Ľavicovému Portugalsku sa darí

Martin Vrba

Ľavicová koalícia odmietla politiku šetrenia ako recept na zadlženosť. Dnes sa teší rekordnej podpore.

Od novembra 2015 má Portugalsko ľavicovú vládu v čele s Antóniom Costou zo Socialistickej strany (PS) a s podporou radikálnej ľavice: Komunistickej strany Portugalska (PCP), Zelených (PEV) a Ľavého bloku (Bloco de Esquerda).

Červeno-červeno-červeno-zelenému experimentu málokto dôveroval – už z toho dôvodu, že sa od tradične rozhádanej portugalskej ľavice neočakávalo príliš dlhé trvanie jej vládneho pokusu. Ten bol rýchlo pokrstený výrazom „geringonça“, čo voľne preložené znamená „rachotina“. Dôvody boli pochopiteľne tiež ideologické: o krajine, ktorá sa dlhú dobu potácala nad priepasťou bankrotu, sa európsky establishment domnieval, že potrebuje vládu, ktorá bude predovšetkým ochotná odrezávať kusy sociálneho systému, aby vymanila svoju krajinu z existujúceho marazmu.

Ostrovček stability

Doktrinári úsporných opatrení snívali o pokračovaní vlády PSD (podľa názvu ide o sociálnych demokratov, ale v portugalskom straníckom systéme sa profilujú pravicovo) a portugalských ľudovcov (CDS-PP), ktorým sa ale nepodarilo získať presvedčivú väčšinu. Moci sa teda ujala menšinová vláda socialistov s červeno-zelenou podporou, ktorá rozhodne nemá v tamojšom politickom a mediálnom prostredí na ružiach ustlané. Možná aj na základe takého tlaku spolu zmienené štyri strany už rok a pol dokážu nachádzať spoločnú reč. Neupúšťajú od vlastných dôrazov, ktorými sa síce v rámci koalície profilujú, ale zároveň nechcú, aby odlišnosti prehlušili spoločné ciele a východiskové princípy.

Ak španielski Podemos skončili v posledných voľbách v opozícii a stratili svoju funkciou hegemóna, je možná načase venovať pozornosť ľavici, ktorá je aktuálne pri moci.

Po roku a pol svojej vlády tak majú v rukách krajinu, ktorá je v lepšej kondícii, než v akej bola, keď nastupovali do úradu. Zvyšuje sa úroveň disponibilných príjmov a nezamestnanosť po ôsmich rokoch konečne klesla pod desať percent. Schodok verejného rozpočtu pritom klesol o dve percentá a o rovnaké dve percentá rastie hrubý domáci produkt.

Zrútenie portugalskej ekonomiky sa tak zatiaľ nekoná. Namiesto toho sa situácia tejto krajiny významne zlepšuje a navzdory neudržateľnému dlhu, ktorý bude nutné potrebovať reštrukturalizáciu, sa Portugalsku darí obísť sa bez ďalšej finančnej pomoci. Aj keď verejný dlh pochopiteľne predstavuje ťažkú guľu na nohách portugalskej vlády (v súčasnosti dosahuje asi 232 miliárd eur čo je 129 percent tamojšieho HDP), v rámci stredomorských štátov, donedávna ponižovaných kvôli tristnej ekonomickej situácii, začína byť čím ďalej tým častejšie nazývaný „ostrovčekom stability“.

Inšpirácia pre ľavicu

Možno ani neprekvapí, že pre inšpiráciu si sem svojho času chodil prezidentský kandidát francúzskych socialistov Benoît Hamon. Costovej vláde sa totiž podarilo rozriešiť „kvadratúru kruhu“: na jednej strane sa zbaviť úsporných opatrení diktovaných „Trojkou“ (Európska komisia, Európska centrálna banka a MMF), a na druhej strane docieliť nižší rozpočtový schodok od nastolenia demokracie v r. 1974. V hľadáčiku ale mal portugalskú ľavicu aj Jeremy Corbyn, a to ešte v dobe, kedy spriadal plány na paneurópsku koalíciu progresívnych síl, bojujúcich za zmenu tváre Európy.

V takom prípade sa ani nemožno diviť, že sa vláda teší rekordnej podpore občanov. Samotnému Costovi vyjadruje podporu 66 percent obyvateľov, zatiaľčo jeho hlavnému rivalovi, vodcovi opozície Passosovi Coelhovi, priznávajú prieskumy polovičné čísla.

Portugalská ľavica sa v európskom kontexte doposiaľ nachádzala v tieni svojich mediálne exponovanejších susedov. Španielski Podemos sa mali stať stredomorskou politickou senzáciou potom, čo bola gréckej Syrize uštedrená tvrdá lekcia. Ak však Podemos skončili v posledných voľbách v opozícii a stratili svoje postavenie hegemóna vývoja, ktorým si podmanili nejedno srdce i rozum v Španielsku i za jeho hranicami, je možno načase venovať pozornosť ľavici, ktorá je aktuálne pri moci. Tým skôr, že má za sebou prvé úspechy a darí sa jej podstatne lepšie ako jej španielskym a gréckym predchodcom.

Prevzaté z: http://a2larm.cz/2017/06/rudemu-portugalsku-se-dari/

Pridal: Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 4.6. Ľavica, súčasné socialistické a komunistické hnutie, Témy pre ľavicu, návrhy zmien and tagged , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s