Milan Antal: Krompašská vzbura, streľby do robotníkov a Február 1948


21. 2. 1921 na dvore Krompašskych železiarní demonštrovali ženy robotníkov proti zníženiu prídelov múky. Kvôli potýčkam s četníkmi sa k nim pridali aj muži. Veliteľ četníkov zastrelil 19 ročného robotníka a dal povel k streľbe. Výsledkom boli 4 mŕtvi a 14 ťažko zranených.

Nebola to ojedinelá streľba, kapitalizmus dával často strieľať do robotníkov a nepohodlných. Keďže o pár dní, 25. februára si pripomenieme výročie začiatkov budovania socializmu v Československu, pripomenieme si ich a pripomenieme si aj obete po Februári 1948, aby sme videli ostrý triedny charakter vtedajšej doby a utopickú možnosť len čisto demokratickými prostriedkami utvárať socializmus, ako o tom sníva tzv. demokratická ľavica. Bez silnej centralizovanej moci to v dobe ostrých triednych zápasov nešlo. Dobre svedčia o tom aj pokusy Patricea Lumumbu v Konžskej demokratickej republike z r. 1961, ktorý skončil jeho vraždou za asistencie Belgičanov, pokus Salvatore Allendeho v Chile v r. 1971-1973, ktorý skončil za asistencie USA takisto jeho vraždou a nastolením fašistickej Pinochetovej diktatúry, či pokus Grenady o socialistickú cestu, ktorý v r. 1983 skončil inváziou USA. Nakoniec, aj Február 1948 mal nenásilný, demokratický charakter, ale kapitál sa nevzdal pokusov ozbrojenými akciami prevziať znovu moc do rúk.

Ako som však už písal v inom článku, každá doba má svoje parametre, diktatúre proletariátu bolo vymedzené obdobie 1928 – 1968, nemožno ju subjektívne prenášať aj do dnešnej doby. Dnešná doba dáva možnosti využiť tlak na všestrannú demokraciu (napr. aj v ekonomickej oblasti) a poznatkovú revolúciu v prospech liberálno-demokratickej, samosprávnej podoby socializmu.

22. 7. 1918 v Handlovej pri rozháňaní protestujúcich vyhladovaných žien baníkov boli 2 ženy zastrelené a 7 ťažko zranených. Pri následnom proteste mužov boli zastrelení 2 muži, ťažko zranených bolo 5 mužov a 5 žien.

2. 2. 1919 pri streľbe do štrajkujúcich robotníkov v Ružomberku bolo zranených 19 ľudí.

(1.) 12. 2. 1919 došlo k streľbe žandárov do demonštrujúcich robotníkov v Bratislave. Zastrelených bolo 7 demonštrantov.

7. 6. 1919 v Pardubiciach zastrelili vojaci pri demonštrácii proti hladu troch demonštrantov.

25. 3. 1920 boli pri štrajku poľnohospodárskych a lesných robotníkov v Rumanove zastrelení 2 robotníci.

18. 8. (7.) 1920 začali v Hlohovci demonštrácie za zvýšenie miezd, pri ktorých bol zastrelený robotník Ján Kulda a 7 bolo zranených.

10. 12. 1920 bol v Prahe zastrelený jeden robotník a 10 ťažko zranených.

17. 12. 1920 boli vo Vrábľoch zastrelení traja demonštrujúci robotníci a 20 zranených.

21. 2. 1921 na dvore Krompašských železiarní demonštrovali ženy robotníkov proti zníženiu prídelov múky. Četníci napadli zhromaždené ženy a začali ich rozháňať. K ženám sa pridali aj muži. Veliteľ četníkov zastrelil 19 ročného robotníka a dal povel k streľbe. Výsledkom boli 4 mŕtvi a 14 ťažko ranených.

2. 7. 1921 boli pri protestoch proti exekúcii v dedine Ardenovo zastrelení dvaja roľníci.

(1.) 5. 8. 1921 štrajkovali v Močenoku poľnohospodárski robotníci z panstva biskupa Kmeťka. Četníci pri rozháňaní protestu zastrelili jedného robotníka a jedného ťažko zranili.

V r. 1922 v Novom Meste nad Váhom bol streľbou rozohnaný protest poľnohospodárskych robotníkov. Výsledkom bol 1 mŕtvy a sedem zranených.

23. 10. 1923 pri hájení maloroľníkov na právo na lesné pastviny v Dulove zastrelili četníci jedného maloroľníka, 3 ťažko zranili a 30 ľahko.

28. 4. 1924 bol v Zaričeve úkladne zavraždený okresný dôverník KSČ.

6. 5. 1924 bol v Turje agrárnikmi úkladne zavraždený dôverník KS a miestny starosta Ivan Stimák.

3. 8. 1924 boli vo Svaljave pri demonštrácii políciou zastrelení 3 roľníci.

8. 10. 1924 bol v Trenčíne pri štrajku textilných robotníkov zastrelený jeden robotník a 8 ťažko zranených.

