November 1989 a potreba pozitívnej kritiky socializmu

Milan Antal

Kríza klasického socializmu (laicky nazývaného reálnym socializmom) v r. 1988-1989 nám ponúkala možnosť vybrať si z viacerých smerov vývoja:

  1. Návrat k starému systému (čo sme aj urobili, ale výsledky si priblížime na faktoch).
  2. Pozitívno-dialektické prekonanie klasického socializmu a rozvinutie jeho liberálno-demokratickej podoby.
  3. Pozitívno-dialektické prekonanie klasického socializmu a skok na novú diagonálu dejinného vývoja, smerom k novému spoločenskému systému.

Prvá cesta vychádzala z vulgárno-negativistickej kritiky klasického socializmu, kritiky z pozície starého kapitalizmu, ktorá nerozvíja, ale ničí, čím sa zastavil pohyb civilizácie, konal sa jej návrat do minulosti.

Pozícia tzv. neomarxistov, prozápadne orientovaných „marxistov“, alebo tzv. modernej ľavice, nekomunistickej ľavice, je takmer výlučne založená na vulgárno-negativistickej kritike klasického socializmu. Prakticky ho kritizuje z pozície starého kapitalizmu, jednoducho ho vynecháva z uvažovania o budúcnosti, ako tu ani nebol existoval. Prejavuje sa to výrazne tým, že hovorí o súčasnej dobe ako post-kapitalizme, nie o post-socializme. Pritom pozitívna kritika socializmu chápe súčasnú dobu ako post-socialistickú, teda pokračovanie vývoja po socializme, nie po kapitalizme.

Druhá a tretia cesta si vyžadovali uplatnenie pozitívnej kritiky klasického socializmu. Ktorá by klasický socializmus prevzala ako svoju východiskovú základňu a pozitívne dialekticky ho prekonala vyšším systémom, rozvinula do novej podoby. Je to bežná „prax“ prekonávania systémov – budujú na svojom predchodcovi, rozvíjajú ho do novej podoby.

Tu nastal zrejme problém s pochopením funkcie tejto kritiky aj zo strany členov niektorých ľavicových strán. Vôbec je nutné krízu uchopiť dialekticky. Kríza je vlastne prejavom dozretia systému na jeho prechod ku kvalitatívne vyššiemu systému, je teda signálom pre pozitívnu zmenu, pokrok.

Z toho vyplýva aj jeden dôležitý záver, ktorému niektorí neporozumejú. Komunisti ako revolucionári si neželajú návrat (klasického) socializmu.

Dívajú sa dopredu. Panta-rei, nemožno dvakrát vstúpiť do tej istej rieky, ako hovoril už starogrécky filozof Herakleitos.

Nakoniec, k tomu nepotrebujeme ani zložité teoretické východiská, v podstate stačí obyčajný sedliacky pohľad na dejiny. Viac slobody, viac blahobytu získavali ľudia pohybom spoločnosti vpred, nie vzad alebo stagnáciou. A pohyb vpred bol vždy spojený so zmenou spoločenského systému.

Opakujeme postoj Polynézanov, tiež považovali svoj prvobytný raj za ukončenie vývoja, najlepší možný systém, podarilo sa im stabilizovať zastavením ekonomického rastu systém, zabezpečiť celkovú spokojnosť ľudí. Ale spoločenský rast sa napriek ich spokojnosti nezastavil, bol od ich pocitov nezávislý.

 

Okrem teoretických východísk z pozície marxistickej dialektiky, môžeme sa oprieť aj o „prax“ vývoja ľudskej spoločnosti všeobecne.

Situácia po novembri sa podobala situácii na prelome od stredoveku k novoveku, od feudalizmu ku kapitalizmu. Koncom 14. st., po veľkej kríze feudalizmu, morových epidémiách, ktoré vyľudnili značnú časť sveta, keď sa hľadal ďalší smer vývoja, objavilo sa hnutie renesancie. Ako smer, ktorý sa orientoval na návrat zo sveta stredovekého marazmu k svetu vyspelej gréckej a rímskej antiky. Návrat sa však nekonal, svet sa z krízy pohol smerom k novému spoločenskému systému – kapitalizmu.

To ukazuje, nakoľko aktuálna je dnes potreba utvorenia poznatkovej, duchovnej spoločnosti, v ktorej by poznatky boli naším duchovným zrakom, orientujúcim nás na zložitej ceste vesmírom. Aby sme rešpektovali prirodzené smery dejinného vývoja a orientovali sa podľa nich a nie subjektívnych želaní.

Porovnanie vývoja Číny a európskych socialistických krajín

Nemusíme sa opierať len teoretické východiská, alebo o všeobecné dejiny ľudskej spoločnosti, k dispozícii máme aj údaje z praxe vývoja socializmu. Pozrime sa, ako v praxi vypadala vulgárno-negativistická kritika klasického socializmu v podaní „vyspelých“ Európanov a pozitívna kritika socializmu v podaní Číňanov.

