Chudnutie a rast, alebo HDP verzus HND

Článok hovorí síce o českých údajoch, ale prináša poznatky, ktoré osvetľujú podstatu chudoby aj na Slovensku.

 

Michal Klusáček

Tiež máte pocit, že aj keď neustále počúvame, že český HDP rastie, pociťujeme tento rast vo svojej peňaženke len minimálne alebo vôbec nie? Máme sa stále tak nejako rovnako. Ako je to možné pri takmer nepretržitom raste nominálneho HDP?

[...]

Podstata tkvie v tom, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) je vyvážený znižovaním hrubého národného dôchodku (HND). Za čias Československa spred r. 1989 bývalo zvykom, že HDP a HND bolo rovnaké. Československo takmer nevlastnilo žiadne aktíva za hranicami a tiež u nás nebolo nič, čo by patrilo cudzincom. A tak HDP a HND svojimi veličinami splývali. Po poslednom prevrate sa potom bez väčšieho povšimnutia začalo používať len HDP. A dnes sa takmer vôbec nepíše o tom, že HDP a HND sa od seba vzďaľujú stále rýchlejšie.

Mnoho ľudí si neuvedomuje, že rast HDP vôbec nič nehovorí o tom, či naši ľudia bohatnú, alebo nie. HDP je ukazovateľ, ktorým možno merať výkonnosť ekonomiky, a ktorý je určite dôležitým ukazovateľom pre nadnárodné korporácie, ktoré sa podľa neho orientujú, ako a kde ešte viac zarobiť. Kto chce však mať prehľad o tom, či národ a štát bohatne, mal by používať HND.

V údajoch Českého statistického úřadu je možné se dočítať: “Podíl hrubého národního důchodu na hrubém domácím produktu činil v roce 2014 pouze 92,2 %. Zbytek do celku, tedy 7,8 % HDP, odešlo do zahraničí.” Čo v nominálnej hodnote predstavuje 333 miliárd korún. Údaje za posledný rok stále nie sú zverejnené, ale s veľkou pravdepodobnosťou to bude za rok 2016 okolo 500 miliárd. To je už  celkom slušná čiastka, nemyslíte? A túto čiastku, ktorá činí 10 % HDP (taký novodobý desiatok), posielame každým rokom svojim privatizátorom do zahraničia. Je pottrebné sa kriticky dívat na všetky “zahraničné investície”, pretože pokiaľ niekto investuje 10 jednotiek, chce zpäť minimálně 100.

Tiež si kladiete otázku, ako môže krajina bohatnúť, pokiaľ svoje zisky posiela preč? Odpoveď bohužiaľ znie: nemôže. Nič na tom nezmení ani to, že v súčasnej dobe máme celkom nízku nezamestnanosť a o trochu viac ľudí má plat, ktorý je o niečo vyšší ako podpora. Ako štát a národ budeme chudnúť ďalej. Podstata tkvie v tom, že rast produktivity práce nie je nasledovaný rastom miezd alebo Za viac vyrobených kusov tovarov máme stále rovnakú mzdu. Zisk z rozdielu rastu produktivity práce a “stagnácie” miezd si totiž už roky uzurpujú nadnárodné korporácie. V našom prípade je to tých 500 miliárd, čo im za rok 2016 posielame. A krásne sa to dá prepočítať na pracujúceho človeka, ktorých je u nás približne 5 miliónov – teda každý z pracujúcich se podieľa 100 tisícami ročne na projektoch zvaných privatizácia a príliv zahraničných investícií.

A to je všetko, tento článok má za cieľ len upozorniť na súvislosť medzi privatizáciou, “zahraničnými investíciami”, HDP a HND a podnietiť čitateľov k zamysleniu, či je účelné zarábať a pracovať pre cudzích, alebo pre vlastných.

Zdroj: Česká strana národno sociálna

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 2. Ekonomika a financie, 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, 3.3. Problémy s demokraciou a ľudskými právami v kap. and tagged , , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s