S krízou klasického socializmu prišla aj duchovná kríza socialistickej ľavice

S krízou klasickej podoby systému, kedy systém vyčerpal svoj potenciál, stráca pozíciu hybnej sily vývoja, z hlavnej vývojovej línie prechádza na vedľajšiu, sa dostáva do krízy aj jeho duchovná sféra. 

Duchovná kríza kapitalizmu

S krízou klasického kapitalizmu voľného trhu po r. 1848 (a jeho zánikom po r. 1928) jeho duchovná sféra prešla od Descartovsko- Newtonovho racionalizmu do iracionalizmu Nietzscheho, Schopenhauera, Kierkegaarda, Do revolúcií v r. 1848 neznámi autori po r. 1848 získali na popularite.

Objavil sa existencializmus, objavil sa empiriokriticizmus ako výraz krízy klasickej vedy, hlavne fyziky, v súvislosti s novými objavmi, objavom zložitejšej štruktúry atómov („rozpadom hmoty“. Krízu duchovného života a vedy analyzoval V.I. Lenin v práci Materializmus a empiriokriticizmus.

Spoločenské vedy po zániku klasického kapitalizmu po r. 1928 sa prakticky prestali rozvíjať. Za tie desaťročia prakticky niet významnejšieho objavu v tejto oblasti.

Kríza duchovného života post-klasického kapitalizmu sa prejavuje aj v tzv. katastrofickej kultúre, prejavujúc sa v kulte hororov a katastrofických filmov. Je to typické pre spoločnosť, ktorá nevidí pred sebou budúcnosť, ktorá preorientovala svoje úsilie z tvorby, budovania, na súčasnosť, konzum, prejedanie si budúcnosti.

S krízou kapitalizmu nadobudla krízový charakter aj jeho liberálna podoba, liberálny kapitalizmus, zachádzajúci až do nihilizmu.

Duchovná kríza socializmu

Lenže, ak sme marxisti a dialektici, chápeme vývoj ľudskej spoločnosti ako vývoj a striedanie spoločenských foriem – tento problém sa dotýka aj socializmu.

S nástupom krízy klasického (štátneho) socializmu po r. 1988 sa udialo to isté s jeho duchovnou sférou. Dostala sa do krízy a spolu s ňou sa do krízy dostala aj klasická socialistická ľavica. Ľavica rokom 1989 utrpela šok a už sa z neho nespamätala, postupne prešla obrovským ideovým prevratom. Z materialistickej pozície sa presunula do idealistickej, z pozície racionalizmu a vedy k iracionalizmu, voluntarizmu. Nie náhodou sa diela Nietzscheho, Schopenhauera, Kiekegaarda a ďalších  objavili na pultoch kníhkupectiev aj po r. 1989.

Aj komunisti sa prestali odvolávať na vedu a marxizmus, na zákonitý charakter vývoja. Občas sa niekto verbálne prihlási k marxizmu, komunistické strany však prestali využívať marxistickú materialistickú koncepciu dejín na analýzu prebiehajúcich udalostí. Pretože marxistické materialistické chápanie dejín hovorí aj vystriedaní socializmu pokrokovejším systémom. Udalosti novembra 1989 namiesto vedeckej analýzy sú interpretované ako zrada určitej skupiny ľudí. Teda subjektívny faktor. Hoci zrada by sa mohla dotýkať jednej krajiny, ale nie väčšiny socialistických krajín. Socializmus, jeho hlavný predstaviteľ, ZSSR bol počas svojej existencie mnohokrát vojensky napadnutý, zradený a blokovaný – ale pokiaľ bol socializmus hlavnou vývojovou líniou, nepadol, naopak, rozvíjal sa.

„Marxizmus“ sa previedol z materialistickej roviny do mravnej – ako koncepcia spravodlivej spoločnosti, čo zodpovedá koncepcii ľudských práv, ktorou operuje liberálny (post-klasický) kapitalizmus. Kapitalizmus sa takisto odvoláva na boj dobra a zla, odvoláva sa na kresťanstvo, vieru. Lenže v tomto súboji lepšie finančne dotovaná buržoázna propaganda víťazí. Tento ideový prevrat v prostredí ľavice výborne vyjadrila Devana, ktorú si inak veľmi vážim za jej postoje,  v článku DAVDVA Je kríza normálny jav?, kde  previedla hospodársku krízu do mravnej roviny. Teda morálka nie je v prvom rade vyjadrením materiálnych záujmov spoločnosti, ale naopak, hospodársky vývoj spoločnosti sa odvíja od mravného vývoja. Tento prevrat smerom od materializmu k idealizmu je do určitej miery aj podporou buržoáznej koncepcie ľudských práv: dôraz je položený na politické, individuálne, duchovné práva (slobodu slova), práva sexuálnych menšín, ale úplne absentujú ekonomické a sociálne práva. Diskutér Vašek z Moravy nám podsúva chápanie socializmu ako  božieho diela, ktoré bolo stvorené pre anjelov. Určite, nedá sa nazerať na ideové zameranie ľavice len cez niektoré postoje, ale sú dosť typické pre dnešnú ľavicu.

