Nová východná politika nemeckého ministra zahraničia. Čo priniesla pôvodná nemecká východná politika

Milan Antal

Nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel 18. júla v rozhovore pre Focus Online navrhol realizovať novú východnú politiku a novú „politiku znižovania napätia“.

„Nedávno som bol v Reykjavíku, práve tam Ronald Reagan a Michail Gorbačov prevádzali mnohohodinové rokovania a dohodli sa na odzbrojení, z tejto dohody aj my pociťujeme v súčasnej dobe výhody. Prečo my – miesto toho, aby sme začínali závody v zbrojení – nemôžeme znovu skúsiť zahájiť proces odzbrojenia a kontroly zbraní,“ prehlásil minister.

Hovoril o tom, že vystupuje „za novú východnú politiku a politiku znižovania napätia, nehľadiac na to, že v súčasnej dobe mnoho hovorí o opaku“.

Zdôraznil, že považuje za správny krok zmenšovanie protiruských sankcií „krok za krokom pri existencii malého pokroku“.

Minister tiež vyjadril nádej, že súčasná americká administratíva bude hľadať možnosti pre znovunaštartovanie vzťahov s Ruskom.

xxxxxxxxxxxxxx

Pozrime sa do minulosti, čo znamenala pôvodná východná politika Nemecka.

Udalosti r. 1968 v Československu (stabilizácia a posilnenie socializmu), náznaky porážky USA vo Vietname, ale aj revolučná vlna v USA, či Francúzsku akoby vyčistili a stabilizovali geopolitický priestor, znamenali zreálnenie a ujasnenie si vzťahov socializmu a kapitalizmu. Západný kapitalizmus upustil od príliš okatých pokusov o kontrarevolučné prevraty v socialistických krajinách, podpory rôznych diverzných a protivládnych skupín z 50. a 60. rokov a pristúpil na politiku uvoľňovania napätia.

28.9.1969 v SRN zvíťazila koalícia sociálnych demokratov a liberálov. Nový kancelár, sociálny demokrat Willy Brandt začal presadzovať novú východnú politiku. Táto politika priniesla veľké uvoľnenie napätia, prvé skutočne odzbrojovacie dohody v dejinách ľudstva, začalo sa obdobie spolupráce medzi socialistickými a západnými kapitalistickými krajinami.

Fakticky boli uznané socialistické štáty NDR, Čína, Kuba, Vietnam, KĽDR a posilnilo sa postavenie ZSSR.

Uznanie NDR

30.4.1969 Irak oficiálne uznal NDR a nadviazal s ňou diplomatické styky.

6.6.1969 Sýria nadviazala diplomatické styky s NDR.

V r. 1969 nadviazala NDR diplomatické, hospodárske, kultúrne a športové styky aj s ďalšími štátmi. Západonemecká Halsteinova doktrína skrachovala, čo prinútilo zaujať realistický postoj.

Už mimoriadny zjazd západonemeckej SPD 16. – 18. 4. 1969 sa vyslovil za uznanie NDR. 28. 9. 1969 v SRN zvíťazila koalícia sociálnych demokratov a liberálov. Nový kancelár, sociálny demokrat Willy Brandt začal presadzovať novú východnú politiku.

V januári 1970 sa v Moskve začali rokovania medzi ZSSR a NSR. Bonská vláda dostala súhlas od prezidenta USA Richarda Nixona, aby mohla v Moskve rokovať o kľúčovom probléme, ktorý Sovietov zaujímal – o otázke nedotknuteľnosti hraníc, ktoré boli určené na Postupimskej konferencii.

19.3.1970 boli začaté priame rokovania medzi SRN a NDR, kancelár NSR W. Brandt sa stretol s predsedom vlády NDR  W. Stophom. 19. 3. 1970 sa stretli v Erfurte, následne 21. 5. 1970 v Kasselle. 26.3.1970 v Západnom Berlíne boli začaté rozhovory na úrovni veľvyslancov ZSSR, USA, V. Británie a Francúzska o postavení Západného Berlína.

