Fínsko experimentálne vyskúša nepodmienený základný príjem

Fínsko sa od nového roku stane prvou krajinou na svete, ktorá experimentálne zavedie nepodmienený základný príjem..  Skupina 2000 náhodne vybraných nezamestnaných bude od štátu namiesto podpory v nezamestnanosti dostávať 560 eur mesačne. Podpora v nezamestnanosti pritom tvorila približne 550 eur.

Experiment bude trvať dva roky, fínsky štát si chce na ňom otestovať, či je možné touto cestou zjednodušiť sociálny systém a motiváciu ľudí k práci. Štátna sociálna poisťovňa Kela po roku posúdi priebeh a úspešnosť projektu a možnosť jeho rozšírenia.

Podobný experiment na mestskej úrovni zavádza od januára aj holandské mesto Utrecht, kanadské Ontário a Oakland v Kalifornii. Naopak, Švajčiari ho v tomto roku v celoštátnom referende odmietli. Uvažuje sa o ňom aj vo Francúzsku.

Podobné pokusy sa uskutočňovali už v minulosti. Premiérou bola už v 60. rokoch snaha amerického prezidenta Richarda Nixona. Nixon nadviazal na myšlienky ekonómov Miltona Friedmana a Fridricha Hayeka, ktorí sa zmieňovali o “ekonomickej slobode pre každého”. Spustil experiment, ktorý považoval za lacnejší, ako prevádzkovanie sociálnych programov. Dal asi 8500 ľuďom príjem okolo tisíc dolárov. Experiment priniesol rôzne výsledky. Niektorí účastníci usporiadali veľkú hostinu a získané peniaze ihneď minuli, iní sa odsťahovali do rozvojových krajín, kde bol život omnoho lacnejší ako v USA a žili tam na “na vysokej nohe”. Časť účastníkov sa ale podľa holandskej historičky Rutget Bregmanovej chopila šance, začala napr. študovať vysokú školu, získali diplom, iní zase v sebe objavili umelecké nadanie, jeden účastník sa stal hudobným skladateľom. Experiment ale skončil kvôli nesúhlasu veľkej časti spoločnosti, ktorá protestovala, aby niektorí ľudia dostávali peniaze bez práce.

Ďalší pokus sa uskutočnil v malom kanadskom mestečku Dauphin, kde ho zaviedla v 70. rokoch kanadská vláda. Účastníci dostávali 15 000 dolárov ročne. Dlho po skončení pokusu sa pokúsila Manitovská univerzita o zhodnotenie. Zistila, že univerzita využila experiment a zvýšila školné, miestna nemocnica zvýšila poplatky za hospitalizáciu, ale miera nezamestnanosti zostala rovnaká, pričom experiment považoval za hlavnú úlohu práve vyššiu zamestnanosť.

Vo fínskom experimente tento príjem nebude podliehať zdaneniu a nebude viazaný na žiadnu podmienku, teda na odvedenú prácu, čo je zrejme najväčšou slabinou celého projektu, Človeka sformovala a formuje ho práca, tvorba, čin. Nie neproduktívna spotreba, konzum. Konzumné štádium je už posledným štádiom uhasínajúcej, odumierajúcej spoločnosti. Tento vzťah spotrebnej fázy  spoločnosti, bohatstva a zdravia spoločnosti poznali už starovekí filozofi, ktorí s obavami hľadeli na vzrastajúce bohatstvo spoločnosti, premietajúce sa do neproduktívnej spotreby.