31. 5. 1925 zabili četníci jednu robotníčku pri štrajku v Nerejove.

2. 5. 1928 bola četníkmi pri štrajku poľnohospodárskych robotníkov Dolnom Kereškyne zastrelená jedna žena a dve ďalšie ženy a chlapec boli ťažko zranení.

4. 2. 1931 pri hladovom pochode pri duchcovskom viadukte zastrelili četníci 4 baníkov: Jozefa Kadleca, Antonína Zeithanmera, Jozefa Studničku a Alise Lamača.

25. 5. 1931 zastrelili četníci 3 poľnohospodárskych robotníkov a viacerých zranili na verejnom zhromaždení v Košútoch.

20. 7. 1931 bol pri štrajku na stavbe regulácie rieky v Chuste zastrelený 1 robotník.

25. 11. 1931 vo Frývaldove zastrelili četníci 8 robotníkov, 20 bolo zranených. Robotníci protestovali proti prepúšťaniu a znižovaniu zárobkov. Anne Luxovej bolo len 14 rokov, Rudolf Hanke mal 18, Rudolf Wesem 20 rokov.

18. 2. 1932 bol v Turje Pasice pri proteste robotníkov proti odvážaniu zatknutých poľnohospodárskych robotníkov četníkmi zastrelený jeden robotník a niekoľko zranených.

31. 3. 1932 bol pri štrajku v Hornej Suchej na Tešínsku četníkmi zastrelený jeden baník, dvaja ťažko a niekoľko ľahko zranených.

13. 4. 1932 boli pri tábore štrajkujúcich v Moste počas veľkého mosteckého štrajku zastrelení 2 robotníci, 5 ťažko a 21 ľahko zranených.

18. 6. 1932 boli v Červenej Skale pri stavbe železnice z Červenej Skaly do Margecian zastrelení dvaja robotníci, 21 ťažko zranených.

15. 7. 1932 bol pri exekúcii v obci Sútor zastrelený jeden maloroľník, jeho syn, ktorý chcel otca ošetriť, bol ťažko zranený.

21. 9. 1932 bol pri exekúcii v Nižnej Apši zastrelený jeden maloroľník a 3 roľníci ťažko zranení.

9. 11. 1932 bol v rosicko-oslavanskom revíre pri štrajku proti znižovaniu miezd četníkmi zatknutý jeden baník a zbitý vo väzení na smrť.

16. 11. 1932 v Polomke pri proteste proti exekúciám boli zastrelení dvaja obyvatelia Polomky a 46 obyvateľov bolo postavených pred súd.

11. 2. 1933 bol pri demonštrácii proti zastaveniu výroby v závode v Horkách četníkmi zabitý jeden robotník.

2. 3. 1933 bol vo Volovci pri proteste nezamestnaných proti zatknutiu a zbitiu robotníckej delegácie četníkmi zastrelený 1 robotník a 3 nezamestnaní boli zranení.

Pozrime sa na situáciu po r. 1945 a 1948, kedy ostrý triedny zápas a odpor proti socializmu pokračoval aj ozbrojenými prostriedkami.

1945 zavraždený, zrejme banderovcami, predseda obecnej organizácie KSS v Novej Sedlici Mikuláš Kireš

1945 zavraždený, zrejme banderovcami, člen výboru miestnej organizácie KSS v Novej Sedlici, lesník Ivan Šiškan

1945 zrejme zavraždený banderovcami komunista Dávid Gelb z Novej Sedlice

V r. 1945 – 1947 bolo v bojoch s banderovcami zabitých 24 vojakov a príslušníkov ZNB.

11. 1. 1947 bol pri dverách bytu rodičov zavraždený Lubomír Krátký, študent obchodnej akadémie, syn predsedu ONV v Pardubiciach, kvôli politickej angažovanosti otca.

Vedúci oddelenia ÚV KSČ, major Augustin Schramm, zastrelený pri dverách svojho bytu agentom zahraničných služieb Miloslavom Chocem 27. 5. 1948.

Pri návrate zo schôdze poľnohospodárov 19. 7. 1950 v Kamennej bol streľbou zo samopalu napadnutý poslanec Národného zhromaždenia Jindřich Pešák.

Poslanec Alois Blažek, zastrelený zo zálohy členom protištátnej skupiny na Čáslavsku Tomášem Kořínkem 22.7.1950.

V r. 1950 vojenský zbeh Slepička zorganizoval na Voticku protištátnu skupinu, ktorá zavraždila poľnohospodárskeho tajomníka OKV Burdu.
– Slepička po ilegálnom návrate z Rakúska navyše zranil 2 príslušníkov SNB a funkcionárov ONV.

14. 2. 1951 cestou z popoludňajšej smeny bol zavraždený predseda MNV v Koubalově Lhotě Vladimír Mendík.

19. 3. 1951 bol zavraždený predseda MNV, JRD a základnej organizácie KSČ v Deštné, okr. Opava, Václav Váňa.

