80. výročie rekordného letu posádky Valerija Čkalova

Pred 80 rokmi, 18. 6. 1937 vzlietla posádka Valerija Čkalova z moskovského letiska Ščolkovo k letu do USA.

Valerij Pavlovič Čkalov (2. 2. 1904 – 15. 12. 1938) bol sovietskym skúšobným pilotom, hrdinom ZSSR. Bol vynikajúcim aktobatickým pilotom, inštruktorom techniky vyššej pilotáže.

V období medzi svetovými vojnami začal veľmi dynamický vývoj v konštrukcii lietadiel. Stále dokonalejšie a výkonnejšie lietadlá umožňovali uskutočňovať čím ďalej tým viac odvážnejšie pokusy. Boli vytvorené nové rýchlostné a vzdialenostné rekordy. Po vytvorení vzdialenostného rekordu počas letu nad územím ZSSR začali prípravy pre dosiahnutie podobného úspechu v otvorenom vzdušnom priestore mimo sovietske teritórium. Tím Valerija Čkalova bol poverený uskutočnením tohto pokusu. Pred vykonaním pokusu naostro sa tím rozhodol pre cvičný let smerom na východ.

V dňoch 20 až 22. Júla 1936 bol uskutočnený 9 374 kilometrov dlhý let s lietadlom Tupolev ANT-25. Pilot Valerij Čkalov, druhý pilot Georgij Bajdukov a navigátor Alexandr Beľakov vzlietli z Moskvy a zamierili na sever. Potom, čo dosiahli Barentsovo more, zmenili kurz smerom na Kamčatku. Po 56 hodinách a 20 minútach letu pristáli na ostrove Udd v Ochotskom mori. Počas letu musela posádka prekonať množstvo prekážok. Neďaleko súostrovia Severná zem lietadlo vlietlo do polárnej cyklóny, v ktorej prevládala oblačnosť tvorená cirokumulmi. Viac než 5 hodín letel ANT-25 naslepo vo výške 4 000 metrov v boji s frontálnym vetrom a námrazou. Nad Ochotským morom, smerom na Nikolajevsk, musela posádka čeliť hustej hmle a súvislej vrstve oblačnosti s námrazou súvisiacou s rozsiahlymi oblasťami južných tlakových níží. Za uskutočnenie diaľkového letu bez medzipristátia bola posádka zahrnutá poctami a vyznamenaniami, vrátane vyznamenania Hrdina Sovietskeho zväzu. Po tomto lete prešlo lietadlo ANT-25 niekoľkými intenzívnymi prehliadkami. Bolo vylepšené vybavenie a odstránené poruchy.

V pláne bol diaľkový let bez medzipristátia po trase Moskva – Severný pól – Severná Amerika.

Posádka vzlietla 18. Júna 1937 z moskovského letiska Ščiolkovo. Maximálnym množstvom paliva naplnený stroj mal počas vzletu drobné problémy a na svojej maximálnej vzletovej hmotnosti celkom pomaly naberal výšku, ale nakoniec úspešne zamieril na sever. Problémy prišli po dvoch hodinách letu, keď členovia posádky spozorovali únik paliva zo systému. Našťastie sa však ukázalo, že tento únik nebol spôsobený poškodením palivových nádrží, ale ich preplnením pri pozemných prípravách. Ďalšou prekážkou, ale nie moc vážnou, bolo namŕzanie lietadla. Čkalovovi sa vo výške 2 500 metrov podarilo pomaly a s ťažkosťami preletieť cez hornú vrstvu oblačnosti. Nad Barentsovým morom však ďalší pás oblačnosti prinútil posádku stúpať ešte vyššie. Obloha bola čistá až v 4 100 metroch. Pomaly sa končila dlhá a únavná noc, a tak si letci mohli ešte len teraz vychutnávať let. Dňa 19. júna o 4. hodine popoludní preleteli Severný pól. Následne zamierili na juh a opäť vlietli do mrakov. A opäť museli, aby sa vyhli námraze, hľadať cestu von. Po 45 hodinách letu spozorovali kanadské pobrežie. Let bol čím ďalej tým viac náročnejší. Potom, čo preleteli rieku Mackenzie, vlietli do intenzívnej frontálnej búrkovej oblačnosti. Posádka bola donútená zmeniť smer letu. Preleteli Skalnaté vrchy a pokúsili sa dosiahnuť pobrežie Tichého oceánu. Vo výške 6 000 metrov museli bojovať o svoje životy, pretože sa objavila porucha na palivovom vedení. Keď sa opäť dostali pod vrstvu mrakov, zistili, že sú nad morom a museli sa otočiť späť. Nakoniec po 63 hodinách a 17 minútach letu pristáli na premočenom letisku vo Vancouveri (v štáte Washington) v USA. Celková vzdialenosť od miesta vzletu bola 8 532 km.

Vzhľadom na nepriaznivé okolnosti, ktoré museli počas náročného letu prekonať, získali Čkalov a jeho posádka obrovské uznanie.

Lietadlo ANT-25 počas letu

Čkalovova posádka v Bielom dome, 28. jún 1937. Zľava doprava: druhý pilot Georgij Bajdukov, pilot Valerij Čkalov, sovietsky veľvyslanec Alexandr Trojanovskij a navigátor Alexandr Beľakov

Valerij Čkalov zahynul 15.12. 1938 pri testovaní prototypu lietadla Polikarpov I-180, ktorému zlyhal motor.

Jeho rodná dedina Vasilievo v súčasnosti nesie názov Čkalovsk. V rokoch 1938 až 1957 nieslo jeho meno aj mesto Orenburg, ktoré malo názov Čkalov. Po slávnom letcovi boli pomenované aj ulice v Moskve, Nižnom Novgorode a v ďalších mestách. V meste Vancouver v štáte Washington existuje od 70. rokov ulica s názvom Chkalov Drive. Po Valerijovi Čkalovovi boli pomenované aj stanice metra v Moskve, Nižnom Novgorode a v Petrohrade

Zdroj:.Wikipédia.sk

Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 4.2. Klasický socializmus, 4.3. Galéria socialistických osobností, 8. Historické udalosti, výročia and tagged . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s