Peniaze, aby plnili svoje funkcie, musia byť kryté prácou, inak dochádza k ich znehodnocovaniu. Pritom je samozrejmé, že súčasná civilizácia by sa mala vedieť postarať o ľudí, ktorí stratili prácu. V tom by nebol problém. Problém spočíva v tom, že nepodmienený základný príjem je postavený na starých kapitalistických základoch. Kapitalizmus preto nesie so sebou starý problém odcudzenej práce, ktorý opísal už Karol Marx analýzou klasického dickensovského kapitalizmu. Práce ako nepríjemnej,  stresujúcej a otrockej každodennej povinnosti, vyplývajúci z nadradenosti práv súkromného vlastníka nad právami zamestnancov. Čo zamestnávatelia na väčšine Slovenska aj patrične zneužívajú a zaobchádzajú so svojimi zamestnancami ako s poddanými. Hoci zamestnávatelia tvoria menšinu, zamestnanci väčšinu spoločnosti. Pôsobí preto tragikomicky, ak súčasný kapitalizmus  kladie taký dôraz na obhajobu práv gayov, Rómov, zatvára ľudí za kritické názory na pozitívnu diskrimináciu väčšinovej spoločnosti, ale práva zamestnancov na dôstojnú prácu nerieši. Hoci v práci trávi bežný človek väčšinu svojho života. Ak chceme preto hovoriť o ľudských právach, práca by mala zhodnocovať  schopnosti a potreby človeka, dávať mu zmysel života, napĺňať ho pocitom užitočnosti. Toto je však už funkciou novej, komunistickej spoločnosti (riadiacej sa princípom Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb), starý kapitalizmus nedokáže prekonať problém odcudzenej práce. Stačí sa poobzerať po Slovensku mimo Bratislavy, napr. do okresu Rimavská Sobota, alebo východných okresov. Na tomto starom kapitalistickom základe preto nepodmienený základný príjem nepovedie k vyššej motivácii pracovať, naopak, bude vytvárať čoraz väčšie parazitické komunity, ktoré absolútne stratia schopnosť pracovať a iba bude prehlbovať krízový stav civilizácie.

Slabinou kapitalizmu v oblasti pracovného trhu je silná nepružnosť, jeho úrady práce sú prakticky len administratívne inštitúcie, evidujúce nezamestnaných, ale neschopné aktívnej politiky zamestnanosti. Vyplýva to z ich chápania bežných verejno-štátnych inštitúcií, na ktorých sa šetrí na každom kroku, hoci majú zásadný dosah na ľudské práva.

V prípade postojov západných krajín vo vzťahu k nepodmienenému základnému príjmu ide o určitú obdobu utopického socializmu. Pozitívnym výsledkom projektu ale môže byť zjednodušenie administratívnej náročnosti doterajšieho sociálneho systému, ak sa systém nastaví tak, aby prakticky nahrádzal doterajšie sociálne dávky. Fínsky experiment ide prakticky touto cestou, nedávny švajčiarsky pokus referendom zaviesť podobný NZP v podobe premrštenej dávky nemohol uspieť.

Základný prijem nie je zlou ideou. Ale podľa môjho názoru ho treba podmieniť nejakou činnosťou, hocijakou, ktorú si človek sám dobrovoľne vyberie. Buď na základe ponuky úradov práce, ktoré treba zásadne prebudovať v odborné, pružné a nielen administratívne inštitúcie. Alebo predloží úradu práce svoju ponuku. Každý človek má určitú predstavu o tom, čo by chcel v živote robiť, podľa svojich potrieb. Ak spoločnosť umožní človeku pracovať podľa svojich schopností a potrieb, mnohonásobne to zvýši jeho motiváciu pracovať a produktivitu práce. Pretože práca sa stane pre človeka nie otročinou, ale hrou, príjemnou činnosťou, v ktorej sa realizuje.

Mnoho ľudí by sa rado venovalo napr. umeniu, poézii, archeológii, ochrane životného prostredia, starostlivosti o kúsky zelene, parky, potoky, starostlivosti o lesnú zver, túlavé domáce zvieratá, pamätníky našej histórie, sociálnej a právnej poradenskej činnosti, pomoci starším ľuďom, teoretickej, výskumno-vedeckej činnosti, skúmaniu slovenskej a svetovej histórie, etnografie, ap. – na tieto činnosti sa však nenájdu potrebné zdroje, preto ich nemá kto vykonávať.

Určite, že ideálny stav v tomto smere nemožno dosiahnuť, vždy sa vyskytnú nejaké problémy, ide o to, aby väčšinová spoločnosť fungovala na tomto princípe. A určite, že niektoré profesie, ktoré zabezpečujú nepretržité prevádzky, napr. v elektrárňach, musia byť aj náležite ocenené.

Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 2. Ekonomika a financie, Témy pre ľavicu, návrhy zmien and tagged , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s