Funkcionári MNV a KSČ z Babic Tomáš Kuchtík, Josef Roupec a Bohumír Netolička, zastrelení 2. 7. 1951 v miestnej škole členmi protištátnej skupiny, ktorú zorganizoval agent Ladislav Malý. Okrem Ladislava Malého sa na vraždení podieľal aj miestny roľník Antonín Mityska. Útok prežil tesár František Bláha

Funkcionári MNV a JZD v Řevničově Karel Jugl a František Mika, zastrelení na úbočí vršku Džbán neďaleko obce agentmi zahraničnej rozviedky 21.9.1951

Funkcionárka rady MNV Chrástná Anna Kvášová, zavraždená členmi protištátnej skupiny Josefa Kubelky a Antonína Landstoffa v lese u Mirošovic 10. 1. 1952.

Vrchný účtovník Kovolisu Hedvíkov Josef Rošický, zastrelený Josefem Mašínem 2.8.1952.

Predseda MNV a zakladajúci člen JRD v Zlatých Horách Václav Burda, zastrelený členom teroristickej skupiny na Voticku Františkem Slepičkou 11.6.1952.

Situačná správa o stratách Pohraničnej stráže ZNB, vydaná v r. 1950: v r.1948 8 mŕtvych , 23 ranených

Strážmajster ZNB Čestmír Dobrovolný, útvar ZNB Ostříž Prešov, nar. 24. 12. 1924, zabitý na hranici 29. 4. 1948, padol v boji s banderovcami.

Strážmajster ZNB Emanuel Polák, útvar ZNB Ostříž Prešov, nar. 22. 8. 1919. zabitý na hranici 4. 5. 1948, padol v boji s banderovcami.

Strážmajster ZNB Josef Proško, útvar Tygr Prešov, nar. 20. 6. 1924, zabitý na hranici 4. 5. 1948, padol v boji s banderovcami.

Strážmajster PÚ ZNB 9600, pohr. Stanica Železná Ruda, František Jelínek, nar. 2. 3. 1927, zabitý na hranici 8. 5. 1948

Štábny strážmajster František Procházka, nar. 3. 8. 1897, zastrelený agentom Ctiborem Šturmem v hoteli Perun v Prahe-Nuslích 22.5.1948 pri kontrole občianskych preukazov. Agentovi sa podarilo ujsť a prekročiť štátne hranice.

Strážmajster Vlastimil Lepší, nar. 8. 12. 1918, oddiel Štátnej bezpečnosti Karlove Vary, zastrelený agentom Emilem Houdkem v Karlových Varoch 12.6.1948. Agentovi sa podarilo ujsť a prekročiť štátne hranice..

Vrchný strážmajster ZNB Matěj Štěpita, oblastné veliteľstvo ZNB Bratislava, nar. 26. 2. 1897, zabitý na hranici 31.7.1948, zavraždený banderovcami.

Strážmajster ZNB, Josef Maršálek, nar. 11. 2. 1925, pohr. stanica Zvonková, zabitý na hranici 10.11.1948 narušiteľmi Špatenkom a Michálkovou.

Od 1. 1. 1949 bola vytvorená Pohraničná stráž ZNB (útvar ZNB 9600), ktorá prevzala ochranu hranice od Finančnej stráže.

Situačná správa o stratách Pohraničnej stráže ZNB, vydaná v r. 1950: v r.1949 34 mŕtvych, 207 ranených

Strážmajster Václav Císler, Pohraničný útvar ZNB Nová Pec, nar. 1. 11. 1924, zomrel po ťažkom zranení, ktoré mu pri pokuse o prechod hraníc strelou do hlavy spôsobil kopečkár Adolf Schneider 30. 1. 1949.

Strážmajster PS ZNB České Žleby Josef Pekař, nar. 30. 11. 1925, zabitý na hranici 11.3.1949 pri prenasledovaní neznámej skupiny 4 osôb na hranici, o ktorej dostali informáciu od žien, ktorých sa muži pýtali na cestu. Skupinu tvorili členovia protištátnej skupiny Jaroslava Gajdoša, ktorí sa snažili pred zatknutím uniknúť na západ. Skupina mala na svedomí viacero sabotáži a diverzií a keď jej hrozilo odhalenie, rozhodla sa o útek za hranice.

Vrchný strážmajster PS ZNB Miloslav Mutínsky, zabitý na hranici, zomrel na následky ťažkých zranení 16.3.1949, ktoré utrpel spolu s Josefom Pekařom v boji proti skupine Jaroslava Gajdoša.

Strážmajster Jaroslav Kysilka, Pohraničný útvar ZNB Palíč, nar. 26. 3. 1924, zastrelený zadržaným kopečkárom Jánem Šponiarem 21. 4. 1949.

