Protesty proti summitu G20 treba hodnotiť ako spiatočnícke

Ľavicové médiá priniesli viacero informácií o protestoch proti summitu G20 a stotožnili sa s nimi. Viaceré médiá prevzali aj článok českej europoslankyne Kateřiny Konečnej za KSČM (“Mnoho důvodů, proč protestovat proti G20”, Haló noviny 8.7.2017), v ktorom podporila protesty a zavrhla formát G20.

Problém nie je v tom, žeby bolo zoskupenia a stretnutia G20 v poriadku, ale problém je v tom, že sa neponúkajú alternatívy. A problém je v tom, že globalizácia sa stotožňuje s globálnym kapitalizmom, hádžu sa do jedného vreca a protesty proti globálnemu kapitalizmu sú zároveň protestami proti globalizácii. Vôbec sa nerobí rozdiel medzi G20, G7, NATO. Toto nemožno nazvať ľavicovým hnutím a ľavicovými protestami.

Na jednej strane sa požaduje riešiť globálne problémy, napr. aj poslankyňa Kateřina Konečná na jednej strane zavrhla formát G20, ale na druhej strane vymenovala úlohy, ktoré treba vyriešiť: „Hlavní je ochrana klimatu a zdrojů vody. Na mezinárodní úrovni to znamená uvažovat o sankcích vůči USA, např. v podobě klimatických dovozních cel, která zohlední nedodržování pařížské dohody. Dalším krokem je útok na daňové ráje, ve kterých je ukryto podle některých odhadů na 30 bilionů dolarů. To jsou prostředky, které by mohly miliony a miliony lidí dostat z chudoby, hladu a nejistoty. Zatřetí je to pak otázka bezpečnosti, která se nedá zajistit zbrojením. Místo vyvážení zbraní do režimů, potlačujících lidská práva, je potřeba zahájit hospodářskou podporu těchto zemí, např. tím, že zahraniční firmy zde budou nuceny platit důstojné mzdy a dodržovat ochranu přírody.“ (kscm.cz). Ja by som ešte pridal ako oveľa vážnejší problém otázku bezpečnosti a prežitia ľudstva, predídeniu jadrovej vojny, ktorá hrozí v dnešných dňoch vypuknúť každú chvíľu (či počas stretov v Sýrii, napadnutím KĽDR, alebo Ruska).

Nutne musím položiť otázku, kto vlastne má riešiť tieto úlohy, za pomoci akého mechanizmu? Ako chcú demonštranti zrušiť napr. daňové raje? Trúfa si na to pani poslankyňa alebo niekto iný, alebo si na to trúfa KSČM, alebo Česká republika, Slovensko? Vieme dobre, že na lokálnej úrovni to nepôjde, že na to je potrebný globálny mechanizmus. Lenže ani p. Konečná, ani protestujúci prakticky žiaden mechanizmus nespomínajú, ale len bojujú proti globalizácii a globálnemu kapitalizmu. Protestujúci vo svojej anarchistickej zaujatosti proti akejkoľvek organizácii, akémukoľvek mechanizmu regulácie a politickej moci si nevšimli, že sa summitu zúčastňuje aj socialistická Čína, ale aj viac naľavo orientovaná Brazília, Argentína, či JAR. Ak k nim pridáme Indiu, Mexiko, túto skupinu krajín ťažko možno pokladať za imperiálne zoskupenie, snažiace sa vytvárať svetové impérium. Niečo podstatného antiglobalistom uniká.

G20 síce nie je nič moc, ale je pokrokom oproti čisto imperiálnemu zoskupeniu G7, ale aj ďalším lokálnym zoskupeniam, ako je NATO, BRICS, ŠOS, je cestou ku globálnemu mechanizmu, globálnej správe. Skupina G20 vznikla počas krízy 2008-2009 a zaznelo vtedy na stretnutiach mnoho pozitívnych myšlienok, návrhov. Skupinu G20 netreba rušiť, ale pokračovať ďalej a premeniť ju na globálny systém správy. Na báze dnešnej prakticky nefunkčnej OSN, tá tvorí dobrý základ, ale treba ju premeniť na demokratický, plnohodnotný globálny správny systém. G20 znamená prekonanie vyslovene imperiálneho zoskupenia G7, prekonanie jednopolárneho sveta, v ktorom USA a Západ bez problémov vnucovali svoju vôľu celému svetu. V článku „Summit G20 ukázal, že svet už viac nie je jednopolárny“ (Hlavné správy 11.7.2017) na to poukázal aj Alexej Muchin, generálny riaditeľ Centra politických informácií v Moskve na portáli Rusvesna.ru.