12.8.1970 bola podpísaná zmluva medzi SRN a ZSSR, v ktorej sa obidve strany zaviazali prispievať k normalizácii situácie v Európe. V zmluve sa vláda SRN zaviazala rešpektovať územnú celistvosť všetkých štátov v Európe a neporušiteľnosť hraníc na Odre a Lužickej Nise a hraníc medzi NDR a SRN.

V r. 1971 bola podpísaná zmluva štyroch mocností o Západnom Berlíne.

17.12.1971 bola medzi NDR a SRN podpísaná dohoda o doprave medzi Západným Berlínom a SRN.

21.12.1971 bola medzi NDR a Západným Berlínom podpísaná dohoda o výmene územných enkláv medzi Západným Berlínom a hlavným mestom NDR.

21.12.1972 bola podpísaná zmluva o základných vzťahoch medzi SRN a NDR, ktorou sa utvorili medzinárodné právne vzťahy medzi oboma štátmi. Platnosť nadobudla 21. 6. 1973. Obe strany uznali nedotknuteľnosť vzájomných hraníc a obmedzenie výsostných práv oboch štátov len na vlastné územie.

14.3.1974 podpísali protokol o zriadení stálych zastupiteľských úradov v Berlíne a Bonne, 2. 5. 1974 otvorili obidve zastupiteľstvá.

 

Po týchto krokoch aj väčšina západoeurópskych krajín uznala NDR a uznala západné hranice Poľska.

V r. 1969 sa kanadská vláda uzniesla znížiť približne o 50 % stav svojich vojsk v západnej Európe podliehajúcich NATO a zrušiť vojenskú misiu v Západnom Berlíne.

27.12.1970 Kuvajt nadviazal rozšírením obchodných zastupiteľstiev konzulárne styky s NDR.

11.9.1971 nadviazala fínska vláda kontakt s vládami NDR a SRN, ktorým navrhla rozhovory o zmluve upravujúcej styky medzi Fínskom a oboma nemeckými štátmi.

V roku 1972 Belgicko ako prvý štát NATO nadviazalo diplomatické styky s NDR.

17.5.1972 boli v Spolkovom sneme SRN ratifikované zmluvy so ZSSR a PĽR.

8.12.1972 Fínsko a NDR podpísali dohodu o nadviazaní diplomatických stykov od januára 1973.

21.12.1972 Švédsko a NDR nadviazali diplomatické styky na úrovni veľvyslancov.

24.12.1972 Libanon nadviazal diplomatické styky s NDR.

17.1.1973 Švajčiarsko nadviazalo diplomatické styky s NDR.

Január 1973 – Taliansko nadviazalo diplomatické styky s NDR.

Január 1973 – Holandsko nadviazalo diplomatické styky s NDR a koncom roka podpísalo s vládou NDR dohodu o hospodárskej, priemyselnej a technickej spolupráci.

9.2.1973 V. Británia nadviazala diplomatické styky s NDR.

V r. 1973 nadviazala diplomatické styky s NDR Argentína (aj s Kubou, VDR, KĽDR).

V r. 1973 bola NDR prijatá do OSN.

V júni 1975 štátny sekretár Vatikánu Agostino Casarolli z poverenia Apoštolskej stolice prvý raz oficiálne navštívil NDR.

V júni 1975 NDR už udržiavala diplomatické styky so 115 štátmi.

23.-24.4.1985 na oficiálnej návšteve Talianska sa stretol gen. taj. ÚV SED a predseda Štátnej rady NDR Erich Honecker s najvyššími talianskymi predstaviteľmi. Vo Vatikáne sa zišiel s pápežom Jánom Pavlom II.

 

Normalizácia vzťahov medzi Západom a Poľskom

7.12.1970 podpísali spolkový kancelár W. Brandt a poľský predseda rady ministrov J. Cyrankiewicz zmluvu medzi PĽR a SRN o základoch normalizácie vzájomných vzťahov. Zmluva uznávala súčasné hranice na Odre a Lužickej Nise a zaväzovala obidve strany zriecť sa hrozby silou alebo použitím sily vo vzájomných vzťahoch.

