Sýria (i Líbya, Irak) potrebuje silného vodcu

Naši európski „demokrati“ , a nielen pravicoví, ale aj ľavicoví, na jednej strane síce oceňujú, že režimy v Líbyi, Iraku, či Sýrii mali v porovnaní s absolutistickými režimami Saudskej Arábie, Bahrajnu, Emirátov, Jordánska mnohé pokrokové črty (napr. sekularizmus), ale takmer vždy dodajú – ale boli tam diktátori, čo je nezlučiteľné s tzv. európskymi hodnotami a preto ich treba odstrániť. Nuž, v tomto prípade treba medzi európske hodnoty zaradiť aj určitú spoločensko-vednú alebo poznatkovú zaostalosť.

Určite, západnému kapitálu išlo predovšetkým o národné záujmy USA, ovládnutie energetických a surovinových zdrojov tejto oblasti, ako to priznala aj bývalá ministerka zahraničných vecí USA Condoleezza Riceová počas prednášky v Brookings Institution vo Washingtone 12. 5. 2017. „Nešli jsme do Iráku, abychom tam přinesli demokracii. Šli jsme do Iráku, abychom svrhli Saddáma Husajna… Jednalo se o bezpečnostní problém”.

Ale potrebné ideologické krytie týmto lúpežným imperiálnym výpadom z veľkej časti poskytla aj kapitalistická liberálna ľavica, ostro vystupujúca proti „diktátorom“ v Iraku, Líbyi či Sýrii, trpiaca potrebou zavádzať akési rovnaké štandardy demokracie vo všetkých krajinách sveta.

Silní vodcovia v Sýrii, Líbyi, Iraku znamenali pokrok

Západ vytýkal týmto krajinám, že nemali utvorenú demokraciu západného štandardu, teda demokratické štruktúry, politický systém západného typu. Pozrime sa, nakoľko bola „inteligentná“ takáto požiadavka.

Líbya, Sýria a ďalšie krajiny tejto oblasti sú založené z veľkej časti ešte na kmeňovej a mestskej sociálno-ekonomickej základni a štruktúre, priemysel je slabo rozvinutý (navyše ho obhospodarujú zahraniční robotníci), nemajú teda utvorenú kapitalistickú sociálno-ekonomickú štruktúru pre prirodzené fungovanie, súdržnosť národného štátu. Kmeňová, či feudálna mestská ekonomika a úroveň techniky a technológií si nevyžaduje národný ekonomický, trhový priestor, vystačí si aj s menším priestorom kmeňa či mesta. Na tejto výrobno-technologickej úrovni iné kmene či mestá sú preň skôr konkurenciou, ako spoluúčastníkmi jednotného národného ekonomického priestoru. Neexistujú tu teda ani prirodzené sociálno-ekonomické sily a väzby, ktoré by prirodzene držali národný štát pohromade, ako je to v prípade európskych štátov. Ak má sýrsky, líbyjský, či iracký štát držať pohromade, tieto prirodzené sociálno-ekonomické väzby preto musia byť nahradené politickými väzbami, funkciou silného vodcu. Keďže národný štát je oproti kmeňovej, feudálnej spoločnosti pokrokovým javom, predstavujú silní vodcovia pokrok pre tieto spoločnosti.

Aj kapitalizmus v začiatkoch vyžadoval silných vodcov

Pozrime sa trochu do „praxe“ vývoja systémov, aby sme videli, že ani západné kapitalistické krajiny sa nevyvíjali vo svojich počiatkoch mimo potreby silných vodcov. Aj v počiatkoch kapitalizmu, od 14. st., v dobe jeho utvárania, pokiaľ nebola utvorená sociálno-ekonomická kapitalistická štruktúra, aj v čele utvárajúcich sa národných štátov stáli absolutistickí panovníci, teda diktátori, ktorí držali silnou rukou pokope utvárajúce sa národné štáty, potláčali moc feudálnej šľachty, vytvárali slobodné kráľovské mestá mimo právomoci feudálov, pomáhali rozvoju obchodného a priemyselného kapitálu. Na premenu feudalizmu na kapitalizmus bola nutná ohromná akumulácia materiálnych, finančných, ľudských zdrojov, bez ktorej by nebola možná modernizácia, premena systému. Akumuláciu zdrojov mimo pevnej vlády však nie je možné uskutočniť. Až keď sa ekonomická a sociálna štruktúra stabilizovala, rozvinula, bolo možné utvárať krok po kroku aj kapitalistickú parlamentnú demokraciu (jej začiatky siahajú do r. 1688, anglickej Slávnej revolúcie). Krok po kroku, ako sa západný sociálno-ekonomický priestor stabilizoval, preto o liberálnej demokracii na Západe môžeme prakticky hovoriť až po r. 1968, teda po 600 rokoch vývoja kapitalizmu.