Čína – vývoj HDP za roky 1988 – 2014

1988 – 11,2 %, 1989 – 4,2 %, 1990 – 3,9 %, 1991 – 9.3 %, 1992 – 14,2 %, 1993 – 13,9 %, 1994 – 13,0 %, 1995 – 11,0 %, 1996 – 9,9 %, 1997 – 9,2 %,  1998 – 7,8 %, 1999 – 7,7 %,  2000 – 8,5 %, 2001 – 8,3 %, 2002 – 9,1 %, 2003 – 10 %, 2004 – 10,1 %, 2005 – 11,4 %, 2006  – 12,7 %, 2007 – 14,2 %, 2008 – 9,7 %, 2009 – 9,4 %, 1010 – 10,6 %, 2011 – 9,5 %, 2012 – 7,9 %, 2013 – 7,8 %, 2014 – 7,3 %

Čína posilnila svoju územnú celistvosť a suverenitu

1.7.1997 sa vrátil pod správu Pekingu Hongkong, ktorý 155 rokov bol pod koloniálnou správou V. Británie. Návrat tejto perly svetového kapitalizmu pod čínsku správu symbolizoval premenu Číny na svetovú ekonomickú veľmoc. Margaret Tchatcherová nepodpísala dohodu s Teng Siao-pchingom v r. 1984 o odovzdaní Hongkongu z nejakej veľkorysosti, ale pod tlakom jej ekonomickej sily.

20.12.1999 bolo pod správu Pekingu vrátené aj Macao, dovtedy pod portugalskou správou.

Mimo správy Pekingu zostal už len Tchajwan, svetové spoločenstvo ho však pokladá za súčasť Číny.

 

Na rozdiel od Číny, ktorá územne posilnila, po r. 1989 sa rozpadlo Československo, Juhoslávia, ZSSR, ďalej sa rozpadali aj Gruzínsko, Ukrajina.

 

Vývoj HDP v SR v r. 1988 – 1998

Rok HDP (v b. c.) v mld. SK HDP (v s. c. r. 1995) v mld. prírastok/úbytok reálneho HDP v % 1989 = 100

/2

1988 256,9 /11,9
1989 267,3 ŠR99   614,3 /11,0 100,0
1990 278,0 ŠR99   599,2 1/ /2 – 2.5 97,5
1991 319,7 ŠR99    511,9 /1 /2 – 14,6 83,3
1992 ŠR98  332,3 ŠR99   478,5 /1 /2 – 6,5 77,9
1993 ŠR99  369,1 ŠR99   460,8 /1 /2 – 3,7 75,0
1994 ŠR99  440,5 ŠR99   483,4 /2 4,8 78,7
1995 ŠR99  516,8 ŠR99   516,8 /2 6,9 84,1
1996 ŠR99  575,7 ŠR99   550,8 /2 6,6 89,7
1997 ŠR99  653,9 ŠR99   586,8 /2 6,5 95,5
1998 ŠR99  717,4 ŠR99   612,7 /2 4,4 99,7

Zdroj: ŠR SR 1998, 1999, ŠÚ SR

/1 Mezinárodní hospodářská statistika 1979 – 1995, NIS ČR, Praha 1996

/2 vlastné prepočty

Pokračovanie

HDP v b. c. v s.c. r. 1995
1999 844 108 676,9
2000 934 079 690,7 2,0
2001 1 009 939 716,8 3,8
2002 1 098 658 749,9 4,6
2003 1 195 812 779,9 4,0

Zdroj: ŠR SR 2004, ŠÚ SR

Poznámky:

Porovnanie s predchádzajúcim obdobím nie je možné kvôli zmene metodiky.

 

Rast HDP v SR od r. 1994 bol spojený so zvyšovaním neefektívnosti – najmä rastom úverového zaťaženia a narastania štátneho dlhu.

Úverové zaťaženie sa pritom dotýkalo aj súkromných firiem.

Vývoj náročnosti HDP na úvery v SR za roky 1988 – 1998

1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998
Úvery spolu na 100 Sk HDP * 60 * 64 * 71 * 71 *58,5 *55,6 * 57

 

Vývoj HDP v ČR

Rok HDP (v b. c.) HDP (v s. c. r. 1995) prírastok/úbytok (v %) 1989 = 100
1988 * 513,4 /1   2,1
1989 * 524,5 /1 /2  4,5
1990 * 567,3

626,2

 

1 449,4

/1 /2 -1,2
1991 753,8 1 281,0 /2 – 11,5
1992 842,6 1 274,5    /2 – 3,3
1993 1 020,3 1 275,3             /2    0,6
1994 1 182,8 1 303,7           /2     2,7 85,0
1995 1 381,1 1 381,1 /2   5,9
1996 1 572,3 1 433,9 /2   4,1
1997 1 680,0 1 438,5 /2  1,2
1998 1 820,7 1 405,0 /2 1,9

Zdroj: SR ČR 1999, ČSÚ

1/ Mezinárodní hospodářská statistika 1979 – 1995, NIS ČR, Praha 1996

2/ ČSÚ

 

Vývoj HDP v Maďarskej republike

Rok HDP (v b. c.) HDP (v s. c. r.       ) prírastok/úbytok v % 1989 = 100 %
1988
1989
1990 – 3,5
1991 – 11,9
1992 – 3,1
1993 – 0,6
1994 2,9 84,3
1995 1,5
1996 1,3
1997 3,8
1998 4,5

Zdroj: KSH (Ústredný štatistický úrad MR)

 

Na Ukrajine sa reálny HDP od r. 1992 (od samostatnosti) do r. 1999 znížil o 32 %.