28 6.1972 Vatikán oficiálne oznámil zmenu administratívnych hraníc arcibiskupstva a biskupstva rímskokatolíckej cirkvi v Poľsku v súlade so súčasnými západnými hranicami PĽR.

 

Normalizácia vzťahov Západu s ČSSR

18.3.1970 nadobudla účinnosť Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách, spolu so záverečným protokolom. Podpísaná vo Viedni 7. 12. 1967.

4.4.1973 začali sa vo Viedni trojdňové rokovania československej a rakúskej vládnej delegácie o majetkovoprávnych otázkach.

21.12.1973 bola vo Viedni podpísaná Zmluva medzi ČSSR a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach spolu so záverečným protokolom z 21. decembra 1973, pokiaľ sa táto Zmluva týka rakúsko-slovenskej štátnej hranice.

11.5.1978 bola vo Viedni podpísaná Dohoda medzi vládou ČSSR a Spolkovou vládou Rakúska o vstupe na časti územia dotknutými úpravami hraničných vôd.

 

30.10.1969 bola v Bonne podpísaná Dohoda medzi ministerstvom financií ČSSR a spolkovým ministerstvom financií SRN o finančnom odškodnení československých obetí pseudolekárskych pokusov.

11.-12.12.1973 vykonal oficiálnu návštevu ČSSR spolkový kancelár SRN W. Brandt a spolkový minister zahraničných vecí W. Scheel so sprievodom.

11.12. 1973 bola podpísaná v Prahe počas pobytu W. Brandta a W. Scheela Zmluva o vzájomných vzťahoch medzi ČSSR a SRN. Zmluva prehlásila tzv. mníchovskú dohodu z 29. 9. 1938 za nulitnú (neplatnú) od samého počiatku a potvrdila neporušiteľnosť hraníc medzi ČSSR a SRN.

22.1. 1975 bola v Bonne podpísaná Dohoda medzi vládou ČSSR a vládou SRN o ďalšom rozvoji hospodárskej, priemyselnej a technickej spolupráce.

11.12. 1981 Praha/6. 11. 1981 bola výmenou nót dohodnutá Úprava spolupráce na štátnych hraniciach medzi ČSSR a SRN.

11.12. 1981 Praha/4. 12. 1981 Bonn boli výmenou nót vymenovaní zmocnenci pre hraničné vody medzi ČSSR a SRN.

29.10. 1982 bol podpísaný Protokol o 1. zasadaní splnomocnencov pre hraničné vody ČSSR a SRN, konaného dňa 25 – 29. októbra 1982 v Kalimbachu v SRN.

28.10. 1983 bol podpísaný Protokol o 2. zasadaní splnomocnencov ČSSR a SRN pre hraničné vody, ktoré sa uskutočnilo v Židlochoviciach v ČSSR v dňoch 24. až 28. októbra 1983.

19.10. 1984 bol podpísaný Protokol o 3. zasadaní splnomocnencov ČSSR a SRN, ktoré sa konalo v Ambergu v SRN v dňoch 15. – 19. októbra 1984.

15.11. 1985 bol podpísaný Protokol zo 4. zasadania splnomocnencov ČSSR a SRN pre hraničné vody v Prahe 15. 11. 1985.

13.3. 1987 bol podpísaný Protokol o 5. zasadaní splnomocnencov ČSSR a SRN pre hraničné vody, ktoré sa konalo vo Wurzburgu v SRN v dňoch 9. – 13. marca 1987.

30.6. 1987/9. 7. 1987 výmenou nót bola dohodnutá Úprava spolupráce na štátnych hraniciach medzi ČSSR a SRN – menovanie nového hraničného zmocnenca SRN.