Strážmajster PS ZNB František Tichý-Kohler, nar. 26. 12. 1924, zabitý na hranici 21.4.1949

Podporučík ZNB Václav Kočí, nar. 27. 12. 1910, Pohraničný útvar ZNB Házlov, zabitý na hranici 10.5.1949

Strážmajster PS ZNB Jaroslav Jirásek, nar. 10. 1. 1925, Pohraničný útvar ZNB Cheb, zabitý na hranici 23.5.1949

Vrchný strážmajster (nadporučík in memoriam) Štěpán Ledvinka, nar. 25. 12. 1898, Stanica ZNB Střílky, zastrelený 1. 7. 1949 pri pokuse o zadržanie člena protištátnej teroristickej skupiny študenta Antonína Vrbu.

Práporčík PS ZNB Bonifác Obdržálek, nar. 22. 9. 1911, Pohraničný útvar ZNB Znojmo, zabitý na hranici 11.7.1949

Poručík Ludvík Kalousek, nar. 15. 8. 1906, Pohraničný útvar ZBN Liberec, zahynul pri výkone služby 13.7.1949

Podporučík PS ZNB Matěj Randa, nar. 28. 8. 1890, Oddelenie pasovej kontroly Česká Kubice, zabitý na hranici 25.7.1949 agentom zahraničnej spravodajskej služby.

Vrchný strážmajster PS ZNB Ludovít Gregor, Pohraničná stanica ZNB Čičov, zabitý na hranici 11.11.1949

Čakateľ PS SNB Karol Nechvátal, zabitý na hranici 23.11.1949

Mladší strážmajster PS ZNB (Pohraničný útvar ZNB České Žleby) Rudolf Kočí, nar. 14. 2. 1930, zabitý na hranici 7.12.1949 – pri stíhaní skupiny osôb snažiacich sa ilegálne prekročiť hranice.

Celkový zoznam zabitých príslušníkov ZNB v r. 1949 bol 36

Poručík in memoriam Jozef Hrivňák, stanica ZNB Hyby, nar. 20.2.1918, zastrelený pri stíhaní ozbrojených členov protištátnej skupiny 13.9.1949

Strážmajster Bohumil Hýl, oddiel Štátnej bezpečnosti Vsetín, nar. 24. 7. 1924, zastrelený 20. 4. 1949 pri zatýkaní vedúceho ilegálnej skupiny Svetlana-Jarmila Jaromírem Vrbou, ktorá pracovala na východnej Morave podľa pokynov zo zahraničia a ktorá zhromažďovala špionážne informácie, prevádzala deštrukciu štátneho majetku a plánovala i únos ministra, generála Svobodu.

Práporčík (poručík in memoriam) Štefan Hrabovský-Salášek, nar. 5. 3. 1918, krajské veliteľstvo Štátnej bezpečnosti Prešov, zastrelený pri výsluchu zadržaným triednym protivníkom Pavlom Džubanom 26.7.1949.

Poručík in memoriam Josef Tomka, oddiel Štátnej bezpečnosti Teplice, nar. 1. 4.1907 padol v boji proti triednemu nepriateľovi 22.8.1949

Poručík in memoriam Jiří Krátký, krajské veliteľstvo Štátnej bezpečnosti Praha, nar. 28.7.1924, usmrtený pri prestrelke s príslušníkmi ilegálnej protištátnej skupiny 1.10.1949

Syn predsedu ONV v Pardubiciach, študent obchodnej akadémie Lubomír Krátký, zavraždený.11. 1. 1949 západnými diverzantmi pri dverách bytu rodičov preto, že jeho otec sa politicky angažoval.

Situačná správa o stratách Pohraničnej stráže ZNB v r. 1950 – do 20. 3. 1950: 7 mŕtvych, 60 ranených.

Vrchný strážmajster Václav Anschlag, zastrelený na hranici 1.1.1950 (4. 1.)

Vrchný strážmajster Alois Dyčka, nar. 26. 1. 1905., krajské veliteľstvo Štátnej bezpečnosti Brno, bol zabitý na Brněnsku agentom zahraničných zvláštnych služieb 4.1.1950.

Štábny strážmajster PS ZNB Jaroslav Slavík, nar. 13. 5. 1926, bol zabitý pri kontrole tzv. kopečkárom 26.1.1950.

Strážmajster Josef Ploner, nar. 21. 7. 1911, krajská správa Štátnej bezpečnosti České Budejovice, bol zabitý na Českobudějovicku agentom zahraničných služieb 31.1.1950.

Vrchný strážmajster Antonín Grubner, nar. 3.4.1893, oblastné veliteľstvo ZNB Praha, zomrel 24.4.1950 na následky zranenia utrpeného v boji proti teroristom.

Mladší strážmajster PS ZNB Jaroslav Hoďboď, nar. 21. 11. 1929, Pohraničný útvar ZNB Nové Zhůří, zabitý na hranici 23.8.1950

V r. 1950 bolo zabitých celkovo 37 príslušníkov ZNB.

