Načo je USA biologická slučka okolo Ruska?

Arina Cukanova

Na dôvod a význam biologických referenčných laboratórií rozmiestňovaných Spojenými štátmi v bývalých republikách ZSSR existujú dva názory:

Za prvé: USA sú po rozpade ZSSR jednak znepokojené spôsobom a podmienkami skladovanie patogénnych látok, jednak nevylučujú možnosť biologického útoku na USA. Globálny americký projekt si kladie za cieľ tieto hrozby minimalizovať a jeho prejavom sú desiatky a stovky miliónov dolárov vynaložené na budovanie a prevádzku laboratórií v Arménsku, Azerbajdžane, Kirgizstane, Kazachstane, Uzbekistane, Moldavsku a na Ukrajine, pretože podľa Američanov môžu v týchto krajinách uniknúť do životného prostredia nebezpečné kmene mikroorganizmov.

Projekt pritom nevysvetľuje, akým spôsobom by mohli napríklad Arménsko alebo Uzbekistan zorganizovať biologický útok na USA, ani prečo sú tieto laboratóriá rozmiestňované prevažne vo veľkých mestách s vysokou hustotou obyvateľstva alebo v ich bezprostrednej blízkosti. Pokiaľ existuje hoci aj veľmi minimálna možnosť úniku patogénov, bolo by oveľa logickejšie budovať takéto zariadenia niekde v púšti, aby sa vylúčila možnosť epidémie. Účasť amerického ministerstva obrany na projekte „obmedzenie hrozieb“ navyše vyvoláva oprávnené podozrenie, že činnosť referenčných laboratórií môže mať dva ciele. Presnejšie, z podobných úvah vyplýva aj nasledujúci druhý faktor.

Za druhé – realizácia amerických biologických programov v postsovietskych republikách je spôsobom, ako obísť Dohovor o zákaze vývoja, výroby a zhromažďovania zásob bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní a o ich zničení, prijatý v r. 1972.

„Pentagon v súčasnej dobe rozvinul rozsiahly program výstavby referenčných laboratórií. Je nimi zasiahnutý prakticky celý južný „podbrušok“ Ruska, laboratóriá sú umiestnené v blízkosti nášho územia,“ povedal vojenský expert a bývalý poradca generálneho tajomníka OSN pre chemické a biologické zbrane Igor Nikulin.

V Uzbekistane bolo prvé „národné referenčné laboratórium“ otvorené v Taškente v r. 2007. V r. 2011 potom boli otvorené ďalšie dve (v Andižane a Fergane) a v r. 2016 v Urgenči (tzv. Choremské regionálne diagnostické laboratórium). Všetky laboratóriá boli postavené za peniaze Agentúry pre obmedzenie vojenských hrozieb (DTRA – Defense Threat Reduction Agency), zriadené Ministerstvom obrany USA. Sieť laboratórií v Uzbekistane je ale omnoho širšia: ďalšie existujú v Buchare, Surchandare, Karakalpakstane a v Samarkandskej a Taškentskej oblasti. Vie sa toho ale o nich málo – ich činnosť je skrytá pred zrakmi verejnosti.

V auguste 2011 v Taškentskej oblasti náhle prepukla neznáma choroba, ktorej príznaky boli veľmi podobné príznakom cholery. Lekári o vzniknutej situácii nehovorili, a keď len počas 31. augusta prijala nemocnica v meste Jangijul 70 chorých. „Niektorých pacientov k nám priviezli v tak zlom stave, že kvôli prudkému poklesu tlaku prestávali dýchať. Lekári vybiehali von k autám záchrannej služby a počas presunu do nemocnice im už na schodoch a chodbách poskytovali umelé dýchanie. Ústa im zakrývali látkou a vdychovali do nich život,“ uvádzali pod podmienkou anonymity zdravotníci. Informácie o lokálnej epidémii boli pritom maximálne obmedzované.

V r. 2012 vypukla v Uzbekistane nová choroba, ktorá takmer okamžite pripravila o život viac ako 10 ľudí. Najstaršia dcéra vtedajšieho uzbeckého prezidenta Gulnara Karimovová vtedy vytýkala zdravotníckym predstaviteľom ich nečinnosť – prakticky vôbec sa totiž nesnažili objasniť príčiny úmrtia ľudí spôsobeného neznámym vírusom.