“Absolutizmus , absolútna monarchia (lat. absolutus – neobmedzený, nezávislý) – forma feudálnych vládnych systémov. V absolutizme sa všetka zákonodarná a výkonná mocná sústredila v rukách panovníka, ktorý ju uplatňoval prostredníctvom rozsiahleho správneho, súdneho, policajného, vojenského a iného štátneho aparátu, riadeného osobami a korporáciami (ministrami, radami), ktoré mu bezprostredne podliehali… Zohral progresívnu úlohu v prvom, najmä osvietenskom štádiu, keď podporoval udomácňovanie kapitalistických spôsobov výroby (obmedzovanie výsad a moci feudálov, cechov, vytváranie štátneho trhu, protekcionizmus atď.) a výmenu tovarov v rámci feudálneho hospodárstva, ale i v oblasti vzdelania a kultúry.” (Encyklopédia Slovenska, I. zv., Veda, Bratislava 1977)

Pevná ruka vodcu a vyvlastňovanie sú vlastné všetkým systémom, aj kapitalizmu.

Pozrime sa na tento proces v kapitalizme:

…veľké masy ľudí zrazu a násilne odtrhávajú od ich existenčných prostriedkov a vrhajú ich na trh práce ako slobodných, ničím nespútaných proletárov. Vyvlastnenie pôdy poľnohospodárskeho výrobcu, roľníka, je základom celého tohto procesu. Dejiny tohto vyvlastnenia… Klasickú podobu majú len v Anglicku…

…Predohra prevratu, ktorý vytvoril základ kapitalistického výrobného spôsobu, prebieha v poslednej tretine 15. a v prvých desaťročiach 16. storočia…. V Anglicku bezprostredný podnet na to dal najmä rozkvet flanderskej vlnárskej manufaktúry a zodpovedajúci rast cien vlny… sa jej heslom stala premena ornej pôdy na pasienky pre ovce.

…Zákonodarstvo sa zľaklo tohto prevratu… Zákon Henricha VII., 1489, c. 19, zakazoval búrať všetky roľnícke domy, ku ktorým patrilo najmenej 20 akrov pôdy. Ten istý zákon sa obnovuje zákonom 25 Henricha VIII. Okrem iného sa v ňom hovorí, že “veľa nájmov a veľké stáda dobytka, najmä oviec, sa hromadia v rukách niekoľkých ľudí, v dôsledku čoho veľmi vzrástli pozemkové renty a veľmi upadlo obrábanie pôdy, kostoly a domy zbúrali, ohromné masy ľudu zbavili možnosti uživiť seba a svoju rodinu”.

…Ešte v posledných desaťročiach 17. storočia bola yeomanry, nezávislé roľníctvo, početnejšia ako trieda nájomcov… Asi roku 1750 yeomanry zmizla a v posledných desaťročiach 18. storočia zmizla aj posledná stopa po obecnom vlastníctve roľníkov.(K. Marx: Kapitál I, Pravda, Bratislava 1985, s. 592-599).

Vyvlastnením a vyhnaním časti vidieckeho obyvateľstva nielenže sa spolu s robotníkmi uvoľňujú ich životné prostriedky a pracovný materiál pre priemyselný kapitál, ale vytvára sa aj vnútorný trh.

Naozaj udalosti, ktoré premieňajú malých roľníkov na námezdných robotníkoch a ich životné a pracovné prostriedky na vecné prvky kapitálu, súčasne vytvárajú tomuto kapitálu jeho vnútorný trh. Predtým roľnícka rodina vyrábala a spracúvala životné prostriedky a suroviny, ktoré potom zväčša sama spotrebúvala. Tieto suroviny a životné prostriedky sa teraz stali tovarmi, veľkonájomca ich predáva a v manufaktúrach nachádza svoj trh. Priadza, plátno, hrubé vlnené látky – veci, ktorých suroviny boli v dosahu každej roľníckej rodiny a ktoré sama priadla a tkala pre vlastnú potrebu – menia sa teraz na manufaktúrne výrobky, ktorých odbytiskom sú práve vidiecke oblasti. Početní rozptýlení zákazníci, ktorých existenciu doteraz podmieňovalo množstvo malých výrobcov pracujúcich na vlastný účet, koncentrujú sa teraz do jedného veľkého trhu, ktorý zásobuje priemyselný kapitál. …(K. Marx: Kapitál I. Pravda Bratislava 1985, s. 615 – 618)

Kapitalizmus si vyžaduje národný ekonomický priestor, trh

Vyspelá priemyselná základňa kapitalizmu, úroveň technológií, jej rentabilita z hľadiska nákladov na výskum, vývoj, výrobu si vyžadovali väčší ekonomický priestor, trh – národný. Kapitalistická manufaktúrna a priemyselná výroba si vyžadovala rozsiahlejšiu deľbu práce a rozsiahlejší trh, ako je mestský, preto dochádzalo k formovaniu národných štátov a národného trhu. Priemysel, veľkokapacitné poľnohospodárstvo je spojené s potrebou voľnej pracovnej sily, robotníckej triedy, kapitalistická spoločnosť je teda charakteristická aj jasnou sociálnou štruktúrou: mnohopočetnou, silnou robotníckou triedou a silnou priemyselnou a agrárnou buržoáziou.