Po r. 1968 by podľa súčasnej propagandy mala ostať ČSSR i ZSSR v hlbokej izolácii. Ako ukážeme neskôr, došlo naopak k explózii vzájomných kontaktov, návštev, podpisov zmlúv ČSSR i ZSSR.

 

18.4.1973 bola v Ottave podpísaná Dohoda medzi vládou ČSSR a vládou Kanady o vysporiadaní finančných otázok.

 

Druhým faktorom, ktorý vyjasnil vzťahy medzi Západom a Východom, bolo zlyhanie pokusu o likvidáciu socializmu vo Vietname.

29.1.- 5.2.1968 v južnom Vietname Vietcong uskutočnil tzv. Tet ofenzívu. Ofenzíva ukázala na nevyhnutnosť ukončiť priamu americkú účasť vo vietnamskej vojne.

5.5.1968 napriek americkým útokom zahájili vojská Frontu národného oslobodenia južného Vietnamu novú ofenzívu a vytlačili americké oddiely z Khe-sanhu (27. 6.) a ovládli Tay-ninh (18. 8.). Nový americký vrchný veliteľ gen. C. W. Abrams bol nútený prejsť do obrany a ponechať pod kontrolou FNOJV 70 % územia.

13.5.1968 boli v Paríži začaté priame rokovania medzi USA a Vietnamskou demokratickou republikou. 16.-18.5. 1969 medzinárodná konferencia o Vietname v Stockholme schválila výzvu k ukončeniu vietnamského vojnového konfliktu a odsúdila americkú agresiu proti Vietnamu.

V r. 1969 švédska vláda uznala Vietnamskú socialistickú republiku, nadviazala s ňou diplomatické styky, otvorila kanceláriu Frontu národného oslobodenia južného Vietnamu v Stockholme. V auguste 1970 potom švédske veľvyslanectvo zahájilo činnosť v Hanoji.

30.8.1971 do ČSSR pricestovala delegácia Národného zhromaždenia Vietnamskej demokratickej republiky v čele s Hoang-van-Hoanom.

27.12.1972 Fínsko uznalo Vietnamskú demokratickú republiku.

23.1.1973 bola v Paríži podpísaná dohoda o ukončení vojny USA proti Vietnamu.

V apríli 1973 Holandsko nadviazalo diplomatické styky s Vietnamskou demokratickou republikou.

V r. 1973 Argentína nadviazala diplomatické styky s VDR.

15.5.1973 Japonsko nadviazalo diplomatické styky s Vietnamskou demokratickou republikou. 2.5.1975 padol juhovietnamský režim. 25.4.1976 sa v oboch častiach Vietnamu konali voľby do Národného zhromaždenia budúceho zjednoteného Vietnamu. 1.7.1976 Národné zhromaždenie zjednotilo Vietnam po štátnej línii a vyhlásilo Vietnamskú socialistickú republiku. V r. 1978 bol Vietnam prijatý do RVHP.

 

Bola uznaná socialistická Čína

Máj 1969 – šéf sýrskeho generálneho štábu Mustafá Talas navštívil ČĽR.

22.7.1969 Afganistan prijal prvú pôžičku od ČĽR.

13.10.1970 nadviazali diplomatické styky Kanada a ČĽR.

6.11.1970 Taliansko a ČĽR nadviazali diplomatické styky.

V r. 1970 sa uskutočnilo nadviazanie diplomatických stykov ČĽR s  Chile.

V r. 1970 nadviazala ČĽR diplomatické styky s Etiópiou.

6.4.1971 družstvo stolných tenistov USA oznámilo zájazdom do Číny proces diplomatického zbližovania medzi USA a Čínou.

9.-11.7.1971 poradca prezidenta USA pre otázky národnej bezpečnosti H. Kissinger navštívil prvýkrát ČĽR a rokoval o čínsko-amerických vzťahoch.

17.8.1971 uznal Irán Čínu a nadviazal s ňou diplomatické styky na úrovni veľvyslanectva.

24.9.1971 zaradilo VZ OSN na program zasadnutia albánsky návrh na obnovenie práv ČĽR v OSN i americký návrh na zastúpenie dvoch Čín.