 

Pokles priemyselnej produkcie na Slovensku (v mil. SKK)

Rok Objem v b. c. V s. c. r. 1995 prírastok/ úbytok v % 1989 = 100
1988 304 378           705 624 100,7
1989 281 808           700 942 – 0,7 100,0
1990 259 710 659 162 – 6,0 94,0
1991 193 845 512 463 – 22,3 73,1
1992 361 017 463 213 – 9,6 66,1
1993 356 407 438 385 – 5.4 62,5
1994 413 328 468 095 6,8 66,8
1995 497 239 506 870 8,3 72,3
1996 531 798 519 334 2,5 74,1
1997 567 668 528 063 1,7 75,3
1998 604 267 545 888 3,4 77,9

Zdroj: ŠR SR 1999, ŠÚ SR                               Indexy: vlastné prepočty

 

Pokles priemyselnej produkcie v ČR

Rok r. 1980 = 100 r. 1990 = 100 r. 1995 = 100 1989 = 100
1988
1989 122 100,0
1990 118 100
1991 78
1992 72 69,6
1993 68 65,7
1994 70
1995 76 100,0 73,4
1996 81 102,0 76,0
1997 106,5
1998 109,8

Zdroj: SR ČR 1999, ČSÚ                                                                   Zdroj: ČSÚ

 

Pokles priemyselnej produkcie v Maďarskej republike

Rok Objem (v s.c.) perc.prírastku 1989 = 100
1988
1989 100,0
1990
1991
1992 66,8
1993 69,5
1994
1995 79,7
1996 81,4

Zdroj: KSH

 

Pokles hrubej poľnohospodárskej produkcie v SR (v mil. SKK)

Rok Objem (v s. c. r. 1995) percento prírastku 1989 = 100
1988 91 892 107,2
1989 85 732 – 6,7 100,0
1990 79 064 – 7,8 92,2
1991 71 948 – 9,0 83,9
1992 56 326 – 21,7 65,7
1993 51 776 – 8,1 60,4
1994 54 284 4,8 63,3
1995 55 530 2,3 64,8
1996 56 635 2,0 66,1
1997 56 047 – 1,0 65,4
1998 52 720 – 5,9 61,5
1999 51 412 – 2,5 60,0

Zdroj: ŠR SR 1999, ŠÚ SR   Indexy: vlastné prepočty

 

Hektárové úrody v SR

Rok Obilniny spolu – v tonách
1987 ŠR 98 5,12
1988 5,31
1989 5,19
1990 4,66
1991 4,95
1992 4,43
1993 3,78
1994 4,30
1995 4,12
1996 4,01
1997 4,39
1998 4,06

Zdroj: ŠR SR 1998, 1999 ŠÚ SR

1999 3,86
2000 2,71
2001 3,89
2002 3,90
2003 3,14

Zdroj: ŠR SR 2004, ŠÚ SR

 

Ak pred r. 1989 najproduktívnejšie západoslovenské okresy dosahovali štandardne 6 – 7 ton pšenice z hektára, v r. 1996 to bolo o tonu menej. A podľa vyjadrení v tlači boli spokojní.

V r. 1988 poľnohospodári Dunajskostredského okresu – obilnice Slovenska – zaznamenali hektárovú úrodu pšenice 7,5 tony.

V r. 1996 to bolo len 4,4 tony.

Pokles v úrodách jačmeňa bol ešte citeľnejší – z 5,7 tony v r. 1988 na 3,6 tony v r. 1996.

Medzi ľuďmi v tom čase ohľadom úrody obilnín, najmä jačmeňa bežali vtipy – jeden napr. hovorí, že tie roky mali taký jačmeň, že aj vrabce ho museli hľadať pokľačiačky.

 

Stavy hospodárskych zvierat v SR (v tisícoch kusov)

Rok Hovädzí dobytok Ošípané Ovce Hydina
1988 1 594 2 698 648 16 369
1989 1 623 2 709 621 16 585
1990 1 563 2 521 600 16 478
1991 1 397 2 428 531 13 866
1992 1 182 2 259 572 13 267
1993 993 2 179 411 12 234
1994 916 2 037 397 14 246
1995 929 2 076 428 13 382
1996 892 1 985 419 14 147
1997 803 1 810 417 14 222
1998 705 1 593 326 13 117

Zdroj: ŠR SR 1999, ŠÚ SR

 

Pokles produkcie mlieka v SR

Prudký pokles stavov dojníc a zníženie dojivosti sa prejavili v poklese produkcie mlieka v SR.

