Jednota komunistického hnutia – zlúčenie alebo spolupráca? Alebo komunizmus ako sociodiverzita

Komunistické hnutie na Slovensku v poslednej dobe oživlo. A pristúpilo ku koordinácii svojich akcií, organizovalo spoločné prvomájové oslavy, spoločnú akciu k Novembru 1989, ap.

Niektorí členovia komunistického hnutia, ako som postrehol v niektorých článkoch, ešte stále dúfajú, že sa rôzne komunistické subjekty zlúčia do jedného. Predpokladajúc tým posilnenie tohto subjektu. Určite, k určitému posilneniu tohto subjektu by prišlo, ale prinieslo by to len nejaké desatiny percenta, možno percento. Ale neznamenalo by to podstatný zlom v akcieschopnosti komunistického hnutia. A hlavne, onedlho by došlo k novému štiepeniu tohto subjektu na viacero, nepriateľstvo medzi nimi, ktoré by na dlhšiu dobou pochovalo spoluprácu medzi nimi.

Silná, jednotná komunistická strana bola nutná v dobe prechodu od kapitalizmu k socializmu, alebo presnejšie, v dobe striedania kapitalistickej epochy socialistickou. Epocha vyjadruje vymedzený dejinný úsek, vymedzený kvantitatívne, úrovňou výrobných síl. Spoločenský systém však môže existovať v post-klasickej podobe aj mimo svojej epochy. Dnes tak prežívajú aj prvobytné či feudálne spoločenstvá, hoci prvobytná či feudálna epocha už dávno pominuli. Epocha rozhodujúcim spôsobom určuje charakter udalostí, existujúce subjekty sú nútené sa jej prispôsobovať. Potrebujeme sa odraziť od pojmu epochy, pretože aj členovia komunistických strán, aj keď sa verbálne hlásia k marxizmu, majú často problém pochopiť marxistické chápanie dejín. V podstate pre mnohých neexistuje nejaký rozdiel medzi prechodom od kapitalizmu k socializmu po VOSR (resp. Veľkej hospodárskej kríze r. 1929-1933, ktorá vymedzila hranice, koniec kapitalistickej epochy a začiatok socialistickej epochy) a „prechodom od kapitalizmu k socializmu“ v dnešnej dobe.

Podstatný rozdiel tu však je. Ale niektorí sú schopní ponúknuť jeden model (socializmus) na jednej strane aj Spartakusovi, na druhej strane galaktickej civilizácii. Hoci spoločenský systém je efektívny, pokrokový len v rámci svojej epochy. Pozri k tomu tiež článok Milan Antal: VOSR a vymedzenie socialistickej epochy

Ak vychádzame z marxistického dialektickomaterialistického chápania dejín, zákona súladu výrobných vzťahov úrovni a charakteru výrobných síl (alebo povedané inak z princípu súladu, závislosti spoločenských vzťahov od výrobno-technologickej úrovne spoločnosti), tak za 100 rokov od VOSR sa výrobno-technologický základne civilizácie podstatne zmenil, posunul, civilizácia dospela do stavu mohutnej produkčnej schopnosti. Vidieť to hlavne na obrovskom pretlaku ponuky nad dopytom (všadeprítomná agresívna reklama), čo je spôsobené hlavne veľkým nesúladom medzi rozvinutými výrobnými silami a pretrvávajúcou kapitalistickou formou.

Nehovoriac o tzv. neomarxistoch, ktorí väčšinou vychádzajú z indeterministického chápania dejín, pojem epochy pre nich nemá žiaden význam. Ako si však ukážeme, pochopenie práve pojmu epochy je dôležité pre pochopenie aktuálneho revolučného subjektu. Kto bude stále hovoriť len o prechode od kapitalizmu k socializmu, od toho bude odvodzovať aj svoj “revolučný subjekt”  čudovať sa, prečo sa revolučne nechce prejaviť. Hoci pre inú epochu je daný iný revolučný subjekt.