25.10. 1971 prijalo VZ OSN historické rozhodnutie, keď schválilo albánsky návrh rezolúcie, podľa ktorej sa Čínska ľudová republika uznala ako jediný legitímny zástupca Číny. Za rezolúciu a zároveň za prijatie ČĽR do OSN hlasovalo 76 krajín, 35 bolo proti a 17 sa zdržalo hlasovania. Tchaj-wan, kam sa uchýlila čínska nacionalistická vláda, bol z OSN vylúčený, čím stratil aj miesto stáleho člena BR OSN. Skončil sa tým spor o zastúpení Číny, ktorý trval od r. 1950.

9.-11.1971 Libanon nadviazal diplomatické styky s ČĽR.

21.-28.2.1972 prezident USA Richard Nixon navštívil Čínsku ľudovú republiku a uzatvoril tu dohodu o nadviazaní polooficiálnych diplomatických stykov.

9.9.1972 nadviazalo Japonsko diplomatické vzťahy s Čínou.

25.-30.9.1972 japonský predseda vlády Tanaka oficiálne navštívil ČĽR a uzavrel tu dohodu o normalizácii vzťahov medzi Japonskom a ČĽR a o nadviazaní diplomatických vzťahov.

V októbri 1972 minister zahr. vecí SRN W Scheel navštívil ČĽR a podpísal dohodu o nadviazaní diplomatických stykov medzi SRN a ČĽR.

22.12.1972 Austrália uznala ČĽR, nadviazala s ňou diplomatické styky na úrovni veľvyslancov.

V apríli 1973 prezident Mexika Echeverria Álvarez navštívil Čínu.

14.5.1973 USA otvorili v Pekingu zastupiteľskú kanceláriu.

11.-17.9.1973 francúzsky prezident G. Pompidou navštívil ČĽR a rokoval o rozšírení francúzsko-čínskych vzťahov.

3.2.1978 uzavreli Čína a Európske spoločenstvo prvú obchodnú dohodu.

15.12.1978 USA oficiálne uznali ČĽR, v roku 1979 boli nadviazané diplomatické styky. USA prerušili diplomatické styky s Tchaj-wanom.

5.10.1981 sa začala trojdňová návšteva Hansa-Dietricha Genschera v Číne, rokoval tu s najvyššími predstaviteľmi o ďalšom rozvoji hospodárskej a obchodnej spolupráce medzi ČĽR a SRn a tiež o vzťahoch medzi Východom a Západom.

19.10.1981 sa začala 11-dňová návšteva predsedu dánskej vlády Ankera Jörgensena v Číne,  počas ktorej rokoval o hospodárskej spolupráci oboch krajín.

Od februára 1982 do augusta 1982 prebiehali čínsko-americké rozhovory. V šanghajskom komuniké USA uznali Tchaj-wan za súčasť ČĽR.

V septembri 1982 navštívila britská ministerská predsedníčka Margaret Tchatcherová ČĽR, na rokovaniach sa hovorilo aj o budúcnosti Hongkongu.

V r. 1984 bola podpísaná britsko-čínska zmluva o predaní Hongkongu pod správu pekingskej vlády.

7.3.1988 sa stretol vo Washingtone čínsky minister zahraničných vecí Wo Süe-čchien s ministrom zahraničných vecí USA Georgeom Schultzom a ministrom obrany Frankom Carluccim. Rokovania sa zamerali na rozšírenie politickej spolupráce a obchodnej výmeny.

29.10.1988 ukončil návštevu Číny vicekancelár a minister zahraničných vecí SRN Hans-Dietrich Genscher.

 

Začal proces faktického uznania socialistickej Kuby

12.11.1970 Chile obnovilo diplomatické styky s Kubou.

17.1.1971 Kuba oficiálne požiadala o zaradenie tzv. koloniálneho problému Portorika do programu 26. VZ OSN.

10.11.-5.12.1971 kubánsky prezident Fidel Castro navštívil oficiálne Chile. Rokoval aj s peruánskymi a ekuádorskými predstaviteľmi.