Ak chce civilizácia prežiť, aspoň ľavica a komunisti by sa mali trochu orientovať v dejinnom pohybe, majú k tomu vynikajúci nástroj v podobe dialekticko-materialistického chápania dejín. Samozrejme, problém je v tom, že mnohí tomu neveria, alebo nerozumejú. A potom tápajú v pochopení toho, čo sa vlastne deje s týmto svetom, tak ako v tom dnes majú prakticky zmätok aj USA, ale aj väčšina krajín sveta. Podľa signálov najlepšie sa orientuje v civilizačných trendoch Čína, ona sa stáva lídrom globalizácie a pokroku.

Globálnemu výrobno-technologickému spôsobu môže zodpovedať jedine globálna úroveň správy, globálny mechanizmus riešenia spomenutých úloh. Dnešné vysokoproduktívne výrobné sily a zastaraný spoločenský systém sú vo veľkom nesúlade, čo spôsobuje krízu civilizácie, jej rozklad a úpadok. Plne sa tu prejavuje Marxov zákon súladu výrobných vzťahov úrovni výrobných síl, alebo prírodný zákon premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne. Plne sa tento zákon prejavil v krízach r. 1929-1933, 1968, 1988-1989, 1998 a poslednej 2008. Posledné dve krízy pre mňa neboli prekvapením, pôsobenie zákona súladu kvantity a kvality mi umožnilo ich predvídať. Kto nepozná pôsobenie tohto zákona, nemôže príchod krízy odhaliť, pretože ho mýli relatívne dobrá kondícia ekonomiky pred krízou.

Prechod ku globálnej civilizácii umožní zrušiť národné armády (ponechať len národnú políciu), jadrové zbrane, vojny sa stanú zakázanými a anachronizmom. Prechod na novú úroveň organizácie – globálnu, zmení nepriateľskú konkurenciu medzi nezávislými krajinami na vnútornú spoluprácu na základe deľby práce. Na nevoľníckej úrovni mestá ako nezávislé subjekty takisto proti sebe viedli vojny, držali veľké armády a ničili sa ako konkurenti. Po prechode na rovinu národného štátu došlo k zmene konkurencie nezávislých mestských subjektov na spoluprácu vnútri väčšieho organizmu, celku: národného priestoru, trhu. Podobne integrácia európskych krajín odstránila vojny medzi nimi, také časté v stredoveku. Prechod ku globálnej civilizácie si vyžaduje zaviesť globálnu menu (lokálna mena dolár je prejavom imperializmu), zaviesť globálnu reguláciu daní (zrušiť teda aj daňové raje), zaviesť globálnu reguláciu miezd, zaviesť globálnu deľbu práce namiesto konkurencie, reguláciu migrácie (zamedziť krádeži kvalifikovanej ale aj nekvalifikovanej pracovnej sily bohatými krajinami),  zaviesť ekologickú reguláciu, atď. Globálna správa, globálna civilizácia znamená na rozdiel od globálneho kapitalizmu (imperializmu), ktorý nivelizuje krajiny v záujme centra, naopak využitie rozmanitého potenciálu rôznych kultúr, národov v rámci deľby práce a spolupráce, rešpektovanie a podporu rozmanitosti spôsobov života, národných kultúr.