Nachádzame sa v inej dobe, inej epoche. Z tohto pohľadu sme sa ocitli nielen za hranicami kapitalistickej epochy, ale aj hranicami socialistickej epochy. Rok 1989 signalizoval práve krízu klasického socializmu a teda aj odchod socialistickej epochy, buržoázne propagandistické výplody o prehre socializmu a výhre kapitalizmu si netreba všímať. A to podstatne mení pozície jednotlivých aktérov a charakter činnosti a zmien. Aj keď sa nám subjektívne zdá, čo pozorujem najmä u mladých komunistov zo Vzdoru, že pri prechode od kapitalizmus k socializmu by sme sa mali spoliehať len na minulé skúsenosti, zmenil sa civilizačný základ, zmenila sa epocha. Komunistické hnutie by malo prispôsobovať svoje metódy, charakter práce práve týmto zmenám. A prechod od súčasného post-klasického kapitalizmu k novému spoločenskému systému sa dosť podstatne odlišuje od toho predošlého. V podstate už nejde o prechod od kapitalizmu k socializmu, ale o prechod od klasického socializmu k post-klasickému (liberálno-demokratickému) socializmu a prechod od socializmu ku globálnej civilizácii (nemýľme si ju s globálnym kapitalizmom, všímajme si Čínu, oni to pochopili a realizujú aj v projekte Novej hodvábnej cesty) a následne ku komunizmu. Teda by nemalo ísť o boj proti kapitalizmu, boj proti niečomu, ale o zápas za niečo. Až pochopenie tohto rozdielu umožní nabrať komunistickému hnutiu nový rozmer, novú revolučnosť a novú dynamiku, ktorá mu dnes chýba. Pod tlakom buržoáznej propagandy sa diskusii týmto smerom komunistické hnutie vyhýba, ale ono sa má riadiť materialistickým chápaním dejín a nie buržoáznou propagandou, ktorá mu kolíkuje, ktoré pojmy sú politicky korektné a ktoré nie.

Je to dané vývojovým stupňom, kam dospela civilizácia, charakterom výrobno-technologického spôsobu výroby. Ľudská civilizácia v podstate završuje svoj vývoj, jej ďalšie prežitie už nie je možné v súčasnej podobe, vyspelé technológie by ju v tejto podobe napokon zničili, hoci v podobe atómovej vojny, totálnym rozpadom, ekologicky. Neznamená to ale, že vývoj tým končí, len končí progresívny vývoj jednej formy, ľudskej spoločnosti a ona prechádza do svojej post-klasickej podoby.

A ak sa pozrieme na vývoj všetkých vesmírnych foriem, smerovaním k zavŕšeniu vývoja prebieha vývoj systémov viac do šírky, plurality, diverzity, alebo veľkej rozmanitosti, než do dĺžky (môžeme to prirovnať k rozširujúcemu sa vejáru). Za výborný príklad nám môže poslúžiť vývoj chemickej formy: od atómov – k molekulám – k makromolekulám a biomolekulám, k obrovskej pestrosti, rozmanitosti sveta makromolekúl a biomolekúl.

Spoločná pre prvý prechod aj súčasný zostala ešte potreba silnej jednoty – z hľadiska čelenia útokom kapitálu, kapitalistickej ideológie a propagandy. Ale zmenil sa charakter tejto jednoty. Ak v minulosti muselo ísť o silnú, centralizovanú, zocelenú komunistickú stranu, schopnú pracovať aj v ilegalite, či vojnových podmienkach, dnes viditeľne táto predstava revolučného subjektu u ľudí nezaberá, čo je dané charakterom a potrebami doby.

Komunizmus ako sociodiverzita

(Pojem sociodiverzity odvodený od pojmu biodiverzity, plurality, rozmanitosti)

Pre pochopenie sociodiverzity si zoberme na pomoc komunistický princíp Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb. Ide tu o jasné vymedzenie komunistického liberalizmu, vymedzenie komunizmu ako silne pluralitnej, pestrofarebnej spoločnosti. V oveľa širšej miere ako dnešný liberálno-demokratický kapitalizmus.

Pojem liberalizmu má síce dnes negatívnu odozvu, ale to nás nemôže odrádzať od jeho uplatnenia. Problém nie je v liberalizme, ale v jeho sociálno-ekonomickom základe – kapitalizme. Negatívne črty vykazuje kapitalizmus v kríze, nie liberalizmus ako taký. Nakoniec, liberálny kapitalizmus vždy je prijateľnejší ako kapitalizmus vo svojej fašistickej podobe Komunizmus predstavuje oveľa spravodlivejší a prirodzenejší liberálno-demokratický systém ako liberálno-demokratický kapitalizmus. Ak liberálny kapitalizmus dáva dnes výrazný dôraz na práva takých menšín ako sú gayovia, Rómovia, ap., a právo na súkromné vlastníctvo dáva dôraz na práva, záujmy a potreby vlastníka, ale potláča tým práva a prirodzené potreby pracovníkov, hoci práve v práci človek realizuje väčšinu svojho života, tak liberálny komunizmus dáva dôraz práve na práva pracovníkov firiem (napr. v systéme ekonomickej demokracie a samosprávy).

K liberálnej a demokratickej podobe dospievajú všetky systémy na záver svojho vývoja, alebo presnejšie, v post-klasickej dobe jeho pretrvávania. Keď sa utvorí pevná a stabilná vlastná sociálno-ekonomická štruktúra systému, ktorá ho pomerne spoľahlivo drží pri živote, odpadá potreba centralizovanej, autoritatívnej podoby riadenia systému.