Na jar tohto roku začala v Taškente epidémia kiahní, lekári v nemocniciach však uvádzali inú diagnózu – „alergickú dermatitídu“, aby utajili rozšírenie nemoci postihujúcej deti aj dospelých.

Reálna štatistika výskytu infekčných chorôb v Uzbekistane neexistuje, hromadný výskyt nebezpečných chorôb neznámeho pôvodu je v dokladoch označovaný ako „ojedinelý prípad“. Pri tak aktívnej činnosti laboratórií DTRA k „zníženiu biologických hrozieb“ vypadá prinajmenšom podivné, ak sa v krajine plnej moderných referenčných laboratórií náhle objavia ľudia zasiahnutí „neznámymi“ patogénmi.

V septembri 2005 vyšiel v amerických novinách Chicago Tribune článok s nadpisom „USA získali z bývalej sovietskej republiky patogénne mikroorganizmy“. Bolo v ňom uvedené, že „viac ako 60 nebezpečných a smrtonosných druhov baktérií, ktoré sú výsledkom rozsiahleho programu bývalého Sovietskeho zväzu v oblasti biologických zbraní, bolo prevezených z Azerbajdžanu do USA. Ide o jeden z krokov spoločného boja oboch krajín proti hrozbám biologického terorizmu. Vzorky baktérií, vrátane druhov vyvolávajúcich mor a antrax, boli v rámci utajenej misie prepravené vojenským lietadlom z Baku do USA“, písalo sa vtedy v Chicago Tribune.

V skutočnosti však Azerbajdžan predal USA nie 60 ale 124 vzoriek 62 unikátnych druhov pôvodcov moru, antraxu, cholery a ďalších nebezpečných chorôb. Vzorky boli prevezené do Patologického ústavu ozbrojených síl USA vo Washingtone. Azerbajdžan v tejto činnosti nezostal sám. Je známe, že svoje kolekcie biologických patogénov predali USA aj ďalši bývalé republiky ZSSR – napríklad Ukrajina a Gruzínsko.

Po rozpade ZSSR „zdedil“ Azerbajdžan sieť zariadení na boj s morom, skladajúcu sa zo šiestich výskumných ústavov, 29 regionálnych a 53 poľných biologických staníc. Nepracovalo sa v nich však len s baktériami moru, ale aj s mnohými ďalšími nebezpečnými infekciami – brucelózou, slezinnou gangrénou, tularémiou ap. Prakticky bezprizorná štruktúra (rovnako ako v ďalších bývalých sovietskych republikách) sa už v 90. rokoch dostala do zorného poľa USA a v r. 2005 Ministerstvo obrany USA podpísalo s Azerbajdžanom dohodu s názvom „O spolupráci v oblasti technológií a patogénov súvisiacich s rozvojom biologických zbraní a o nešírení informácií v tejto oblasti“. A práca na „obmedzení biologických hrozieb“ mohla začať…

Výstavba centrálneho referenčného laboratória (CRL) v Baku bola dokončená v r. 2013. Laboratórium sa špecializuje na výskum patogénnych mikroorganizmov vo vzorkách ľudského a živočíšneho pôvodu. Peniaze na obnovenie siete azerbajdžanských biolaboratórií tiež samozrejme opäť vynaložilo Ministerstvo obrany USA, konkrétne jeho súčasť DTRA.

V r. 2012 zahájilo činnosť biolaboratórium Ministerstva obrany Azerbajdžanu (znovu za peniaze DTRA) v rámci amerického programu „spoločná biologická účasť“. Okrem toho bolo v rôznych okresoch Azerbajdžanu vybudovaných alebo modernizovaných okolo 10 biologických monitorovacích staníc – všetko v rámci tejto spolupráce s Američanmi.

Znamená to teda, že na území azerbajdžanského štátu rozvinulo americké ministerstvo obrany celú sieť zameranú na štúdium patogénov a na biomonitoring. Pokiaľ za existencie ZSSR vytváranie takej siete v jednej zo sovietskych republík vypadalo celkom logicky, potom za súčasnej situácie nemožno ciele Američanov – ale za hranicami USA – postaveného výskumného komplexu vysvetliť len „snahou o zabezpečenie patogénov“ (pre také opatrenie by stačili strážené sklady) alebo ako dobročinnosť, ktorou sa USA nikdy  nevyznačovali.

