolo porazené, Kréta sa ocitla pod kontrolou britských vojsk.

Od 23. 4. do 13. 8. 1898 sa viedla vojna medzi USA a Španielskom o kolónie. USA sa zmocnili Kuby, okupovali Portoriko a Guam, anektovali Havajské ostrovy.

V r. 1899 – 1902 prebiehala búrska vojna medzi juhoafrickými bielymi kolonistami holandského pôvodu (Búrmi) a V. Britániou. V. Británia získala Oransko a Transvaal pod svoju nadvládu.

V roku 1900 Briti uzavreli zmluvu s ostrovom vedľa Nauru pri Austrálii (Banana), podľa ktorej za 50 libier ročne získali právo na ťažbu fosfátu. Domorodí obyvatelia netušili, ako sa tým zmení ostrov. Keď roku 1979 skončili ťažbu, príroda zostala úplne zdevastovaná. Koraly vedľa Nauru majú neprirodzenú farbu – bielu.

22.1.1903 pásmo Panamského prieplavu bolo Kolumbiou prenajaté Spojeným štátom. Bolo to víťazstvo USA na úkor Francúzska a V. Británie.

V r. 1907 sa Svazijské kráľovstvo stáva britským protektorátom.

V auguste 1910 Japonsko anektuje Kóreu. Znamená to nástup novej imperialistickej mocnosti na Ďalekom východe.

5.11.1911 bola vyhlásená talianska zvrchovanosť nad Tripolisom.

V r. 1914 – 1916 prebiehali boje medzi britsko-francúzskymi a nemeckými vojskami na území Kamerunu.

V r. 1916 bol Kamerun prehlásený za britsko-francúzske Kondomínium.

V r. 1924 USA uskutočnili proti Hondurasu vojenskú intervenciu pod zámienkou, že neplní finančné povinnosti voči USA. USA prebrali colnú kontrolu a otvorili brány svojim monopolom.

 

Od 2. polovice 19. storočia sa presadzovali čoraz viac ako imperialistická veľmoc Spojené štáty americké

Admirál Alfred Mahan v knihe Vplyv námornej moci na dejiny z r. 1897 píše: “Zaujímavým a významným rysom takto zmeneného postoja je to, že pri hľadaní blahobytu pre krajinu sa obracia pozornosť vonku, namiesto doterajšieho dovnútra.

Poznanie dôležitosti vzdialených trhov a vzťah našich obrovských výrobných síl k nim vyžaduje logicky určenie článku, ktorý výrobu s trhom spája – je to doprava; tieto tri dohromady tvoria reťaz námornej moci, ktorej Veľká Británia ďakuje za svoju moc a veľkosť.” (J. Navrátil: Dějiny USA, Svoboda, Praha 1984, s. 146)

Medzníkom sa stal rok 1898, keď pravdepodobne americkými tajnými službami pripraveným výbuchom na krížniku Maine v havanskom prístave sa začala americko-španielska vojna.

16.12.1907 prezident T. Roosevelt odštartoval na plavbu okolo sveta Veľkú bielu flotilu, čím USA naznačili ambície stať sa aj námornou veľmocou.

Ambície USA zrejme mali podiel aj na prvej svetovej vojne. Isté je, že prvá svetová vojna zmenila hospodárske pomery vo svete. Počas vojny americký priemysel neobyčajne vzrástol a vytlačil európsky priemysel, ktorý nenachádzal odbyt. To nakoniec viedlo k vzniku priemyselnej svetovej krízy ako súčasti svetovej hospodárskej krízy. Podobná situácia nastala v poľnohospodárstve. Dodávky obilia Ameriky (ale i Argentíny a Austrálie), ktorej poľnohospodárstvo bolo ušetrené vojnového rozvratu, vytlačili európsku konkurenciu a viedli k vzniku poľnohospodárskej svetovej krízy ako súčasti svetovej hospodárskej krízy.

V Spojených štátoch amerických počet obyvateľstva počas prvej svetovej vojny vzrástol z 97,02 mil. roku 1913 na 105,1 mil. osôb roku 1918, teda o viac ako 8 %. Priemyselná výroba v Spojených štátoch amerických vzrástla počas vojny o 25 %, vznikli nové priemyselné odvetvia, poľnohospodárska výroba sa zvýšila o 18,3 % a obrat zahraničného obchodu sa zvýšil trojnásobne.

Rozpory medzi imperialistickými mocnosťami, sústredenými vo veľkých blokoch, nakoniec vyústili do 1. svetovej vojny. Zápas o prerozdelenie imperiálnej nadvlády nad svetom splodil dve svetové vojny, v ktorých zahynulo 64 miliónov ľudí a 110 miliónov bolo zmrzačených.