O vede, sociálnej determinácii, spoločenských zákonoch sa v ľavicovom prostredí takmer nediskutuje. Nakoniec, v radoch komunistických strán nájdeme minimum vedcov, je problém usporiadať nejakú odbornú konferenciu. Aj slovenskí marxisti, Ľuboš Blaha, Peter Dinuš sa hlásia k indeterminizmu, nie materialistickému determinizmu, aj keď u Ľuboša Blahu som nedávno zaznamenal pokus prejsť na dialekticko-materialistické pozície. Ľavicová diskusia sa celkovo preniesla z racionálnej roviny do iracionálnej, z vecnej do mravnej – ako boj dobra a zla, kde kapitalizmus je čisté zlo, socializmus ako dobro. Materialistické chápanie dejín ako hlavný prínos marxizmu sa úplne stratilo, ak ho spomeniem, vládne v ľavici hlboké mlčanie.

Nečudo, že Slovo zverejnilo čudesnú úvahu Jana Kellera o tom, že marxizmus je vlastne len prerozprávané kresťanstvo. Ono to z tej pozície, ktorú dnes zaujíma ľavica k marxizmu, vede, teórii, aj vyplýva.

Ak nepovažujeme vývoj socializmu za zákonitý, ale vychádzame z toho, že to bol výsledok subjektívnych faktorov, zrady, mravnej nevyspelosti, atď., tým dávame priestor pravicovým názorom, že vlastne socializmus bol len náhodný jav, nie zákonitý a stačila činnosť skupiny ľudí, aby ho povalila. Toto už nie je marxizmus, toto nie je komunistická teória, toto je voluntarizmus, iracionalizmus.
Potom sa nemožno čudovať, že Slovo uverejnilo aj ďalší čudesný článok nejakých pravičiarov, že VOSR vlastne bola zorganizovaná Nemcami. Preto, že Nemci pomáhali previezť Lenina do Ruska. Tak ako vtedy Nemci nechápali zákonitý charakter vývoja, a mysleli si že prevozom Lenina do Ruska Rusko rozvrátia, tak dnes vidieť, už ani ľavica nedokáže pochopiť zákonitý charakter dejín. Lenin sa vtedy musel v duchu dobre usmievať tejto nevedomosti a rád prijal pomoc Nemcov, ktorí nepochopili, kam celý vývoj nakoniec povedie. Peniaze neznamenajú revolúciu, nanajvýš tak nejaký prevrat, k revolúcii sú okrem subjektívnych faktorov potrebné aj objektívne podmienky. Z Afganistanu socialistickú krajinu nevyrobíte.

Vie niekto ukázať v socialistickej, marxistickej literatúre, kde by marxizmus nepovažoval vývoj spoločnosti za zákonitý? A teda aj vystriedanie socializmu vyspelejším systémom za zákonitosť vývoja. Kde klasici marxizmu a marxizmus vôbec hovoril o večnosti socializmu a nehovorili o jeho prechodnom charaktere, jeho zákonitom vystriedaní vyspelejším systémom, komunizmom? Práve to je jeden zo zásadných záverov marxizmu a príspevok do ľudského poznania.

Robotnícka trieda bola hnacou silou socializmu, bojovala oň, ale predsa nikdy nepovedala, že zastaví svoj zápas na socializme. Asi to mnohým nedochádza, ale robotnícka trieda by tým fixovala svoje triedne postavenie, hoci ona chcela triedy, aj svoje triedne postavenie zrušiť. Viditeľne sa to prejavovalo v snahe robotníckych rodín posielať svoje deti do škôl, aby oni prekročili tieň robotníckeho postavenia. Mne ako zástupcovi robotníckej inteligencie je tento postoj blízky, na rozdiel od ľavičiarov mimo robotníckeho prostredia. Niektorí si socializmus jednoducho spájajú so svojou funkciou, problém zrušenia triednej spoločnosti im až tak veľa nehovorí.