Určite, globálna forma správy nezaručuje automaticky demokratický charakter správy. Globálna správa môže byť tak demokraciou ako aj diktatúrou. Presne tak, ako prechod od mestskej úrovne k národnej nezaručoval demokraciu, národné štáty a kapitalizmus vznikali za pomoci absolutizmu a krutej prvotnej akumulácie, vyvlastňovania malých roľníkov. Ale zároveň kapitalizmus znamenal aj v podobe absolutizmu a neskôr parlamentnej demokracie pokrok, zvýšenie blahobytu a slobôd človeka. Prínos globálnej správy spočíva v tom, že zaručuje prežitie ľudstva, odstraňuje vojny, odstraňuje riziko jadrovej apokalypsy, zvýši životnú úroveň a blahobyt ľudstva. Nepleťme sem rôzne subjektívne, ideologické motívy. V podstate ide len o prechod od národno-štátneho mechanizmu regulácie ku globálnemu mechanizmu, prispôsobenie správneho mechanizmu výrobno-technologickému spôsobu. A ten je dnes globálny, národno-štátny mechanizmus už nie je schopný riešiť nadhodené existenčné otázky ľudstva. Tak ako sa od 14. st. uskutočňoval prechod od mestsko-štátneho mechanizmu (resp. združení miest, kniežactiev) k národno-štátnemu mechanizmu, pretože si to vyžadoval rozvíjajúci sa výrobno-technologický spôsob (priemyselné revolúcie, veľké továrne a výrobné združenia presahujúce potreby a možnosti miest), tak sa dnes uskutočňuje prechod od národno-štátneho mechanizmu ku globálnemu. Kapitál túto prirodzenú tendenciu živelne využíva a zneužíva a hlúpa ľavica namiesto toho, aby dala tejto tendencii pozitívny zmysel, reakčne proti nej bojuje. A prirodzene prehráva, pretože ide proti objektívnej tendencii. Preto protestné hnutia, ak len protestujú a nenavrhujú alternatívy, treba hodnotiť ako reakčné. Vždy je lepšie, ak sa predstavitelia krajín (hoci aj v obmedzenom formáte) stretávajú a prijmú  hoci len nejaké čiastkové opatrenia, ako keď sa nedeje nič – a ľudia čakajú na spasiteľa.

Toto je zrejme kritický moment vo vývoji aj pre mimozemské civilizácie, zrejme väčšina ho neprekoná a vyhynie. Civilizácie v tomto bode získavajú do rúk vyspelé technológie, ktoré v podstate zaručujú relatívny blahobyt ľudstva (vyspelejší spoločenský systém ako kapitalizmus by priniesol oveľa väčší blahobyt). Väčšina ľudstva má v podstate čo jesť (aj keď nekvalitné potraviny, ale od hladu neumiera), obliecť si, bývať, aj slovenskí či českí sociálne odkázaní majú mobily, satelitné televízie. Neexistuje tak všeobecný tlak zdola na zmenu systému a „elitám“ to vyhovuje.  Aby svoje obyvateľstvo konzumne uspokojili, pľundrujú bohatstvo Afriky, Ázie. Ľudstvo sa preto množí, ale aj vedie vojny o zdroje, priestor, migruje ako konzumné kobylky po Zemi. Oproti stredoveku je tu však zásadný problém. S vyspelými technológiami ľudstvo získalo aj mohutné zbraňové systémy, a najmä jadrové, biologické, chemické zbrane, ktoré dokážu civilizáciu v priebehu krátkej doby vymazať z povrchu Zeme. Ak zmätky v stredoveku (renesancia znamenala snahu o návrat k antickej civilizácii, návrat ku kapitalizmu po r. 1989 opakuje tento zmätok v smerovaní) civilizácia za stáročia nejako vyriešila a živelne našla smer ku kapitalizmu a národno-štátnej úrovni správy, regulácie – ničivá úroveň dnešných technológií nedáva príliš veľa priestoru na živelné manévrovanie systémom pokus-omyl. Ak minulosť umožňovala aj živelné hľadanie ciest, ničivá úroveň dnešných technológií si vyžaduje vysokú úroveň spoločensko-vedného poznania, vedomostnú civilizáciu, kde poznatky tvoria duchovný zrak a plánovité riešenie zásadných otázok zemskej civilizácie. Civilizácia len tak dokáže prežiť, prosperovať a napredovať.

Ľavicovosť znamenala vždy aj smerovanie k pokroku. Dnešný svet a v rámci neho aj ľavica (ale aj pravica) sa prestali orientovať v spoločenských pohyboch a často si zamieňajú miesta. Ak ľavica dnes bojuje proti globalizácii (a nevyhraní sa jasne len proti globálnemu kapitalizmu, ale za globalizáciu), stráca ľavicový charakter a možno ju skôr hodnotiť ako konzervatívne a anarchistické hnutie.

Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 5. Geopolitika and tagged , , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s