Dospeli sme do etapy vývoja, kedy väčšina ľudí cíti potrebu uplatnenia svojej individuálnosti, svojich individuálnych schopností a potrieb. Samozrejme, komunizmus pritom spája do dialektickej jednoty kolektivizmus a individualizmus, kde indivíduum je súčasťou jednotného celku, nielen súhrnom jednotlivcov.

Hľadanie revolučného subjektu

Pochopenie tohto môže mať závažné dôsledky aj pre pochopenie revolučného subjektu – môžu sa k nemu radiť aj ľudia, ktorí sa považujú za pravicu – individualisti, tvoriví ľudia. Naopak, dnes sa javí problém s revolučnosťou, pokrokovosťou klasického revolučného subjektu – robotníckej triedy. Klasická robotnícka trieda od montážnych pásov zohrala svoju veľkú historickú a revolučnú úlohu v 20. storočí pri tvorbe klasického socializmu, ale prakticky v 21. storočí z veľkej časti stratila svoju pokrokovosť a revolučnosť. Znovu sa tu musíme oprieť o marxistický pojem epochy a vychádzať zo zákona súladu výrobných vzťahov s úrovňou výrobných síl. Revolučný subjekt je tvorený (spojený s) revolučným spôsobom výroby, produkcie tovarov, služieb, poznatkov. A montážne pásy slovenských automobiliek len sčasti spĺňajú túto podmienku. Napokon, automobil a automobilky sú symbolom starej priemyselnej doby a konzumného kapitalizmu. Len malá časť klasických robotníkov dnes bude schopná tvoriť revolučný subjekt (časť, ktorá je spojená s najmodernejšími technológiami, v automobilovom, atómovom, kozmickom priemysle, vývoji a inováciách), väčšina ich naháňa peniaze na konzumnú spotrebu, nie na sebazdokonaľovanie, vzdelanie. Nakoniec, tento posun prebiehal aj počas vývoja socializmu, po r. 1985 sa diskutovalo aj o zaradení inžinierskych, technických pracovníkov v priamom výrobnom procese (napr. aj v atómových elektrárňach) do robotníckej triedy. Aj tento dejinný posun spôsobuje problémy akcieschopnosti komunistického hnutia, pretože sa prakticky opiera o „revolučný“ subjekt, ktorý revolučným v skutočnosti nie je a komunistické idey a heslá mu prakticky už nič nehovoria.

Zaznamenal som napr. u KSS pokusy podchytiť rómsku chudobu. Komunistické hnutie síce má chrániť záujmy sociálne vylúčených, nezamestnaných, chudobných, ale nemôže sa opierať o tieto skupiny ako o svoj sociálny základ, ako o revolučný subjekt. Chrániť ich záujmy, riešiť problémy nezamestnanosti a chudoby možno len systémovo, zmenou spoločenského systému, ale k tomu komunistické hnutie nedospeje tak, že sa bude opierať o chudobné, sociálne vylúčené vrstvy ako svoju základňu. Musí sa opierať o pokrokové vrstvy, nie o chudobné vrstvy, ich záujmy má len v konečnom dôsledky riešiť.

Charakter doby by sa mal preto odraziť aj v charaktere, štruktúre, povahe komunistického hnutia, ak chce byť revolučným predvojom.

Jednotu komunistického hnutia by sme nemali preto chápať ako mechanické zjednotenie, zlúčenie komunistických strán do jednej strany, ale skôr ako vytvorenie jednoty v rozmanitosti, jednoty komunistického hnutia v celej jeho bohatosti, farebnosti, pestrosti. Vytvorenie širokospektrálneho komunistického hnutia, komunistického sveta, v ktorom sa budú nachádzať rôzne prúdy, ktoré svojou širokospektrálnosťou a spoluprácou v rámci deľby práce dokážu pritiahnuť širší okruh ľudí. Nakoľko treba rátať s tým, že aj človek súčasnosti sa stáva „širokospektrálny“ . A takúto širokospektrálnu spoločnosť nedokáže zaujať jedna úzko orientovaná strana, ale skôr širokospektrálne hnutie. Tento trend sa jasne prejavuje aj v tom, že voliči nevolia jednu silnú stranu, ale rozmanité strany, ktoré sú potom nútené vytvárať koalície.

Pozitívny postoj k pluralite komunistického hnutia môže priniesť kladné efekty. Každá strana je totiž ideovo, organizačne, osobnostne prirodzene užšie zameraná, preto dokáže podchytiť len menší okruh ľudí, sympatizantov. V súčasnom divergentnom svete prakticky neexistujú strany, schopné osloviť väčšinu obyvateľstva, je to dané práve silnou sociodiverzitnou štruktúrou súčasnej civilizácie. Práve preto vo voľbách vzniká potreba tvoriť koalície, pretože máloktorá strana dokáže získať nadpolovičnú väčšinu hlasov. Viac strán s rozmanitejším komunistickým, ľavicovým zameraním dokáže preto spoločne zachytiť širšie spektrum ľudí, ako jedna strana.