Subjektívne používanie pojmov

Aj z článkov, polemík vidieť, že ľavica stratila schopnosť racionálne posudzovať problémy, diskusia sa prevádza do akejsi iracionálnej roviny. Narába sa subjektívne s pojmami, stotožňuje sa globalizácia a (globálny) kapitalizmus, liberalizmus rovná sa (liberálny) kapitalizmus, trh rovná sa kapitalizmus, demokracia rovná sa (demokratický) kapitalizmus. Teda globalizácia, liberalizmus, trh, demokracia rovná sa kapitalizmus.

Nečudo, ak teoretické ľavicové prostredie nedokáže odlíšiť tieto pojmy, že u bežných ľudí sa používajú v propagandistickom zmysle. Ľudia často hovoria, že demokracia je horšia ako socializmus. Tieto dni p. Kotrádyová takisto zaútočila na demokraciu, stotožnila ju s kapitalizmom. Áno, u ľudí sa bežne hovorí, že demokracia, ktorá zamenila socializmus, priniesla niektoré dobré veci, ale aj veľa negatívneho. Aj Ľuboš Blaha napísal, že nie liberalizmus ale socializmus, čo je znovu nerozlišovanie rôznych rovín.

Je to niečo podobné, ako keby som povedal, že nechcem zelenú farbu, ale chcem stôl. Socializmus, kapitalizmus, feudalizmus ale aj globálna civilizácia sú sociálno-ekonomické (materiálne) objekty, také isté ako v prírode atóm, molekula, bunka. Demokracia, liberalizmus sú len možné podoby, vlastnosti týchto objektov. A každý z týchto sociálno-ekonomických objektov môže nadobúdať všetky tieto podoby: diktátorskú, demokratickú, liberálnu,

Strata kontinuity

KSS, KSČM tým, že previedli svoju ideový prevrat do subjektívnej, idealistickej, iracionálnej podoby, a väčšina prejavov začala byť o boji dobra (socializmu) so zlom (kapitalizmom), sa boja prihlásiť aj k svojej socialistickej minulosti, ku Gottwaldovi, k Stalinovi, pretože z hľadiska abstraktnej mravnej pozície dobra obidve obdobia sú považované za zlo. Komunistické strany tak strácajú svoj historický základ, svoj sociálno-ekonomický základ, svoju kontinuitu, visia niekde vo vzduchoprázdne, kŕčovito sa držiac imaginárnej idey sociálne spravodlivej spoločnosti.

Keby vychádzali z marxistickej materialistickej koncepcie dejín, z pochopenia významu pôsobenia ekonomických, sociálnych síl v rámci vývoja spoločenského systému, nemali by problém prihlásiť sa aj k stalinizmu či gottwaldizmu ako pokrokovému obdobiu.

Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 4.6. Ľavica, súčasné socialistické a komunistické hnutie, 4.7. Marxizmus, socialistická ideológia, Témy pre ľavicu, návrhy zmien and tagged , . Bookmark the permalink.

One Response to S krízou klasického socializmu prišla aj duchovná kríza socialistickej ľavice

  1. PZV kantor píše:

    OPRAVA! Ak spomínate POLITICKÚ krízu socializmu, potom treba na faktoch uviesť, že byrokratické centralizované riadenie cez tzv.socialistickú byrokraciu sa ozaj dostalo do hlbokej krízy. Takisto ako ideologické posudzovanie ideológmi a funkcionármi strany zostalo na úrovni triedneho boja a neprevzalo myšlienku tvorby všeľudového socialistického štátu. Partaj KSČ úplne stratila kontakt s realitou, najmä v hospodárskej oblasti. A PRITOM SOCIALISTICKÝ NÁRODOHOSPODÁRSKY KOMPLEX hlavne v ČSSR bol schopný svojou silou prekročiť hranice štátu i RVHP. Ideológovia a byrokracia aparátu partaje zlyhala. O tom, že bol národohospodársky komplex v rozvoji a nie v kríze svedčí fakt, že iba vo výrobných investičných zdrojoch ocenených v Kčs to bolo v 1989 viac ako 5 biliónov Kčs, 1 bilión je 1 tisíc miliárd, celkový majetok spoločnosti a štátu sa dodnes nedal vyčísliť – investičné zdroje sa rozkradli a predali a z štátneho spoločenského materiálového majetku žije SR i ČR podnes – rok 2018. Prosím presne definujte čo bolo v kríze – v kríze totiž boli politické elity, rovnako ako sú dnes. Skúška správnosti: čo by dnešné vlády dali za to, aby mali na štánom účte a v štátnom hospodárstve tých 5 tisíc miliárd Kčs. A aké dôchodky by z toho dnes boli vyplácané – žiadna kríza socializmu po ekonomickej stránke NEBOLA.,,to nezvládli politické elity, opakujem
    Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska o.z.

    I

    Like

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s