V r. 1989 spracovateľské podniky na Slovensku nakúpili a spracovali necelé 2 miliardy litrov mlieka.

V r. 1993 spracovateľské podniky nakúpili približne 850 miliónov litrov mlieka.

V r. 1994, pred Veľkou nocou, sa prejavil nedostatok masla. 100 ton masla bolo uvoľnené aj zo štátnych rezerv, aby nechýbalo na trhu. Príčinou bol nedostatok mlieka, nebolo z čoho vyrobiť maslo.

Po r. 1989 došlo v mliekarenskom priemysle namiesto potrebnej koncentrácie k triešteniu. Z 3 veľkých krajských podnikov vzniklo veľa malých samostatných mliekarní. Mnohí v snahe prežiť, rozšírili sortiment. Dekoncentrácia tak oslabila špecializáciu, narušili sa kooperačné väzby, znížila efektivita.

 

Úpadok slovenského vinohradníctva

Rok Plocha vinohradov spolu v ha Úroda hrozna (t) Úroda hrozna z ha         (t)
1988 31 928 * 142 756 6,19
1989 31 649  * 113 796 4,78
1990 30 837 140 297 5,88
1991 29 292 119 514 5,13
1992 28 318 118 841 5,18
1993 26 824 81 232 3,76
1994 25 928 100 670 4,49
1995 27 307 58 486 2,55
1996 26 926 91 579 4,15
1997 23 763 70 963 3,70
1998 22 809 75 592 3,49

Zdroj: ŠR SR 1995, 1999, ŠÚ SR

Poznámky: prestali sa sledovať rodiace vinice

Zhrnutie:

V r. 1998 slovenskí poľnohospodári vyprodukovali o 10 percent menej potravín ako v r. 1936.

Došlo k zníženiu úrodnosti pôdy – dôsledkom bolo zníženie hektárových výnosov

Došlo k celkovému rozpadu poľnohospodárstva v SR.

Slovenské poľnohospodárstvo malo slušný európsky štandard.

Reforma, ktorá ho mala zefektívniť, v dôsledku politických a ideologických prístupov, snahy o politický revanš a primitívny vlastnícky fetiš, znamenala úpadok, dôsledky ktorého sa dajú porovnať len s dôsledkami vojnovej smršte, ktorá sa preženie krajinou. Znamenala stratu jeho konkurencieschopnosti, zníženie sociálnej dostupnosti.

 

Pokles hrubej poľnohospodárskej produkcie v ČR

Rok 1990 = 100 1989 = 100
1988
1989 100,0
1990 100,0
1991 91,1
1992 80,1 77,7
1993 78,3 75,9
1994 73,6
1995 77,3 74,9
1996 76,2 73,9
1997 72,4
1998 72,9
1999 73,3

Zdroj: SR ČR 2000, ČSÚ       Zdroj: ČSÚ

 

Pokles poľnohospodárskej produkcie na Ukrajine

Ak v časoch ZSSR Ukrajina produkovala 50 miliónov ton obilnín, v r. 1999 vyprodukovala len 25 miliónov ton obilia.

Paradoxom kapitalizmu je, že napriek tomu táto úroda pokrývala zodpovedajúce potreby Ukrajiny a sčasti aj exportné ambície ukrajinských obchodníkov s obilím.

 

Pokles stavebnej produkcie v SR

(v mil. SKK)

Rok Objem (v b.c.) V s. c. r. 1995 perc. prírastku 1989 = 100
1988 45 948 119 974 99,6
1989 46 726 120 408 0,4 100,0
1990 44 316 113 746 – 5,8 94,5
1991 45 132 79 098 – 30,5 65,7
1992 52 853 83 809 6,0 69,6
1993 44 282 56 718 – 32.3 47,1
1994 45 811 52 866 – 6,8 43,9
1995 52 632 54 428 3,0 45,2
1996 64 126 57 667 6,0 47,9
1997 75 954 62 258 8,0 51,7
1998 78 782 59 369 – 4,6 49,3

Zdroj: ŠR SR 1999, ŠÚ SR                                       Indexy: vlastné prepočty

Objem (v b.c.) V s. c. r. 2000 perc. prírastku
1999 63 638 69 398
2000 71 248 71 319
2001 78 624 73 687
2002 84 967 75 728
2003 93 312 79 078

Zdroj: ŠR SR 2004, ŠÚ SR

 

Stavebné práce prevedené vlastnými zamestnancami

stavebných podnikov v ČR

Rok 1990 = 100 1989 = 100
1988
1989 100,0
1990 100,0
1991 72,5
1992 86,8 84,5
1993 80,4 79,2
1994 86,4
1995 93,7 91,2
1996 98,7 95,5
1997 94,9
1998 88,3

Zdroj: SR ČR 1999, ČSÚ       Zdroj: ČSÚ

 

Pokles stavebnej produkcie v Maďarskej republike

Rok Objem (v s.c.) perc. prírastku 1989 = 100 %
1988
1989 100,0
1990
1991
1992 80,2
1993 82,8
1994
1995 76,7
1996 75,8

Zdroj: KSH

 

Pokles výkonov železničnej dopravy

Výkony osobnej i nákladnej dopravy ŽSR v rokoch 1989 až 1996 klesli o 45 – 50 %.

