Členské krajiny môžu vetovať dohody EÚ

16.5.2017 zverejnil Európsky súdny dvor (EDS) dôležitý nález, ktorým za určitých podmienok potvrdil národným zákonodarným zhromaždeniam právo veta týkajúce sa obchodných dohôd uzavieraných Európskou úniou.

ESD toto stanovisko formuloval v súvislosti s posudzovaním pripravovanej obchodnej dohody medzi EÚ a Singapurom (EUSFTA), kde došiel k záveru, že v jej prípade ide o rozdelenie kompetencií, nakoľko obsah dohody sa dotýka oblastí výhradných politík členských štátov.

Toto stanovisko zároveň znamená určitý precedens a dopad na ďalšie porovnateľné dohody (dohody TTIP s USA a CETA s Kanadou už zašli priďaleko a bude zložité ich zastaviť), prípadne ďalšie pripravované dohody, napr. s Mexikom a Japonskom. Ukazuje, že tieto dohody za určitých podmienok nie sú vo výlučnej právomoci EÚ a podliehajú súhlasu parlamentov členských krajín EÚ. Európska komisia presadzuje postoj, že spolupráca Európskeho parlamentu a vlád členských krajín v Rade EÚ pre uzatváranie medzinárodných dohôd postačuje, inak by vraj bola ohrozená európska obchodná politika.

V tomto by sa dalo s Európskou komisiou súhlasiť. Ale proces prijímania obchodných dohôd ukazuje v celej nahote zastaranosť kapitalistického systému, ktorý pôsobí ako bariéra pre spoluprácu, svetovú deľbu práce, a teda aj voľný obchod. Kapitalizmus priestorovo vznikal a rozvinul sa na báze národných štátov, národných trhov a suverenity národných ekonomík a národných štátov. To zodpovedalo úrovni priemyselnej revolúcie 17. – 19. st. A tam jeho potenciál, pokrokovosť aj končia.

Súčasný výrobno-technologický spôsob je už založený na globálnom trhu, globálnom priestore, globálnej deľbe práce a globálnom voľnom obchode. Súčasné komunikačné, informačné, navigačné, satelitné, kozmické, letecké a iné technológie sú nepoužiteľné a nerozvíjateľné na národnom základe, vyžadujú si už globálny priestor. Starý kapitalizmus so svojimi starými, prežitými triednymi vzťahmi a ideologickými dogmami (konkurencia, súkromné vlastníctvo), vyúsťujúcimi do nespútaného imperializmu však v sebe obsahuje toľko rozporov a bariér, že jednoducho nemôže otvoriť priestor pre voľný pohyb tovarov, ľudí, poznatkov, civilizácia by sa na starom kapitalistickom základe zrútila. Preto národné štáty na jednej strane aj keď cítia potrebu čo najviac sa otvárať svetu, pretože vnímajú prospech z deľby práce, na druhej strane sa voľnému pohybu, najmä ľudí bránia, pretože integrácia a globalizácia na kapitalistickom základe prinášajú iné výsledky, ako očakávali.

Problém je totiž v tom, že kapitalizmus nedokáže utvárať skutočné nadnárodné integračné a globálne zoskupenia, ale v zmysle svojich starých ideologických dogiem (konkurencia, súkromné vlastníctvo, úspešní a neúspešní, elita a plebs) len imperiálne zoskupenie: imperiálne centrum a obslužnú perifériu. A tak samozvaný hegemón civilizácie – USA, resp. Západ – namiesto toho, aby vysielali rozvojové impulzy do civilizácie, napomáhali rozvoju všetkých krajín, pretože rozvinutá deľba práce si vyžaduje rozvinuté krajiny, tak v zmysle starej dogmy konkurencie ničia domnelých súperov, rozbíjajú krajiny a celé regióny (Juhoslávia, Irak, Sýria, Líbya, Ukrajina, región Blízkeho východu).

V tomto zmysle a pri súčasnej úrovni európskej integrácie na kapitalistickom základe je nutné zachovať právo veta členských krajín, aby sa vyvažovali najmä imperiálne ambície Nemecka. Na druhej strane treba rátať do budúcnosti s tým, že ak má ísť o plnohodnotné integračné zoskupenie, ktoré prinesie výrazné výsledky svojim členom, výrazné zvýšenie blahobytu európskym ľuďom, bude potrebné prejsť aj politickou integráciou, vytváraním plnohodnotnej európskej vlády, parlamentu a ďalších inštitúcií. Nikto napr. Slovákov nenúti do integrácie, eurozóny. Ale ak chce niekto fungovať v eurozóne, a mať z nej výrazný prospech, musí prijať aj plnohodnotné európske inštitúcie. Eurozóna nemôže plnohodnotne fungovať na rozpočtoch národných štátov, je to podobné, ako by slovenská koruna nebola fungovala na štátnom rozpočte Slovenska, ale na rozpočtoch jednotlivých slovenských miest. A bankrot hociktorého slovenského mesta by hrozil bankrotom Slovenska.

Treba si vybrať cestu a nebyť farizejom, ako napr. V. Británia – brať výhody integračného zoskupenia, ale nepodieľať sa na nákladoch. Ak niekto tvrdo presadzuje národnú cestu, ale chce mať doma napr. aj internet, satelitnú televíziu, navigáciu, je to jednoducho nezlučiteľné. Ale ako už bolo napísané, tento problém už starý kapitalizmus nedokáže vyriešiť, to si vyžaduje modernejší systém.

Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 1. Filozofia, sociológia, politológia, 2. Ekonomika a financie, 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, 9. Civilizačná revolúcia - predstavy, koncepcie and tagged , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s