28.5.1972 vláda Peru predložila OAŠ návrh rezolúcie s požiadavkou, aby členské štáty nadviazali diplomatické styky s Kubou.

V máji až júli 1972 navštívil kubánsky prezident Fidel Castro Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko, NDR, ČSSR a ZSSR.

V r. 1972 (asi jún) navštívil kubánsky prezident Fidel Castro Guineu.

V r. 1972 (asi jún) navštívil kubánsky prezident Fidel Castro Tanzániu.

V r. 1972 (asi jún) navštívil kubánsky prezident Fidel Castro Alžírsko.

8.7.1972 Peru obnovilo diplomatické styky s Kubou.

Proti embargu sa od začiatku stavali Mexiko, neskôr Argentína, Peru, Panama, Venezuela.

12.7.1972 sa Kuba stala členom RVHP.

8.12.1972 boli podpísané dohody o nadviazaní diplomatických stykov Kuby so štyrmi Karibskými štátmi, ktoré v r. 1972 získali samostatnosť: Barbados, Guayana, Jamajka a Trinidad a Tobago. Toto rozhodnutie bolo dôležitým krokom, ktorý prelomil izoláciu Kuby a urobil trhlinu do diplomatickej a obchodnej blokády.

V decembri 1972 prezident Chile S. Allende navštívil Kubu.

V decembri 1972 podpísali ZSSR a Kuba 5 vládnych dohôd.

V decembri 1972 nadviazala Jamajka diplomatické styky s Kubou (napriek uzneseniam OAŠ).

V r. 1973 Argentína nadviazala diplomatické styky s Kubou.

V r. 1974 Argentína poskytla Kube úver vo výške 1,2 mld. dolárov.

V r. 1974 najväčšími kapitalistickými obchodnými partnermi Kuby boli Japonsko, Kanada, Španielsko a Taliansko.

V januári – februári 1974 vykonal oficiálnu priateľskú návštevu Kuby gen. taj. ÚV KSSZ L. I. Brežnev. Na záver návštevy bola podpísaná spoločná deklarácia.

V r. 1974 navštívil Kubu “minister zahraničných vecí” Vatikánu Agostino Casarolli.

V Jeseni navštívil člen politického byra a druhý tajomník ÚV KS Kuby R. Castro ZSSR, kde sa zišiel s gen. taj. ÚV KSSZ L. I. Brežnevom.

V r. 1977 Kuba udržiavala diplomatické styky s vyše 80 krajinami.

28.7.-5.8.1978 sa v Havane konal XI. svetový festival mládeže a študentstva za účasti 180 delegácií z rôznych krajín sveta.

 

Hlboké uvoľnenie sa udialo vo sfére medzinárodných vzťahov. Pre epochu socializmu sú určujúce vonkajšie protirečenia. Preto aj uvoľnenie sa dotýka predovšetkým tejto oblasti. Od začiatku šesťdesiatych rokov síce postupne dochádza k oživovaniu kontaktov medzi Východom a Západom, ale po roku 1968 môžeme vidieť doslova explóziu vzájomných kontaktov, ktoré končili podpisom významných dohôd.

Návštevy, rokovania a zmluvy pripojíme ako dodatok k článku. Ak malo podľa súčasnej propagandy dôjsť k hlbokej medzinárodnej izolácii ČSSR alebo aj ZSSR, došlo naopak k hlbokej expanzii ich kontaktov.

 

Odzbrojovací proces a úsilie ľudí o zabezpečenie mierovej budúcnosti viedlo k zmenám v spoločenskej psychológii, k masovému mierovému hnutiu vo svete. Mierová tendencia zrodila aj mierové myslenie a veľké mierové hnutia. Spomeňme si na ženy z Greenham Common. Vieme si dnes predstaviť činy takéhoto významu?

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 5. Geopolitika and tagged , , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s