Toto všetko, silný priemysel, vyspelé poľnohospodárstvo a kapitalistická sociálna štruktúra vo väčšine arabských krajín chýba.

V rámci národného ekonomického priestoru mestá navzájom už nepredstavujú konkurenciu, ale rozvíja sa medzi nimi deľba práce, spolupráca (integrácia), z čoho vyplýva vyššia ekonomická efektívnosť. Preto na kapitalistickom Západe fungujú prirodzené sociálno-ekonomické sily, väzby, ktoré národný štát držia prirodzene pokope a preto je možné uplatniť liberálno-demokratický model riadenia spoločnosti. Napr. letecký priemysel nie je možné uplatňovať na mestskej úrovni, vyžaduje si minimálne národnú až nadnárodnú úroveň.

Ekonomická a sociálno-politická štruktúra arabských krajín, na udržiavaní ktorej v tejto podobe sa Západ cieľavedome podieľal, neumožňuje iný typ riadenia spoločnosti, ako silného vodcu, osvietenú diktatúru, pretože kmeňovú ekonomickú a sociálnu štruktúru môže pokope ako národný štát držať len silný vodca. To sa ukázalo aj na tom, keď Západ pozabíjal vodcov týchto krajín, krajiny sa rozpadli prirodzene na kmeňovú, či mestskú štruktúru. V Líbyi sa objavili minimálne dve vlády, hovorí sa dokonca o štyroch, nehovoriac o tom, že moc nad jednotlivými územiami si podelili kmene a rôzne ozbrojené družiny.

Iba západní „vzdelanci“ sú presvedčení, že je možné našroubovať západnú kapitalistickú demokraciu na kmeňový sociálno-ekonomický systém.

Vyrábanie občianskych vojen

Ak sú tieto spoločenstvá z veľkej časti ešte založené na kmeňovej, mestskej, či regionálnej sociálno-ekonomickej štruktúre, a nie sú viazané spolu ako integrované národné celky národnou deľbou práce a potrebou spolupráce, a do určitej miere voči sebe vystupujú ešte ako konkurenti – nie je problémom poštvať za pomoci platených provokatérov proti sebe jednotlivé kmene, či mestá – a vytvoriť zdanie občianskej vojny v Sýrii, alebo Líbyi. V týchto krajinách teda nie je problémom za pomoci západného modelu farebnej revolúcie vyvolať rozvrat a občiansku vojnu. Jej prvotný zdroj však spočíval vo vonkajších podnetoch, záujmoch, nie vo vnútorných.

Demokracia znamená aj rešpektovanie plurality, inakosti

Demokratický postoj znamená aj pluralitné chápanie sveta, spôsobov života, spoločenských systémov. Teda rešpektovanie INAKOSTI nielen v oblasti sexuálneho si užívania, v čom sa rozpadávajúci Západ rád vyžíva, ale aj v oblasti plurality spoločenských systémov, spôsobov správy svojej krajiny. Je to neodňateľné právo ľudu každej krajiny – a ak Západ požadoval a požaduje odstránenie vládnucich režimov v Iraku, Líbyi, Sýrii, ale aj v Číne, Rusku, Bielorusku, Kube, Venezuele, Bolívii, Nikarague, správa sa vyslovene totalitne, vyžadujúc systémy akoby vystrihnuté podľa jednotnej šablóny. Lenže ľudia, krajiny sú rozmanití, s rozmanitými vzormi života, hodnotami, predstavami, potrebami – čo znamená aj rešpektovanie ich predstavy o správe svojej krajiny.

Treba tiež zdôrazniť, že Sýria, či Líbya a Irak boli v oblasti značne tolerantnými, pluralitne stavanými, sekulárnymi krajinami. Určite v porovnaní so spojencami Západu – Saudskou Arábiou, Katarom, Zjednotenými arabskými emirátmi, Jordánskom, kde vládnu absolutistickí vládcovia, niet tam ani náznaku parlamentnej demokracie. Je tragikomické, s hlbokými dopadmi na západnú civilizáciu, ak Západ odstraňoval jeden za druhým práve tieto sekulárne režimy – a to aj za pomoci susedných monarchií.

Z tohto hľadiska, to, čoho sa dopustil Západ voči Líbyi, Sýrii, Iraku, Juhoslávii či iným krajinám, je oveľa horším diktátom, a určite oveľa horším zločinom, s niekoľkonásobne väčšími obeťami. Za to musia byť západní politici pohnaní pred medzinárodné súdy. Je istím že história bude v tomto ohľade voči Západu veľmi tvrdá a postaví ho pred súd dejín.

Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 1. Filozofia, sociológia, politológia, 3.3. Problémy s demokraciou a ľudskými právami v kap., 3.4. Buržoázna ideológia, propaganda a politické hry, 5. Geopolitika, Filozofia dejín, spoločenské koncepcie and tagged , , , , , . Bookmark the permalink.

One Response to Sýria (i Líbya, Irak) potrebuje silného vodcu

  1. Spätné upozornenie: Prvý prieskum verejnej mienky v súčasnej Sýrii | ALTERNATÍVY.SK

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s