 

Neokolonializmus a vykorisťovanie pokračuje do dnešného dňa

12.2.2005 v brazílskom štáte Para v Amazónii najatými vrahmi bola zavraždená 73 ročná Dorothy Stangová, ekologička a aktivistka za práva roľníkov.

Umlčali ju, lebo aktívne vystupovala proti nezákonným záberom pôdy a ilegálnej ťažbe dreva veľkofarmármi a drevárskymi spoločnosťami, ktoré používajú zastrašovanie, násilie, aby vyhnali tamojších obyvateľov z ich pozemkov.

Stangová sa krátko pred smrťou stretla s ministrom pre ľudské práva Nilmariom Mirandom, aby ho informovala o štyroch farmároch, ktorým bolo vyhrážané smrťou drevárskymi spoločnosťami a chovateľmi dobytka

V roku 2004 vypovedala pred komisiou kongresu vyšetrujúcou vyrubovanie pralesov. Konkrétne menovala drevoťažiarske spoločnosti, ktoré vyčíňali v tejto oblasti. Tieto ju začali nazývať teroristkou a obvinili ju, že dodáva farmárom zbrane. Spolu s ďalšími lídrami malých farmárov sa stala objektom vyhrážok.

Pará je amazonským štátom s najvyšším počtom vrážd v súvislosti s bojom o pôdu. Podľa Pastoral Land Commission, katolíckej organizácie pomáhajúcej bezzemkom a chudobným, zomrelo Brazílii v rokoch 1985 až 2001 celkom 1237 vidieckych robotníkov, pričom 40% týchto vrážd sa stalo v Pará. Štát Pará je zodpovedný za tretinu zničených amazonských pralesov v Brazílii a dochádza tu najčastejšie k ničeniu prírody a porušovaniu ľudských práv.

K vražde došlo 16 rokov (1988) po vražde Chica Mendesa, ktorý tiež patril medzi obrancov pôvodných obyvateľov. Bol obrancom amazonských pralesov, bojoval proti staviteľom ciest a medzinárodným bankám, ktoré ich financovali. Preto ho zastrelili.

Veľkí vlastníci pôdy (latifundií), vystupujúci ako moderný agrobiznis, chcú udržať pozemkovú štruktúru, ktorá im garantuje hegemonickú moc a privilégiá nad všetkými aspektmi brazílskeho štátu. Veľkostatkári, spoločnosti ťažiace drevo, pestovatelia sóje pod zámienkou produktivity sa zmocňujú verejných pozemkov a území obývaných tradičným obyvateľstvom – domorodým obyvateľstvom, malými farmármi a mnohými ďalšími. Zároveň to robia za podpory politikov a štátnej polície používaním mnohých foriem násilia, vrátane zastrašovania, otrockej práce a vrážd.

Brazília má súdny systém zaujatý proti malým roľníkom a tiež proti tradičným komunitám, ktoré už mnoho rokov žijú na pôde a obhospodarujú ju. Iba v roku 2003 bolo z pôdy v tejto oblasti súdne vysťahovaných 35 292 rodín malých farmárov.

Tá istá súdna moc, ktorá je taká pohotová a pružná pri vyháňaní roľníkov a malých farmárov z pôdy, je extrémne pomalá pri posudzovaní zločinov páchaných proti nim. Z celkového počtu 1 379 usmrtení vo vidieckych oblastiach zaznamenaných pastoračnou pozemkovou komisiou v rokoch 1985-2004, iba 75 sa dostalo na súdne prerokovanie, na základe ktorého došlo k odsúdeniu 15 podnecovateľov vrážd a 64 vykonávateľov. Masaker v Eldorado de Carajas je v tomto smere príznačný práve pre spôsob, akým súdny systém sa stavia k zločinom páchaným na vidieckych robotníkoch. Zo 154 obvinených boli nakoniec odsúdení iba dvaja velitelia vojenskej skupiny.

Iba niekoľko dní po vražde americkej rehoľníčky sa brazílska vláda rozhodla urobiť významný krok v boji za záchranu dažďových pralesov. Prezident Luiz da Silva podpísal dekréty o zriadení rozsiahleho národného parku a prírodnej rezervácie v štáte Para, ktoré majú chrániť unikátnu a hrubo poškodzovanú oblasť Amazónie.

Brutálna vražda sestry Dorothy šokovala a vyvolala rozhorčenie. Pre Brazíliu a svet jej smrť je obžalobou absurdných štruktúr koncentrácie pôdy do obrovských majetkov, vedľa miliónov rodín, ktoré prežívajú na maličkých kúskoch zeme. Necelé 3% populácie vlastní dve tretiny brazílskej ornej pôdy a 60 % brazílskej poľnohospodárskej pôdy leží nevyužitá, zatiaľ čo 25 miliónov roľníkov takmer umiera od hladu..

Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 3.1. Klasický kapitalizmus, 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, 3.3. Problémy s demokraciou a ľudskými právami v kap. and tagged , , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s