Železničná doprava je pritom považovaná za ekologicky únosnejšiu.

 

Pokles produktivity práce

Podľa niektorých analýz bola v roku 1996 produktivita práce v SR o 10 % nižšia ako pred novembrom 1989 (E. Bujačková, HN, 31. 10. 1997)

 

Zníženie úrovne vzdelania

Chýbali prostriedky na mzdy (množstvo učiteľov a profesorov si bolo nútených privyrábať si rôznymi dealerskými činnosťami ap., čo im uberalo čas na potrebnú prípravu. Mnohým učiteľom chýbali prostriedky na nákup potrebných kníh, počítačov, internetu.

– zo škôl preto odišlo mnoho kvalitných učiteľov, keďže v inej sfére zarobili niekoľkonásobne viac. V školstve sa prejavila generačná diera, keď začali chýbať ľudia v najproduktívnejšom veku.

 

Mimoriadne sa zhoršila sociálna situácia občanov socialistických krajín.

V r. 1987 ČSSR zaujímala v hodnotení Svetovej správy o ľudskom rozvoji 25 miesto (zo 146 hodnotených krajín). Hodnotí sa tam životná úroveň, pričom sa zohľadňuje zdravotná starostlivosť, gramotnosť a vzdelanie, príjem a pravdepodobný vek, ktorého sa obyvatelia dožijú.

V r. 1987 ZSSR zaujímal 28 miesto.

Podľa Svetovej správy o ľudskom rozvoji, ktorú OSN vydala 12. 7. 1999 – zo 174 krajín:

Česká republika zaujala 36 miesto.

Slovenská republika zaujala 42 miesto.

Poľsko zaujalo 44 miesto.

Maďarsko zaujalo 47 miesto.

Estónsko zaujalo 62 miesto.

Bielorusko zaujalo 68 miesto.

Rusko zaujalo 72 miesto.

Ukrajina zaujala 102 miesto.

Počet chudobných obyvateľov v krajinách strednej a východnej Európy doslova explodoval – z ôsmich miliónov v roku 1989 na 58 miliónov v roku 1993 …

 H.Ďurkovič: Život na prahu nového tisícročia, HN 30. 10. 1996

“…kvalita života našich občanov… v rozhodujúcich ukazovateľoch sa za posledných 5 rokov podstatne zhoršila o približne 35 až 50%.“”Ak posudzujeme náš vývoj (na Slovensku – pozn. M.A.) do roku 1990, prekonali sme relatívne v krátkom čase našu dlhodobú zaostalosť vo všetkých základných oblastiach spoločenského diania, nielen v ekonomike, ale aj vo vzdelaní, v zdravotníctve, ako aj v ďalších oblastiach sociálnej sféry a v kultúre. Od roku 1990 je tendencia nášho vývoja opačná, voči krajinám západnej Európy strácame z roka na rok svoje predchádzajúce postavenie…

Fakty hovoria:

 – koncom 80. rokov sme u nás dosahovali hrubý domáci produkt vo výške vyše 4000 dolárov na obyvateľa, ktorý klesol za niekoľko rokov v roku 1994 na 1800 dolárov, jeho predchádzajúca úroveň bola vyššia voči Grécku 1,2-krát, voči Portugalsku vyššia 1,7-krát, 2,6-krát vyššia voči Turecku, takmer rovnaká ako v Španielsku, približne 2-krát nižšia voči Belgicku, 2,5-krát voči Francúzsku a Nemecku a 2-krát nižšia voči Taliansku. Dnes je tento stav úplne iný.

 – úroveň hrubého domáceho produktu je u nás nižšia voči Grécku 2,2-krát, nižšia voči Portugalsku 1,5-krát, je na úrovni Turecka, 3-krát nižšia voči Španielsku, 5,2-krát voči Belgicku, 5,8-krát voči Francúzsku, voči Nemecku 6,4-krát a voči Taliansku 4,4-krát nižšia.

 – kúpna sila v jednotlivých kategóriách obyvateľstva klesla za roky 1990 až 1994 takto:

 – zamestnanci – pokles reálnych príjmov o 55 %

 – roľníci – pokles reálnych príjmov o 36%,

 – dôchodcovia – pokles reálnych príjmov o 32%,

 – bytová výstavba – bolo postavených:

 – v roku 1989 dokončených 33 437 bytov,

 – v roku 1994 dokončených 6700 bytov,

 – výdavky na zdravotnú starostlivosť na 1 obyvateľa v Sk:

Rok 1990 1991 1992 1993 1994

Sk 2604 3414 3618 3356 4144

čo po prepočte inflačným cenovým vývojom v roku 1994 predstavuje iba 58 percent výdavkov vydávaných na zdravotnícke služby v roku 1990.

