Výrobno-technologická úroveň spoločnosti a spoločenská štruktúra

Prečo prinášame občas aj informácie o výrobno-technologických novinkách?

Keďže výrobnotechnologická úroveň spoločnosti podmieňuje v konečnom dôsledku aj celý systém spoločenských vzťahov, v konečnom dôsledku sa jej prispôsobuje aj vývoj civilizácie a striedanie spoločenských systémov. Toto tvorí podstatu marxistického deterministického chápania dejinného vývoja.

Aj v tomto spočíva významný rozdiel medzi prozápadnými tzv. neomarxistami a marxistami. Marxizmus je svojou podstatou deterministický, tzv. neomarxisti ho neuznávajú.

Nejde pritom o žiadny fatalizmus, ako sa to snažia popisovať anarchoľavičiari, človek si slobodne môže zvoliť hoci aj totálny chaos. Problém je jedine v tom, že neandertálca, otroka či stredovekého roľníka ťažko možno postaviť ako operátora k modernej montážnej linke, efektívne, ako konkurencieschopné pracujú len zosúladené systémy, kde spoločenské vzťahy zodpovedajú aktuálnej úrovni a potrebe efektívnej činnosti výrobných síl spoločnosti. Arabskí roľníci a pastieri sa napr. nehodia do modernej vojny. Nielen neschopnosťou obsluhy techniky, ale ani poznatkovou, duchovnou, mravnou vyspelosťou, disciplínou (priemyselní robotníci si ju osvojili hlavne pri montážnych pásoch, toto arabským pastierom absolútne chýba, na vojnových obrázkoch ich vidieť pohybovať sa ako neusporiadané stádo oviec, ktoré sa pri prvom výstrele rozpŕchne).

Stret socialistickej Červenej armády s kapitalistickou fašistickou armádou v druhej svetovej vojne, stret vietnamskej socialistickej armády s kapitalistickou americkou armádou počas vietnamskej vojny, stret kubánskej socialistickej armády s proamerickými jednotkami na Playa Girón v r. 1961, alebo kubánskych vojenských dobrovoľníkov s juhoafrickými prozápadnými žoldniermi v Angole v r. 1988 boli aj stretnutiami dvoch spoločenských svetov, dvoch duchovných, poznatkových, mravných svetov, kde sa ukázal efektívnejší súlad socialistickej morálky, socialistického človeka s modernou technikou. Sovietsky zväz sa nerozpadol, ani keď nemecké armády stáli pred Moskvou, sovietsky ľud sa zmobilizoval, vyrábal a bojoval. Naopak, morálka nemeckých vojsk sa s postupom Červenej armády k Berlínu čoraz viac rozpadala, morálka socialistického vojaka prevýšila disciplínu fašistického vojaka.

Určitá výrobno-technologická úroveň je tiež zviazaná s určitou veľkosťou trhu, ekonomického priestoru. Pästný klin bolo možné efektívne vyrábať a používať aj v rámci rodu, kmeňa. Ale priemysel si už vyžadoval úroveň národnej ekonomiky. Dnešné vesmírne, komunikačné, navigačné, atómové, dopravné technológie už prekročili úroveň národného trhu a vyžadujú si globálny trh.  Ak by ľudstvo po atómovej vojne padlo na kmeňovú úroveň, mobily by síce bolo možné použiť aj v rámci kmeňa, ak by ešte fungovali nejaké satelity, ale satelity niekto musí obsluhovať, vypúšťať, vyvíjať. Nuž, neviem, či si dokážeme predstaviť výskum a rozvoj týchto technológii na úrovni kmeňa, mestského štátu, alebo hoci aj národného štátu. Boj anarchoľavičiarov (a indeterministov) proti globalizácii je preto bojom proti objektívnej tendencii, ktorá sa rýchlo presadzuje, namiesto toho, aby pracovali na pozitívnom ovládnutí tejto tendencie.

Súčasná výrobno-technologická úroveň civilizácie sa rozvinula do takej miery, že bez problémov by uživila na dôstojnej úrovni niekoľkonásobne viac ľudí. Vidieť to na obrovskom pretlaku ponuky nad dopytom a agresívnej reklame. Vidieť to aj na experimentoch so zavedením všeobecného základného príjmu. Súčasná výrobno-technologická úroveň dnes umožňuje znížiť vek odchodu do dôchodku, týždenný pracovný čas a podstatne zvyšovať kvalitu potravín, výrobkov a služieb pre ľudí. Dôsledkom nesúladu, toho, že vysoká výrobno-technologická úroveň je spojená zo zastaraným kapitalistickým spoločenským systémom, vidíme pravý opak, civilizácia sa rozpadá, dospieva ku kolapsu, bohatí sa pracujú na tom, aby nachovali masy ľudí nekvalitnými lacnými náhradami potravín. Ako odmenu za to, že tie masy budú makať do 70 rokov svojho života, od rána do večera.

Preto na našom webe budeme prinášať aj informácie o výrobno-technologických novinkách a do akej podoby budú tlačiť aj vývoj civilizácie.

Viac k marxistickému determinizmu, historickej zákonitosti v osobitnom článku.

Milan Antal

Galéria | This entry was posted in 4.6. Ľavica, súčasné socialistické a komunistické hnutie, 4.7. Marxizmus, socialistická ideológia, Filozofia dejín, spoločenské koncepcie and tagged , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s