Štábny strážmajster Josef Skopový, nar. 11. 8. 1925, zabitý výbušninou 14. 5. 1950 na sekretariáte OV KSČ v Milevsku skupinou Černý lev 777, ktorá plnila spravodajské úlohy americkej špionážnej služby a rôznymi deštrukciami chcela poškodzovať spoločnosť.

Vrchný strážmajster Vincec Šimčák, nar. 3. 2. 1910, krajské veliteľstvo Štátnej bezpečnosti Gottwaldov, zastrelený 19. 8. 1950 pri stretu príslušníkov ZNB s členmi skupiny Hory Hostýnské, ktorá terorizovala podhorie Beskýd, napádala funkcionárov národných výborov, KSČ i vedúcich hospodárskych pracovníkov, používala pri svojich nájazdoch zbrane, lúpila v obchodoch, sporiteľniach ap.

Strážmajster Karel Jelínek, nar. 17. 8. 1924, krajské veliteľstvo ZNB Praha, bol zabitý agentom zahraničnej rozviedky 21.9.1950.

Mladší strážmajster (poručík in memoriam) Ladislav Lebduška, nar. 13. 6. 1924, oddiel Štátnej bezpečnosti Židlochovice a vodič (poručík in memoriam) Vlastimil Sojka, nar. 9. 6. 1924, oddiel Štátnej bezpečnosti Rosice, zavraždení členom skupiny Svobodná garda pôsobiacu na Židlochovicku bigotným katolíkom Bohumilem Sixtou 21.11.1950.

Pri návrate zo schôdze poľnohospodárov 19. 7. 1950 v Kamennej bol streľbou zo samopalu napadnutý poslanec Národného zhromaždenia Jindřich Pešák.

Poslanec Alois Blažek, zastrelený zo zálohy členom protištátnej skupiny na Čáslavsku Tomášem Kořínkem 22.7.1950.

V r. 1950 vojenský zbeh Slepička zorganizoval na Voticku protištátnu skupinu, ktorá zavraždila poľnohospodárskeho tajomníka OKV Burdu.
– Slepička po ilegálnom návrate z Rakúska navyše zranil 2 príslušníkov SNB a funkcionárov ONV.

1. 1. 1951 došlo k zahájeniu vojskovej ochrany štátnych hraníc brigádami Pohraničnej stráže Cheb, Planá, Poběžovice, Sušice. ( V októbri 1950 došlo na základe rozhodnutia vlády k prevedeniu 13. divízie a 64. samostatného pešieho práporu od ministerstva národnej obrany k Pohraničnej stráži). Boli zrušené strážmajstrovské hodnosti a ich nositelia ako základ predchádzajúceho útvaru boli preradení do hodnosti dôstojníkov alebo poddôstojníkov z povolania.
V júli 1951 nastúpili k Pohraničnej stráži prvýkrát vojaci základnej služby.

Obete na hraniciach v r. 1951 (ZNB a vojaci)

Strážmajster Josef Rytíř, nar. 31. 7. 1919, krajské veliteľstvo Štátnej bezpečnosti Praha, zastrelený agentom zahraničnej zvláštnej služby 11.2.1951

Štábny strážmajster Václav Kronika, nar. 14. 9. 1910, stanica ZNB Veselí nad Lužnicí, zastrelený 1. 4. 1951 agentom amerických spravodajských služieb Lubomírem Koukalem na nádraží vo Veselí-Mezimostí, ktorý so spravodajskými a ďalšími úlohami práve prešiel v blízkosti neďalekého Chlumu štátne hranice.

Mladší strážmajster Oldřich Kašík, nar. 13. 1. 1914, zastrelený v služobne SNB v Chlumci n. C. Josefem Mašínem 12.9.1951.

Štábny strážmajster Jaroslav Honzátko, nar. 26. 4. 1923, zavraždený (podrezaný) nožom Ctiradem Mašínem v služobne ZNB Čelákovice 28.9.1951.

Strážmajster (staršina PS) Oldřich Sebastianides, nar. 28. 9. 1923, bol zavraždený agentom zahraničnej rozviedky 15.12.1951.

Slobodník základnej služby Bohumil Moravec, Pohraničná stráž Sušice, zabitý na hranici 21.2.1951

Desiatnik základnej služby PS Václav Königsmark, Pohraničná stráž Cheb, zabitý na hranici 2.4.1951 narušiteľom z Bavorska, ktorý po streľbe ušiel späť za hranice.

Vojak základnej služby PS Adam Ruso, Pohraničná stráž České Budejovice, zabitý na hranici 30.9.1951 trojicou Gruber – Bednár – B., v ktorej bol aj agent Gruber, pracujúci pre americkú CIC. Uskutočnil okolo 30 prechodov štátnej hranice, pri ktorých prevádzal najmä agentov zahraničných služieb. 30. 9. 1951 prevádzal agenta pod krycím menom „Štefan“,

3. 11. 1951 v priestore nádražia ČSD Salajna, okr. Cheb použil narušiteľ Šnajdr proti hliadke PS granáty a samopal. Členov hliadky zranil, ale pri úteku bol zadržaný.