 

Pokles reálnych príjmov

Priemerná mesačná mzda pracovníka v hospodárstve SR – index rastu reálnych miezd v porovnaní s r. 1989 (1989 = 100)

Rok 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998
Index 100,0 94,3 69,6 75,8 72,9 75,1 78,3 83,9 89.5 *90,9

Zdroj: Sociálno-ekonomická situácia domácností SR v období transformácie (vybrané aspekty), ŠÚ SR 1998

*iný zdroj

1999
88,1

 

Vývoj reálnych príjmov domácností v SR

1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997
Index 100,0 73,8 65,9 70,8 80,5

 

Krízová situácia v bývaní – znovuzrodenie bezdomovcov

Na Slovensku pred rokom 1989 sa postavilo ročne okolo 30000 bytov.

Mierne oživenie bytovej výstavby na Slovensku sa začalo až v r. 1996.

V r. 1980 sa na Slovensku začala výstavba spolu 42 666 bytov, v r. 1997 to bolo 12 844 bytov. V r. 1980 sa dokončilo spolu 48 215 bytov, v r. 1997 to bolo len 7172.

Najväčší pokles sa prejavil v družstevnej bytovej výstavbe. Ak v r. 1980 to bolo 17 784 začatých bytov, v r. 1997 len 437 bytov.

Aj individuálna bytová výstavba stagnovala, hoci politici práve do nej vkladali všetky nádeje. Ak sa v r. 1980 začalo s výstavbou 10 083 bytov, tak v r. 1997 sa začalo s výstavbou 9 695 bytov.

V r. 2004 MF SR oznámilo, že prestane podporovať hypotekárne financovanie bytovej výstavby, ale podporí výstavbu sociálnych bytov.

Nezvyšoval sa ani štandard vybavenosti bytov.

Začalo sa s výstavbou sociálnych bytov, čím zároveň poklesol štandard vybavenosti bytov. V r. 1997 Hydrostav Bratislava predstavil miestnym samosprávam projekt výstavby systém variabilných buniek, kontajnerov, ktoré by mali slúžiť ako náhradné bytové riešenie pre sociálne slabších občanov. Tento systém sa dovtedy používal výlučne na staveniskách ako provizórne ubytovanie.

V r. 1997 na Slovensku podľa združenia na pomoc bezdomovcom žilo asi 30 tisíc bezdomovcov.

 

Vývoj bytovej výstavby v ČR v r. 1988 – 1998

Rok Dokončené byty Začaté byty
1988 * 80 700
1989 * 55 073
1990 44 594 61 004
1991 41 719 10 899
1992 36 397 8 429
1993 31 509 7 454
1994 18 162 10 964
1995 12 662 16 548
1996 14 482 22 680
1997 16 757 33 152
1998 22 183 35 027

Zdroj: SR ČR 2004, SÚ ČR

* SR ČSFR 1990, FSÚ, ČSÚ, SŠÚ

* v r. 1980 v ČR bolo dokončených 80 661 bytov

1999 23 734 32 900
2000 25 207 32 377
2001 24 759 28 983
2002 33 606 27 292
2003 36 496 27 107

Zdroj: SR ČR 2004, SÚ ČR

 

V r. 1998 oficiálne žilo v Budapešti vyše 10 000 bezdomovcov, neoficiálne ešte viac. Už v decembri zomrelo na zimu 47 ľudí – bezdomovcov a chorých.

Podľa údajov ruskej generálnej prokuratúry zverejnených v októbri 2000 v Rusku žilo vyše dvoch miliónov detí bez domova.

 

Krízová situácia na trhu práce Nezamestnanosť v SR

Rok Absolútny počet Miera evidovanej nezamestnanosti /1 Štatistické zisťovania
1989 0 0 0
1990 39 603
1991 301 951 11,8
1992 260 274 10,4
1993 368 095 14,4
1994 371 481 14,8
1995 333 291 13,1
1996 329 749 12,8
1997 347 753 12,5
1998 428 209 15,6

Zdroj: ŠR SR 1995, 1997, 1999, ŠÚ SR

1999 535 211 19,2

Zdroj: ŠR SR 2000, ŠÚ SR

Poznámka 1: Ide len o evidovaných nezamestnaných na úradoch práce (k 31. 12.), skutočné počty nezamestnaných sú vyššie

 

Populačná kríza

Po roku 1988 dramaticky poklesli populačné prírastky obyvateľstva v celej východnej a strednej Európe

Úhrnná plodnosť predstavuje počet detí, ktoré by sa živonarodili každej žene počas jej celého reprodukčného obdobia (15 – 49 rokov), pokiaľ by sa počas tohto reprodukčného obdobia nezmenila miera plodnosti žien podľa veku a ostala na úrovni roka, za ktorý je úhrnná plodnosť vypočítaná. Hodnota 2,1 je hranicou, pod ktorú ak klesne úhrnná plodnosť, prichádza k perspektívnemu populačnému úbytku. Ak sa hodnota úhrnnej plodnosti dostane pod 1,5, perspektíva populačného úbytku sa mení v istotu.