Aký charakter hnutia?

Všetky strany, iniciatívy by mali zostať plne nezávislými, nemalo by to mať vplyv na ich zameranie, osobitosti, identitu. Tento krok nie je zameraný na zlučovanie strán, ako by si to možno niektorí želali, ale na ich akčnú spoluprácu, čo je schodnejšia cesta, ako pokusy dostať všetkých komunistov pod jednu strechu. Už sme sa mohli presvedčiť, že tadiaľto cesta nevedie.

V tejto etape spolupráce by sa nekapitalistické ľavicové subjekty mali pravidelne stretávať a koordinovať svoju činnosť, hlavne akcie. Bol utvorený Socialistický front, je to dobrý základ pre koordináciu činnosti.

Orientácia činnosti na koordináciu politických, kultúrno-spoločenských, právnych a sociálnych akcií, kampaní. Napr. spoločné organizovanie politických akcií, zhromaždení, mítingov. Spoločné organizovanie prvomájových zhromaždení, či iných zhromaždení, na ktorých by sa strany dohodli, by dvojnásobne, či viacnásobne zvýšilo počet účastníkov a ich význam. Ak si každý sám organizuje prvomájové zhromaždenie, zídu sa skupinky členov a sympatizantov bez väčšej odozvy médií a verejnosti. Výsledok izolovaného postupu dnes vidíme v praxi.

Spoločné organizovanie petícií a akcií (Proti NATO, TTIP, antikomunistickým akciám, za práva pracujúcich – zákonník práce, bezplatné zdravotníctvo, kvalitné vzdelanie, ap.),  či iných sociálno-právnych kampaní.

Spoločné vyhlásenia k niektorým udalostiam, na ktorých sa SKOĽ dokáže dohodnúť.

Podpora vzájomných kandidátov v regionálnych voľbách na základe dohody. Atď.

 

Aké subjekty by dnes mohli vchádzať do tohto komunistického hnutia?

KSS

Front ľavicovej mládeže

Vzdor-Strana práce

Strana Úsvit

Jednota – Ľavicová strana Slovenska

Združenie robotníkov Slovenska

Hnutie a webový portál DAV DVA -ako základňa rôznych iniciatív (ekonomická demokracia, samosprávny socializmus)

Webový portál Alternativy.sk – ako základňa liberálneho komunizmu

 

V tomto zoskupení chýba Liberálno-demokratická komunistická strana, ktorá by poskytla domov množstvu rozptýlených komunistov (hlásim sa za jej prvého člena) a hľadajúcich ľavičiarov. Viem, že tento pojem mnohým nebude príliš voňať, ale taká je objektívna potreba, takže sa nemôžeme vyhýbať diskusii na túto tému a treba ju začať.

V komunistickom priestore chýba tiež podchytenie ľudí ekologicky, sociálne, kultúrne, športovo orientovaných. Sociálne orientovaní ľudia (pomoc bezdomovcom) sú väčšinou podchytení pravicovými, či kresťansko-pravicovými subjektami, iniciatívami. Uvažovať o ich zapojení by sa dalo v ďalšej etape činnosti. Niektoré občianske iniciatívy by sa zrejme pripojili len na uskutočnenie jedného projektu, na určitý čas, v zmysle uskutočňovania úzkeho okruhu akcií v zmysle svojich potrieb.

 

Prečo nie zjednotenie celej ľavice?

Pretože v kapitalizme môžeme rozlíšiť systémovú, kapitalistickú ľavicu – teda systémovo sa zaraďujúcu do kapitalizmu, ktorá nehľadí mimo jeho rámec, napr. sociálnodemokratické strany (ktoré predstavujú subjekt post-klasického socializovaného kapitalizmu) – a nesystémovú, nekapitalistickú či antikapitalistickú ľavicu, ktorá hľadí za rámec systému, preto sa nazýva aj radikálna, revolučná, extrémistická ľavica. Sem patria predovšetkým komunistické strany, ale aj niektoré socialistické či anarchoľavicové subjekty.

Samozrejme, v mnohých otázkach sú si kapitalistická aj nekapitalistická ľavica blízke, keďže post-klasický kapitalizmus v socialistickej epoche musel prevziať mnoho prvkov socializmu, môžu preto spolupracovať, podporiť sa pri niektorých programoch, projektoch. Ale vo väčšine prípadov by bol problém strategicky zjednotiť ich úsilie, pre kapitalistickú ľavicu budú vždy bližšie kapitalistické politické subjekty.

Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 4.4. Post-klasický socializmus, koncepcie socializmu., 4.6. Ľavica, súčasné socialistické a komunistické hnutie, 4.7. Marxizmus, socialistická ideológia, Témy pre ľavicu, návrhy zmien and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s