V r. 1951 bolo celkovo zabitých 14 príslušníkov ZNB v boji s protištátnymi skupinami:

Strážmajster František Bílek, nar. 15. 7. 1917, krajské veliteľstvo Štátnej bezpečnosti Brno, zastrelený utekajúcim agentom zahraničných služieb, niekoľkokrát trestaným recidivistom Josefem Buršíkem v priestore Štátneho divadla v Brne 4.6.1951.

Štábny strážmajster Josef Šafránek, nar. 7. 10. 1916, stanica ZNB Křivoklát, bol zastrelený členmi protištátnej skupiny v oblasti Křivoklátu 13.10.1951.

Mladší strážmajster Ján Gucký, nar. 8. 8. 1927, útvar ZNB Horní Slavkov, zastrelený 15. 10. 1951 pri pokuse o hromadný útek z jáchymovskej šachty č.14, ktorý zorganizovali Jan Úlehla, odsúdený za protištátnu činnosť a Miroslav Hasil, odsúdený za spreneveru, pričom Hasilovi a ďalšiemu väzňovi Františkovi Čermákovi sa podarilo prekročiť hranice.

Vrchný strážmajster Adolf Müller, nar. 12. 4. 1915, oddiel Štátnej bezpečnosti Moravský Krumlov, zavraždený členmi protištátnej skupiny 27.12.1951.

V r. 1952 boli na hraniciach zabití (ZNB a vojaci):

Vojak základnej služby Zdeňek Mokroš, Pohraničná stráž Planá pri Mariánskych Lázniach, zabitý na hranici 28.4.1952

V r. 1952 bolo zabitých celkom 14 príslušníkov ZNB pri ochrane štátu:

Vrchný strážmajster Ján Fabišík, nar. 11. 5. 1919, bol zastrelený členmi protištátnej ozbrojenej skupiny v oblasti mesta Barca 3.1.1952.

Strážmajster Rudolf Cigula, nar. 26. 2. 1920, stanica ZNB Jakubčovice, zavraždený ozbrojeným teroristom 5.7.1952.

Podporučík in memoriam Ladislav Bláha, nar. 14.7.1926, oddiel Štátnej bezpečnosti Boskovice, usmrtený 3.8.1952 pri akcii na chytenie nebezpečného teroristu.

Vrchný strážmajster František Peterka, nar. 2. 10. 1910, okr. oddelenie Verejnej bezpečnosti Český Brod, zavraždený členom protištátnej ozbrojenej skupiny 17.10.1952.

Vrchný strážmajster František Penczják, stanica ZNB Dlhé Pole, zastrelený agentom zahraničnej rozviedky 11.11.1952.

Vojak Rudolf Šmatlava, zavraždený 16. 12. 1952 pri pokuse odzbrojiť vojenskú hliadku pri pražských nových židovských cintorínoch skupinou Othello, vedenú Vladivojem Tomkem.

Funkcionárka rady MNV Chrástná Anna Kvášová, zavraždená členmi protištátnej skupiny Josefa Kubelky a Antonína Landstoffa v lese u Mirošovic 10. 1. 1952.

Vrchný účtovník Kovolisu Hedvíkov Josef Rošický, zastrelený Josefem Mašínem 2.8.1952.

Predseda MNV a zakladajúci člen JRD v Zlatých Horách Václav Burda, zastrelený členom teroristickej skupiny na Voticku Františkem Slepičkou 11.6.1952.

V r. 1953 boli na hranici zabití (ZNB a vojaci):

Čatár základnej služby PS Josef Šedivý, Pohraničná stráž Sušice, zomrel na následky smrteľného zranenia ozbrojenými narušiteľmi na hranici 7.1.1953

Práporčík Gustav Mocig, nar. 5. 8. 1919, Pohraničný oddiel Verejnej Bezpečnosti Skalité, zahynul 3. 2. 1953 v službe.

V r. 1953 bolo zabitých príslušníkov ZNB celkom ?:

Vrchný strážmajster Bohuslav Kroupa, nar. 10. 1. 1926, obvodné oddelenie Verejnej bezpečnosti Šumperk, zavraždený členom protištátnej skupiny na Šumpersku 1.6.1953.

V r. 1954 boli na hranici zabití (ZNB a vojaci):

Nadporučík PS Bohuslav Slavík, nar. 7. 7. 1924, Pohraničná stráž Sušice, zabitý na hranici 22.4. 1954

V r. 1954 bolo zabitých príslušníkov ZNB celkom ?

Podporučík Alexandr Grochal, nar. 5. 3. 1912, krajské veliteľstvo Štátnej bezpečnosti Žilina, zavraždený členom protištátnej skupiny v oblasti Žiliny 31.5.1954.

V r. 1955 na hranici zabití (vojaci a ZNB):

Vojak základnej služby Pavol Juhas, Pohraničná stráž Planá pri Mariánskych Lázňach, zabitý na hranici 5.4.1955 ďalším členom hliadky Fojtíkom, ktorý ušiel do NSR.