V roku 1996 sa narodilo na Slovensku najmenej detí od roku 1918

Ak by u nás pretrvávala úroveň pôrodnosti z minulého roku, v priebehu jednej generácie by sa počet obyvateľov Slovenska zredukoval o 20 až 25% a počas troch generácií by klesol na polovicu. V roku 1980 sa na Slovensku narodilo 94 633 detí, v roku 1990 to bolo 80 150, vlani už len 61 367. Na 1000 obyvateľov sa teda narodilo 11,5 detí, o tretinu menej ako pred piatimi rokmi. Zároveň prudko klesol počet sobášov – zo 40 435 v roku 1990 na vlaňajších 27 489.

V Čechách sa v roku 1996 narodilo najmenej detí od roku 1785 (odkedy máme k dispozícii štatistiku). (32)

 

Počet živonarodených detí v SR (v osobách)

1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998
83 242 79 989 78 569 74 640 73 256 66 370 61 427 60 123 59 111 57 582

Zdroj: SR ČSFR 1990, FSÚ, ČSÚ, SŚÚ, ŠR SR 1995, 1998, ŠÚ SR

 

1999
56 223

 

Živonarodení na 1000 obyvateľov v SR (v promile)

1953 1960 1970 1975 1980 1985
27,5 22,1 17,8 20,6 19,1 17,5

Zdroj: SR ČSFR 1990, FSÚ, ČSÚ, SŚÚ, ŠR SR 1998, ŠÚ SR

 

1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998
15,9 15,2 15,1 14,9 14,1 13,8 12,4 11,4 11,2 11,0  

Zdroj: ŠR SR 1998, ŠÚ SR

 

Klesajúca úhrnná plodnosť v SR

1960 1965 1970 1980
3,07 2,78 2,40 2,32

 

1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999
2,08 2,09 2,05 1,98 1,92 1,66 1,52 1,47 1,43 1,38 1,31

Zdroj: I. Hečko: Vývoj plodnosti v SR, Slovenská štatistika a demografia, ŠÚ SR Bratislava

Poznámky:

Od r. 1945 mala úhrnná plodnosť stúpajúcu tendenciu, najvyššiu plodnosť dosiahlo Slovensko v r. 1951 (3,60), potom do r. 1968 pozvoľna klesala. V r. 1968 bola 2,39. Od r. 1968 do r. 1974 znovu začala stúpať, v r. 1974 dosiahla 2,614. Po roku 1974 je zrejmý dlhodobý pokles, aj keď nepatrný. Dramaticky sa situácia zmenila po r. 1989.

 

Klesajúca úhrnná plodnosť v ČR

1960 1965 1970 1980
2,12 2,18 1,90 2,10

 

1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998
1,87 1,89 1,86 1,72 1,67 1,44 1,28 1,19 1,17 1,16

Zdroj: I. Hečko: Vývoj plodnosti v SR, Slovenská štatistika a demografia, ŠÚ SR Bratislava

 

Klesajúca úhrnná plodnosť v Poľsku

1960 1965 1970 1980
2,98 2,52 2,20 2,26

 

1988 1989 1990 1998
2,04 1,43

Zdroj: I. Hečko: Vývoj plodnosti v SR, Slovenská štatistika a demografia, ŠÚ SR Bratislava

 

Klesajúca úhrnná plodnosť v Maďarsku

1960 1965 1970 1980
2,02 1,82 1,96 1,91

 

1988 1989 1990 1998
1,84 1,33

Zdroj: I. Hečko: Vývoj plodnosti v SR, Slovenská štatistika a demografia, ŠÚ SR Bratislava

 

Klesajúca úhrnná plodnosť v Rusku

1960 1965 1970 1980
2,42 2,13 2,01 1,90

 

1988 1989 1990 1998
1.89 1,24

Zdroj: I. Hečko: Vývoj plodnosti v SR, Slovenská štatistika a demografia, ŚÚ SR Bratislava

 

Klesajúca úhrnná plodnosť v Slovinsku

1960 1965 1970 1980
2,18 2,46 2,12 2,10

 

1988 1989 1990 1998
1,46 1,23

Zdroj: I. Hečko: Vývoj plodnosti v SR, Slovenská štatistika a demografia, ŠÚ SR Bratislava

 

Klesajúca úhrnná plodnosť v Bulharsku

1960 1965 1970 1980
2,30 2,03 2,18 2,05

 

1988 1989 1990 1998
1,73 1,11

Zdroj: I. Hečko: Vývoj plodnosti v SR, Slovenská štatistika a demografia, ŠÚ SR Bratislava

 

Príčinou takéhoto prudkého poklesu podľa údajov Komisie OSN pre Európu bola ekonomická kríza týchto krajín, menej peňazí znamenalo aj menej detí, dôležitou príčinou bolo obmedzovanie sociálnych výdavkov nových vlád, ktoré rodenie detí pokladali len za súkromnú záležitosť každej rodiny.