Americké ministerstvo obrany buduje podobné „biologické siete“ nielen v Azerbajdžane, ale aj v ďalších bývalých sovietskych republikách. Postup je stále rovnaký – súčasne s centrálnym referenčným laboratóriom sú budované aj poľné monitorovacie biologické stanice.

Informácie ale zostávajú pred verejnosťou ukryté – napríklad na Ukrajine, do ktorej už Američania „napchali“ CRL a ktorá zažila ohniská a epidémie závažných nemocí ľudí aj zvierat, sa v tlači nedá nájsť prakticky nič na tému biologických hrozieb: objavil sa tam len škandál s výstavbou biologického laboratória pri Charkove,  ktorá viedla k protestným akciám miestnych obyvateľov.

Všetko ostatné zostáva zahalené tajomstvom, napriek tomu, že africký mor pravidelne skosí tisíce prasiat, vtáčia chrípka zabíja kurence, určené na vývoz, a zdravie a životy Ukrajincov ohrozujú či dokonca ničia „neznáme“ vírusy. V súčasnej dobe existuje v krajine okolo 15 referenčných laboratórií i celá sieť monitorovacích staníc. Ako potom chápať, že americké ministerstvo obrany, ktoré „omotalo“ celú Ukrajinu sieťou objektov „určených na zníženie biologického ohrozenia“, neustále tvrdí ako je bezmocné voči „neznámym“ vírusom a epidémiám ohrozujúcim všetko živé?

Všetko sa ale dá pochopiť, pokiaľ začneme predpokladať, že celá sieť bola vytvorená k dvom účelom.

Je dosť ťažké si predstaviť, že v členských krajinách ODKB (Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti) môžu existovať laboratóriá zamerané na vývoj biologických zbraní. Predsa na tom netrvajú ani USA – v danej etape vývoja im plne stačí, keď v laboratóriách prebieha výskum vplyvom patogénov na genofond – a vymýšľať vírusy a baktérie s požadovanými vlastnosťami je možné niekde inde. Hlavné je mať informácie a údaje.

Vzhľadom k problémom určenia zdroja biologického znečistenia je vždy možné „hodiť“ epidémiu na sťahovavé či prelietavé vtáky, divoké zvieratá, hmyz alebo na špinavú vodu. A pokiaľ sa k moci dostanú iné vlády (pripomeňme si ozbrojený prevrat na Ukrajine v r. 2014 alebo pokusy o narušenie situácie v Arménsku a Kazachstane), môže prísť vhod aj druhý cieľ už postavených a pracujúcich biosietí. Američania, dnes štedro sponzorujúci biolaboratóriá v postsovietskych republikách (vrátane krajín ODKB) myslia nielen na dnešok, ale aj na zajtrajšok.

Do projektu Almatinskej CRL v Kazachstane vložili okolo 130 miliónov dolárov a od r. 1992 potom na rôzne „programy obmedzenia hrozieb“ viac ako 170 miliónov dolárov. To všetko, zdalo by sa, s ušľachtilým cieľom, že „ je lepšie upozorniť (na nebezpečenstvo) na vzdialených prístupoch k Amerike“.

Tak to aspoň tvrdil bývalý riaditeľ Kazašského centra karanténnych a na zvieratá prenosných infekcií, pre ktoré bola postavená vlastná CRL. Bola už uvedená do prevádzky, náplňou jej činnosti bude hlavne výskum nebezpečných infekcií. „Na správy o tom, že je tu plánovaný vývoj biologických zbraní, uvádzam, že to odporuje medzinárodným záväzkom Kazachstanu,“ prehlasuje nový riaditeľ vedeckého centra Bachyt Atšabar. Podľa jeho slov nie je nič divného na tom, že stavbu CRL financovalo americké ministerstvo obrany: „Oblasť znižovania stavu zbraní hromadného ničenia patrí do jeho kompetencie“. Aké je to jednoduché…

CRL v Almate je nazývané ako „strategický informačno-analytický zdroj“, alebo „veľká výskumná základňa“. Je to štvorpodlažná budova odolná proti seizmickým otrasom a vybavená viacúrovňovou ochranou. Náplňou jej činnosti je „obmedzenie biologických hrozieb“ nielen v Kazachstane, ale „v celom regióne“. Presne takto je definovaná úloha Almatskej CRL na videu venovanom jej uvedeniu do prevádzky.