Nadporučík Augustin Mierný, nar. 4. 2. 1934, Vojenské učilište Pohraničnej stráže Olomouc, zastrelený pri zatýkaní vojenského zbeha 7.12.1955.

Podporučík Karel Groch, nar. 1. 8. 1919, okresné oddelenie Verejnej bezpečnosti Havlíčkov Brod, zastrelený pri zatýkaní vojenského zbeha 30.12.1955.

Poručík ? PS Josef Horký, Pohraničná rota Stará Knížecí Huť, zabitý na hranici v r. 1955

Poručík Ladislav Mlynář, nar. 18. 6. 1922, oddelenie Verejnej bezpečnosti Polička, zastrelený členom protištátnej skupiny neďaleko Poličky 7.6.1955.

V r. 1956 na hranici zabití (vojaci a ZNB):

Vojak základnej služby PS František Vacula, Pohraničná stráž Cheb, zabitý na hranici 10. 4. 1956

V r. 1957 na hranici zabití (vojaci a ZNB):

Slobodník základnej služby PS Jaroslav Koníček, rota Pohraničnej stráže Pavlův Studenec, zabitý na hranici 12. 9. 1957

V r. 1958 na hranici zabití (vojaci a ZNB):

Poručík Jan Holek, nar. 29. 11. 1917, oddelenie ZNB Libava, bol zastrelený vojenských zbehom 15.12.1958.

V r. 1959 na hranici zabití (vojaci a ZNB):

Mladší strážmajster PS ZNB Bohuslav Zeman, zabitý na hranici 10.9.1959

Poručík Alois Dvořák nar. 26. 1. 1921, odd. Verejnej bezpečnosti Brno, zahynul pri stíhaní vojenského zbeha 2.5.1959.

Poručík PS Sušice Václav Horváth, nar. 17. 7. 1937, zastrelený pri stíhaní vojenského zbeha Řandu
6.11.1959 na hranici. Randa ušiel do USA. Neskôr navštívil ČSSR ako turista, bol zatknutý a odsúdený na 13 rokov väzenia. Po odpykaní trestu bol vyhostený. Amnestovaný prezidentom V. Havlom.
za roky 1953 – 59 zabitých ďalších 45 príslušníkov ZNB v boji s protištátnymi živlami.

V r. 1961 zabití príslušníci VB:

Podpráporčík ZNB (podporučík in memoriam) Ján Pancurák, nar. 16. 12. 1921, ZNB Mostecko. 12. 7. 1961 bola prepadnutá členka Závodnej stráže v Erveniciach, páchateľ sa ozbrojil jej pištoľou, aby sa mohol prestrieľať cez hranicu. V priestoroch bane Rudý sever, kde sa páchateľ chcel zmocniť ďalšej zbrane a streliva, došlo k prestrelke medzi J. Pancurákom a páchateľom, pri ktorej bol Ján Pancurák usmrtený.

Podporučík Štefan Miškovič, nar. 14.4.1930 pohraničné oddelenie VB Hosťovce, zahynul pri výkone služobných povinností 26.7.1961

Podporučík ZNB Ladislav Šimek, nar. 7. 11. 1921, okr. Oddelenie VB Přerov. 13. 11. 1961 bol vyslaný k zákroku proti kulakovi, ktorý ohrozoval funkcionárov JRD sekerou a snažil sa škodiť JRD. Pri príchode hliadky sa kulak zabarikádoval v dome a na hliadku spustil streľbu z loveckej guľovnice. Jeden z výstrelov zabil podporučíka Šimeka.

V r. 1963 na hranici zabití na hranici vojaci PS:

Slobodník základnej služby PS Josef Musil 27.8.1963 zahynul pri výkone OŠH

Slobodník v zálohe Jaroslav Soukup, zväzok PS Karlove Vary 21.10.1963 zomrel na následky zranenia pri plnení OŠH zadržaným agentom Sudarsom, ktorý použil ukrytú pištoľ. Pri pátracej akcii utrpela ťažké zranenia aj ďalšia hliadka pohraničníkov, Musil a Kardoš.
Neskôr sa agent Sudarsen pokúsil zozadu zákerne zavraždiť čatára absolventa Páleničku, ktorý bol na kontrole hliadok. Tomu však zabránila ďalšia hliadka pohraničníkov Dohnala a Hejdu, o ktorej agent nemal tušenia. V prestrelke bol zabitý.

Vojak základnej služby PS František Liška 31.12.1963 zahynul pri výkone OŠH

V r. 1964 na hranici zabití (vojaci a ZNB)

Vojak základnej služby PS, Josef Ulrich, pôvodom z Chroustova pri Městce Králové, 20. 12. 1964 prišiel o život pri ochrane štátnej hranice v priestore pohraničnej roty Železná v Českom lese. Postrelil ho dvomi výstrelmi, úderom pažby do hlavy a zhodením z pozorovateľne na zmrznutú pôdu jeho kolega, Dobřichovský, ktorý ušiel za hranice. SRN vraha nevydala.

