Pred 40 rokmi, 26. 1. 1977 boli schválené prvé Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry v Slovenskej socialistickej republike – Čičmany a Vlkolínec. Išlo vôbec o prvé pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry vo svete.
Čičmany
Postupné chátranie a ničenie vzácnych stavieb po požiaroch podnietilo v r. 1974 vznik návrhu pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry v Čičmanoch. V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu. Je v nej 110 objektov, z toho 36 národných kultúrnych pamiatok.
Čičmany sú obec v okrese Žilina. Obec je známa starobylou a unikátnou architektúrou – maľovanými zrubovými drevenicami. Obec je zaujímavá aj miestnym ľudovým krojom a výšivkami s geometrickou ornamentikou. Nachádza sa tu národopisná expozícia, kaštieľ a kostol.
Považské múzeum vlastní v Čičmanoch dva objekty ľudovej architektúry, kde je návštevníkovi predstavené dobové bývanie, zamestnanie, ľudový odev a ľudové umenie. Poschodový pavlačový „Radenov dom“ bol rekonštruovaný v roku 1966 a sú v ňom nainštalované expozície „Zo života a práce čičmianskeho ľudu“ a „Z rodinného zvykoslovia“. Múzeum zakúpilo v roku 1986 zrubový dom č. 42 – dom spoločne žijúcich rodín Štefana Gregora a Petra Pupáka – zabezpečilo jeho pamiatkovú obnovu a muzeálne využitie. Expozícia „Ľudové obydlie“ predstavuje bývanie tzv. veľkorodiny v 20. rokoch 20. storočia. Veľkorodina, archaická forma rodiny, sa v Čičmanoch udržala až do začiatku 20. storočia. V jednotlivých domoch bývali a spoločne gazdovali gazda s gazdinou, ich ženatí synovia a nevesty s deťmi. Majetok rodiny bol spoločný. Veľkú časť izby, jediného vykurovaného priestoru v dome, zaberala hlinená pec s dvoma až troma ohniskami. Vnútorné zariadenie izby bolo jednoduché: lavice okolo stien, police na riady, stôl a posteľ. Mladé rodiny spávali v komôrkach v hornej časti poschodového domu. Boli to tmavé, nevykurované miestnosti s jedným lôžkom a maľovanou truhlicou, v ktorej mala nevesta uložený svoj osobný majetok.
Architektúra stavieb
Architektúra obce Čičmany, najmä jej dolnej časti, pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Tieto objekty sú cenným dokladom technickej vyspelosti, zručnosti a estetického cítenia obyvateľov.
Miestne domy zaujali aj popredného slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorý vypracoval projekt čičmianskeho gazdovstva pre národopisnú výstavu v Prahe v roku 1895.
Kedysi boli vzory úplne jednoduché, maľovali sa vápnom alebo hlineným kalom najmä na rohy domov, tam, kde sa drevo spájalo. Súčasná výzdoba čičmianskych domov nemá s výzdobou z 19. storočia veľa spoločného. Ornamenty, aké sú na domoch v súčasnosti, sa objavili až po ničivom požiari v roku 1921. Gazdinky väčšinou zdobia domy podľa vzorov, ktoré sú vyšité na miestnych krojoch. Ornamenty premaľujú vždy, keď začínajú blednúť. Väčšinou už nepoužívajú vápno, ale trvácnejšie latexové farby.
K jednoduchším ornamentom sa starousadlíci nechcú vrátiť. Pôvodný vzhľad – podľa fotografií Karola Plicku zo začiatku 20. storočia – s jednoduchšou ornamentálnou výzdobou vrátili zatiaľ len najstaršej drevenici v obci manželia Kudjakovci, ktorí sa ju podujali zrekonštruovať a obývať.
Vlkolínec
Vlkolínec je podhorská osada, miestna časť okresného mesta Ružomberok. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a ako pozoruhodne zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov charakteristického stredoeurópskeho typu, je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO..
Osada predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov
Architektúra Vlkolínca
Vlkolínec je typickou obcou sústredenej svahovitej drevenej osady. Jeho zástavbu dnes tvorí štyridsaťpäť usadlostí, drevených obytných domov a hospodárskych budov postavených v strmom svahu. Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova.
Steny drevených domov, kvôli vyrovnaniu strmého svahu postavených na vysokých kamenných podmurovkách, sú zrubové z čiastočne alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina. Farebne prevažujú domy natreté bielou farbou.
Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé otvory (dýmniky) slúžiace na odvod dymu.
Domy sú dvoj- alebo trojpriestorové. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. Hospodárske stavby (stodoly, maštale a chlievy) stoja na pozemku buď samostatne, alebo sú pristavané k domu.
Uprostred tradičnej zástavby sa v centre obce zachovala zvonica z roku 1770, studňa, murovaný Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola. Studňa a zvonica sú vybudované tradičnou technikou a pokryté šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. Kostol je jednoloďová neoklasicistická stavba s vežou na hlavnom priečelí.
Vlkolínec je typom svahovitej obce so sústredenou uličnou zástavbou s dlhými dvormi. Svoju jedinečnosť si zachoval vďaka izolovanosti kvôli čomu ho obišiel prudký stavebný rozmach v 19. a 20. storočí. Až do polovice 20. storočia viedli do osady iba poľné cesty a neexistovala tu elektrina.
Vlkolínec bol v rámci karpatského regiónu vyhodnotený ako najlepšie zachovaný reprezentant svojho druhu, ktorý dotvára okolitá scenéria Veľkej Fatry.
Po založení týchto prvých pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry v Slovenskej socialistickej republike onedlho boli schválené ďalšie:
Podbiel, obec v okrese Tvrdošín, schválená v r. 1977
Ždiar, so zachovalou ľudovou architektúrou, obec v okrese Poprad, schválená v r. 1977
Plavecký Peter, obec v okrese Senica, schválená v r. 1979
Osturňa, rázovitá zamagurská obec v okrese Kežmarok, s goralskými usadlosťami, patriaca do ochranného pásma Pieninského národného parku – schválená v r. 1981
Sebechleby, obec v okrese Krupina, schválená v r. 1981
Veľké Leváre, obec v okrese Malacky, schválená v r. 1981
Brhlovce, nitriansky kraj (skalné obydlia do tufu), schválená v r. 1983
Špania Dolina, obec v okrese Banská Bystrica, s množstvom zachovalých kultúrnych pamiatok z obdobia rozmachu baníctva, schválená v r. 1990.
Milan Antal
ALTERNATÍVY.SK 