O „mierovej úlohe“ CRL sa na oficiálnej úrovni hovorí aj v Arménsku: aj tu počas vlaňajšieho a tohto roku zahájila svoju činnosť biosieť s centrami v Jerevane, Gjumri, Idževane a v troch provinciách – Lorrijskej, Gegharkunikskej a Sjunikskej. Štedrý darček, ktorého hodnota už presiahla 18 miliónov dolárov, dostali Arméni od Pentagonu. Arménsko, člen ODKB, ubezpečuje ústavy svojich predstaviteľov aj vedcov, že obavy z CRL sú úplne zbytočné – o žiadnej biologickej zbrani nemôže byť ani reči, ciele amerického ministerstva obrany sú vraj viac ako ušľachtilé: „obmedzenie biologických hrozieb“, monitoring, vedecký výskum.

Celkovo to pripomína pastoračný obrázok: americkí vojaci ako mierové holubice prinášajú v zobáčikoch do bývalých sovietskych republík mierové biologické laboratóriá – a to všetko len preto, aby nejaký cestovateľ z Arménska alebo Kazachstanu náhodou neprekvapil Američanov známym alebo aj „neznámym“ patogénom.

Nikto ale nepozná – a ani nemôže poznať konečné ciele amerického vojenského velenia. A príklady Ukrajiny a Gruzínska úplne obracajú predstavy o hlbokej dobročinnosti americkej misie.

Gruzínsko podpísalo v r. 2002 s americkým ministerstvom obrany štandardnú zmluvu s nejasným názvom „O spolupráci v oblasti technológií a patogénov súvisiacich s rozvojom biologických zbraní a o nešírení informácií z tejto oblasti“. A v nasledujúcom roku zmluvu ratifikoval gruzínsky parlament.

V septembri 2004 navštívil Tbilisi americký republikánsky senátor Richard Lugar. Výsledkom jeho návštevy bola dohoda o založení „Centra verejného zdravia“ (biolaboratória) blízko Tbilisi v obci Alexejevka – neďaleko od medzinárodného letiska. Zvláštny či podivný výber miesta pre výstavbu biologicky nebezpečného objektu gruzínske vedenie nijako nevzrušil. V r. 2006, v dobe, kedy bolo biolaboratórium ešte vo výstavbe, už v ňom naplno prebiehal výskum, a po ďalšej návšteve senátora, ktorého meno program „obmedzenia biologických hrozieb“ dostal, gruzínsky parlament prehlásil činnosť Lugarovho centra za tajnú.

A tak, kúsok po kúsku, by bolo možné ukázať celý plán Pentagonu na upletenie siete biologických objektov v bývalých sovietskych republikách: najprv sa v 90. rokoch podpisovali rámcové dohody o odzbrojení, po r. 2000 prešiel Pentagon na dohody „o spolupráci“, po ktorých sa následne Ministerstvo obrany USA rozhodlo stavať a modernizovať biolaboratóriá a biostanice (s tým, že tam, kde sa vláda zmenila na proamerickú, začal výskum a monitoring súbežne s výstavbou siete).

O nebezpečenstve súvisiacom s činnosťou biolaboratórií sa začalo hovoriť až v posledných rokoch (potom, čo vzplanuli protesty na Ukrajine a v Gruzínsku). Je preto možné chápať tých, ktorí sa domnievajú, že v Kazachstane a v Arménsku nestojí za to vyzdvihovať otázku nebezpečnosti CRL, vybudovaných z peňazí Pentagonu: Američania sú pripravení mieriť k svojmu konečnému cieľu dlhodobo a sieť, postavená dnes, ukáže svoje skutočné poslanie až vtedy, kedy nastane „správny“ okamih.

To sa stalo s gruzínskou CRL v Alexejevke, ktorá zahájila činnosť v r. 2011. Počas výstavby a do r. 2013 nebol objekt pod kontrolou gruzínskej vlády a pracoval podľa pokynov najväčšieho amerického vojenského biolaboratória WRAIR (Walter Reed Army Institute of Research). Vo vojenských amerických dokumentoch bola táto CRL označovaná ako „výskumný útvar pracujúci za hranicami“. O dvojakej úlohe tohto biolaboratória vtedy sa nedalo pochybovať.