V r. 1967 na hranici zabití (vojaci a ZNB)

Slobodník základnej služby PS Planá u Máriánskych Lázní František Šenkýř 2.11.1967 zahynul pri plnení úloh OŠH

Práporčík Alfons Lakota, nar. 30.10.1921, okr. oddelenie VB Blansko, zastrelený pri zákroku proti ozbrojeným vojenským zbehom 29.10.1967

V r. 1968 zahynuli príslušníci ZNB:

Poručík Jaroslav Vinikar, nar. 28.1.1940, obvodné oddelenie VB Hradec Králové, zahynul v prestrelke s ozbrojeným vojenským zbehom 7.9.1968

Kapitán Ján Bajtoš, nar. 9.3.1924, správa Štátnej bezpečnosti Košice, zomrel na následky postrelenia spôsobeného vojenským zbehom 22.9.1968

Ján Mičica, pilot a kapitán lietadla L-410A Turbojet na linke Mariánské Lázne – Praha, 8. 6. 1972 zavraždený únoscom Ľubomírom Adamicom, ktorý požadoval zmeniť smer letu do NSR. Pilot sa pritom nebránil, ako uviedol druhý pilot Dominik Chrobák, piloti boli pripútaní k sedadlám a mali príkazy v prípade únosu vyhovieť únoscom.

V r. 1978 zahynuli:

Ján Novák, 26 rokov, vodič autobusu. 23. 5. 1978 bratranci Barešoví – Robert (22), Václav (20) a Milan (26) uniesli z kempingu pri Jeseníckej priehrade autobus s 39 gymnazistami a šoférom Jánom Novákom (26). Ich cieľom bolo únosom prebiť si cestu cez hranice na západ.
Všetci traja sa živili rôznou pokútnou činnosťou a pohybovali sa v pochybnom prostredí. Stali sa z nich recidivisti, ktorí mali časté potýčky so zákonom. Tak to bolo aj vtedy, Milan mal 23. 5. 1978 nastúpiť k výkonu svojho štvrtého trestu za dokázané lúpežné prepadnutie, keď bol v podmienke.
Rozhodli sa to riešiť útekom za hranice a to únosom. Zbrane – 4 guľovnice, si opatrili vylúpením horárne neďaleko Sokolova. Po unesení autobusu polícii odkázali, aby uvoľnila hraničný prechod v Pomedzí pri Chebe. Inak pozabíjajú rukojemníkov. Čs. úrady v snahe predísť zabíjaniu im otvorili hranice. Ovšem, trojica si pomýlila závoru a signálny zátaras s hranicami a to využili pohraničiari. Po prepustení gymnazistov za závorou sa autobus pustil po rovinke, až za ktorou bola hranica, čo však únoscovia netušili. Tu im vyšiel v ústrety obrnený transportér s cieľom zahradiť cestu. Únoscovia zastrelili vodiča, neprežil ani Milan. 6. 9. 1978 súd odsúdil Róberta, označovaného za vodcu akcie, na trest smri a Václava na 25 rokov väzenia.
Po r. 1989 nariadila prvá ministerka spravodlivosti Dagmar Burešová obnovu procesu a nechala Václava Bareša prepustiť z väzenia.

V r. 1979 na hranici zabití vojaci:

Desiatnik základnej služby PS Planá u Mariánskych Lázní Kukla Miloš 3.12.1979 zomrel na následky postrelenia pri snahe zadržať nebezpečného recidivistu, ozbrojeného samopalom, na hranici..

V r. 1981 na hranici zabití vojaci:

Vojak PS Jozef Ludas, nar. 10. 3. 1960, ktorý bol 21. 1. 1981 v úseku pohraničnej roty Svatý Kříž zastrelený pri prenasledovaní ozbrojeného dezertéra z armády Zdeňka Poláška pri pokuse o útek cez hranice.
Polášek zahájil nečakanú paľbu zo samopalu na hliadku vojaka Ludasa a smrteľne ho zranil. Pri prestrelke bol zastrelený aj zbeh Polášek.
Polášek je uvedený v zozname hrdinov padlých na štátnej hranici, ktorý nechala vybudovať chebská radnica.

Slobodník základnej služby PS Cheb Láznička Stanislav, 16.10.1981 zabitý pri ochrane hraníc

Milan Šmoldas, vojak základnej služby, z Cakova, okres Litovel, pridelený na západnú štátnu hranicu. Počas nočnej služby podrezaný oceľovou strunou. Otec skončil v psychiatrickej liečebni v Šternberku.

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 3. Kapitalizmus, 3.3. Problémy s demokraciou a ľudskými právami v kap., 4.1. História socialistického a komunistického hnutia, 4.2. Klasický socializmus, 8. Historické udalosti, výročia and tagged , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s