 

Prudko poklesla výroba a spotreba mlieka v postsocialistických krajinách.

Lekári odporúčajú dávku 220 kilogramov. Obyvatelia priemyselne bohatých krajín skonzumujú ročne až 300 kg mlieka a mliečnych výrobkov.

V r. 1989 predstavovala spotreba mlieka v ČSSR 253 kg na osobu a patrila k najvyšším v celosvetovom meradle.

V r. 1993 sa na Slovensku spotrebovalo 140 – 150 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov.

V r. 1995 sa na Slovensku skonzumovalo o 54,7 l mlieka menej oproti odporúčanej dávke.

V r. 1996 sa na Slovensku skonzumovalo 165 – 170 kg mlieka na osobu.

 

Spotreba vody takmer pod hygienickým minimom 

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča ako hygienické minimum spotrebu 70 litrov vody na osobu a deň.

Priemerná spotreba vody v krajinách EÚ sa pohybuje od 120 do 125 l na osobu a deň v domácnostiach.

V r. 1990 na Slovensku sa spotrebovalo približne 200 litrov vody na osobu a deň v domácnostiach.

V r. 2001 na Slovensku sa spotrebovalo necelých 78 l vody na osobu a deň v domácnostiach.

 

Po roku 1988 sa zhoršila zdravotná starostlivosť a tým aj zdravotný stav obyvateľstva v socialistických krajinách.

Po roku 1988 enormne vzrástol počet tzv. alimentárnych ochorení – hromadných nákaz alebo iných ochorení spôsobených potravinami. Každý mesiac možno počuť o prípadoch salmonelózy, chorobe šialených kráv, trichinelóze, rickettsiózach, o infekčnej žltačke či skrytých rizikách karcinogénnych dioxínov.

Predtým bolo bežné, že sme si zašli do reštaurácie na surový alebo tatársky biftek, urobili si vajcia na mäkko atď. Teraz by sme sa to už neodvážili. Mohlo by sa zdať, že ide o subjektívny dojem, ale fakty svedčia o skutočnom rapídnom náraste ochorení.

Odborníci hovoria, že počas politických a hospodárskych zmien sa rozpadol systém riadenia a kontroly kvality, systémy garancie bezpečnosti. Ako prudko sa na mnohých miestach znížila hygiena predaja, sme mohli vidieť všetci na vlastné oči. Spôsob skladovania potravín (v garážach ap.), dopravy, predaja charakterizoval snahu o drobné podnikanie, rýchle zbohatnutie, ktoré ignorovalo hygienické zásady. Najhoršia situácia sa ukázala v stánkoch rýchleho občerstvenia.

Predtým neznámy problém salmonelózy nás donútil zabudnúť na recepty z tepelne nespracovaných vajec. Počet epidémií ročne je 80, v rekordnom roku 1998 bolo hlásených 21 471 ochorení.

Vo svete bol zaznamenaný v potravinách výskyt baktérie Listeria monocytogenes. Spôsobuje listeriózu, vážne ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí.

Od r. 1990 začal celosvetový nárast ochorení na TBC.

Najvážnejšia situácia v náraste TBC sa objavila v Gruzínsku. Ak v r. 1991 bolo zaznamenaných 21 ochorení na 100 000 obyvateľov, v r. 1998 to bolo 105 ochorení na 100 000 obyvateľov.

Podľa zistení WHO zomrelo v r. 1993 na tuberkulózu v krajinách východnej Európy a v bývalom ZSSR 29 000 osôb. Pritom v posledných 40 rokoch bola tuberkulóza v týchto krajinách prakticky zlikvidovaná. Podľa vyjadrenia WHO nárast počtu ochorení možno spájať s krachom zdravotníckeho systému v týchto krajinách, nedostatkom finančných prostriedkov a liekov, zbedačovaním obyvateľstva.

Po r. 1988 prudko stúpol na Slovensku počet ochorení na cukrovku.

 

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 4.2. Klasický socializmus, 4.4. Post-klasický socializmus, koncepcie socializmu., 9. Civilizačná revolúcia - predstavy, koncepcie, Filozofia dejín, spoločenské koncepcie, Témy pre ľavicu, návrhy zmien and tagged , , , , . Bookmark the permalink.

One Response to November 1989 a potreba pozitívnej kritiky socializmu

  1. Redakcia píše:

    Autor n začal grandióznu prácu, dôležitú a vecnú diskusiu. Mali by sme v tom pokračovať a sledovať ekonomické “stopy” ( následky a dôsledky tohoto vývoja) Popísať hospodárske ( a nakoniec aj sociálne a politické) tendencie, ktoré tieto procesy stimulujú a tie, ktoré tvoria alternatívu alebo minimalizujú negatívne dopady na základné civilizačné hodnoty. ( a ich užívateľov -benefitusers)

    Like

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s