Čo sa týka ceny tohto objektu, gruzínski činitelia udávali spočiatku sumu 15 miliónov dolárov, tá sa postupne vyšplhala na 95 miliónov dolárov, senátor Lugar hovoril o 30 mil. A ešte neskôr sa v tlači objavila čiastka 250 až 300 mil. dolárov vložených Pentagonom raz len do Lugarovho Centra, raz na celý gruzínsky projekt „obmedzenia biologických hrozieb“ obsahujúci aj ďalšie objekty v Tbilisi, Kutajsi, Kobuleti a tiež sprievodnú sieť (monitorovacích) biostaníc.

Vzhľadom k utajeniu objektu v Alexejevke a chýbajúca štátna kontrola počas dlhého obdobia nemožno presne stanoviť jeho hodnotu ani určiť charakter výskumu, ktorý v ňom v tej dobe prebiehal. Po zmene vlády v Gruzínsku v r. 2013 bol Lugarovo centrum formálne uzavreté a celá sieť (22 laboratórií) bola predaná organizácii riadenej ministerstvom zdravotníctva, práce a sociálnych vecí. Až do r. 2015 však reálne zostával majiteľom celej siete Pentagon – a sponzorom výskumov a monitoringu je dodnes. Gruzínsko plánuje plné financovanie biosiete zo štátneho rozpočtu až od r. 2018. Ťažko však možno veriť tomu, že si vojenské velenie USA nechá vziať z rúk kontrolu nad dianím v objektoch postavených  síce na gruzínskom území – ale za americké peniaze.

Prvý, kto uverejnil informácie o nebezpečenstvách Lugarovho projektu v Gruzínsku, bol poradca bývalého prezidenta Gruzínska Michaila Saakašviliho, americký novinár Jeffrey Silverman. „V Lugarovom laboratóriu ležiacom blízko Tbilisi sú produkované zdraviu nebezpečné látky, ktoré sú testované na miestnom obyvateľstve. Som si istý, že v Gruzínsku prebiehajú nebezpečné experimenty na zvieratách a ľuďoch,“ uviedol pre médiá, pretože bol presvedčený, že výstavba laboratórií v Gruzínsku je len obchvatným manévrom Pentagonu umožňujúcim mu obísť Zmluvu z roku 1972.

Podľa informácií Silvermana došlo v r. 2013 medzi personálom laboratória k rozšíreniu infekcie. Zasiahnutí pracovníci boli vtedy liečení tajne, aby sa informácie o incidente nedostali do médií. O podobnom prípade hovoria aj obyvatelia Alexejevky: v roku 2012 onemocneli 4 Filipínci zamestnaní v laboratóriu a dva z nich na nemoc zomreli.

Rusko podozrieva gruzínsku sieť biologických laboratórií, že zaniesla na ruské územie africký mor prasiat. A v Abcházsku sa z ničoho nič objavili smrtonosné komáre. „Pred nedávnom boli v Abcházsku zaregistrované komáre – prenášači vírusu Zika. Na severnej pologuli sa dosiaľ nikdy neobjavili. Ide totiž o komára žijúceho výlučne v Južnej Amerike. Napriek tomu sa objavil tu, a to nemôže byť náhoda. Vírus Zika je vírus, ktorý vznikol umele v laboratóriu. A môžem dokonca povedať, v ktorej. V americkej,“ hovorí Igor Nikulin.

V Kazachstane medzitým prebieha cvičenie, ktorého úlohou je lokalizáciu vírusu Ebola – čo keď do Ameriky náhle priletí turista zasiahnutý touto nákazou? A tak „kmitajú“ aj americké laboratóriá: skúmajú, ako je obyvateľstvo Kazachstanu odolné v prípade nákazy, či ako na Kazachov pôsobia patogénne látky. Získané údaje a poznatky im umožnia (v iných laboratóriách a v inej krajine) získať patogén s novými vlastnosťami a hľa – ďalší infikovaný turista vystupuje z lietadle v Alma-Ate. Alebo v Kyjeve. Alebo v Jerevane…

V Pentagone presne vedia, na čo je dobrá sieť biologických laboratórií okolo celého Ruska. To len v bývalých sovietskych republikách stále ešte veria „šľachetnej americkej armáde“.

Ale ako je známe z ukrajinských skúseností, všetko je inak.

Zdroj: http://www.fond.sk.ru: Для чего Пентагону биологическая «петля анаконды» вокруг России?

(-ma-)

Advertisement