November ’89, zánik socializmu a víťazstvo kapitalizmu? Jeden z omylov novembra

Táto téza odráža insitný charakter spoločenského poznania po r. 1989. Pretože v dejinách prírody i spoločnosti zanikli všetky klasické podoby systémov.

Zanikli dinosaury ako klasická, majestátna a rozšírená biologická forma. Biologická forma však nezanikla, veselo si v post-klasickej podobe nažíva spolu s človekom.

Zanikli neandertálci, ako rozvinutá a všeobecne známa podoba klasickej prvobytnej spoločnosti. Zanikla však len klasická podoba prvobytnej spoločnosti, ale jej rozvinutá post-klasická podoba v podobe Polynézanov, Indiánov, Eskymákov, ale aj Rómov prežíva vedľa modernej civilizácie.

Zanikla aj klasická podoba nevoľníckej formácie ako otrokársky systém. Nevoľnícka formácia v podobe rozvinutého feudalizmu, hlavne v arabských krajinách a niektorých afrických, ázijských krajinách podobne prežíva povedľa modernej civilizácie.

Zanikol aj klasický kapitalizmus, kapitalizmus voľnej súťaže (laissez-faire). Jeho kríza začala po buržoázno-demokratických revolúciách r. 1848-1849, definitívne zmenil svoju podobu na post-klasický kapitalizmus po Veľkej hospodárskej kríze r. 1929-1933.

V r. 1926 Keynes na základe štúdia tendencií vývoja kapitalistickej spoločnosti vydal prácu Koniec ekonomiky laissez-faire (The End of Laissez-Faire).

Klasický kapitalizmus – môžeme ho definovať ako kapitalizmus voľného, neregulovaného trhu, laissez-faire, voľného pôsobenia trhových síl, na základe voľnej hry ponuky a dopytu. Môžeme ho vymedziť do doby od konca 14. st. do r. 1928 (resp. Veľkej hosp. krízy).

Neplatilo to však absolútne, prvky regulácie, regulačné zákony existovali však aj vtedy. Politika Anglicka medzi Slávnou revolúciou (1688) a Americkou revolúciou bola nazvaná parlamentným colbertizmom, kedy sa parlament snažil ovplyvňovať ekonomiku: nariadenie pochovávať vo vlnených rubášoch, čím sa presadzovali záujmy vlnárskeho priemyslu, zákony v prospech rybolovu (rybný deň v stravovaní anglickej protestantskej cirkvi) anglický zákon o moreplavbe z r. 1651, 1660, ktoré zbavovali Holanďanov monopolu a chránili anglické obchodné loďstvo a rybolov, obmedzená voľná tvorba cien v 18 st. vo Francúzsku po odvolaní A. Turgota, colné tarify Márie Terézie z r. 1764, 1784, ap.)

Po Veľkej hospodárskej kríze kapitalizmus bol nútený prispôsobiť sa novej socialistickej dejinnej tendencii, ktorá zásadne zmenila jeho štruktúru.

Post-klasický kapitalizmus po r. 1928 – základ zostal kapitalistický (súkromné vlastníctvo, konkurencia, rozhodujúca úloha trhu pred plánovaním), prevzal však viaceré prvky určujúcej dejinnej tendencie – socializmu (zmiešané i štátne vlastníctvo, ekonomická a sociálna regulácia, sociálny štát, sociálne zabezpečenie).

Aj kapitalistická základňa sa prispôsobila socialistickej epoche a jej požiadavkám. Klasické individuálne súkromné vlastníctvo, rodinné podniky sa menili na účastinné, akciové spoločnosti. Aká-taká konkurencia v monopolnom prostredí sa stala možná len vďaka silnej regulačnej úlohe štátu, protimonopolným zákonom. Voľný trh bol zamenený regulovaným trhom. V prostredí voľného trhu by monopoly postupne obsadili celý trh (čo do veľkej miery dnes aj robia, štát sa dostáva aj do ich područia, ale predsa len prijíma aké-také zákony proti totálnej monopolizácii), postupne by sa trh zredukoval na existenciu zopár veľkých monopolov. Súkromný kapitál stratil schopnosť efektívne fungovať bez regulačnej funkcie štátu. Výrazne sa to ukázalo aj počas poslednej globálnej krízy z r. 2008. Dnes občas dochádza až k úsmevným situáciám, kedy súkromní podnikatelia, pestovatelia, súkromné školy, súkromné zdravotnícke zariadenia sa vyhrážajú štátu súdmi, ak nezasiahne (napr. výkupom ich produkcie, úrody, podporou, dotáciami, nalievaním peňazí do ekonomiky, ap.), alebo ak bude robiť rozdiely medzi štátnymi a súkromnými zariadeniami. Pokusy o návrat k voľnému trhu (tzv. kapitalistický neoliberalizmus), najmä po r. 1990, viedli k prehĺbeniu krízových javov kapitalistickej spoločnosti.

Výrazne sa posilnila funkcia ústredného štátneho rozpočtu, cez verejné rozpočty pretekalo okolo polovice všetkých zdrojov.

V r. 1928 vyšla kniha duchovného otca vtedajšej podoby verejných financií A. C: Pigau (1877 – 1959) Public Finance, ktorá značne ovplyvnila ekonomické názory na správanie sa vlády, rozsah a formy organizácie vlády sa značne zmenili a súčasné funkcie vlády sa len málo podobajú vláde pred r. 1928.

Prezident F. D. Roosevelt presadil v rokoch 1933- 1939 (keynesiánsky) program ekonomických a sociálnych opatrení, ktoré dostali názov Nový údel. Možno dokonca hovoriť o 50 ročnom cykle zvýšených štátnych podpôr, ktorý začal Novým údelom a vyvrcholil Veľkou spoločnosťou Lyndona Johnsona.

O čo konkrétne išlo v programe Nového údelu?

V r. 1929 americký prezident Hoover založil Výskumný výbor sociálnych trendov. Poslaním tohto pracoviska, vedeného známym sociológom W. F. Ogburnom, bolo skúmať výskyt „sociálnych stresov“ a navrhovať opatrenia k ich odstráneniu.

9.3.1933 bankový zákon umožnil reguláciou finančnej politiky.

9.3 – 16.6.1933 sa uskutočnilo mimoriadne zasadanie Kongresu USA, tzv. 100 dní. Po tomto zasadnutí sa začal uskutočňovať program Nového údelu. Nový údel sa snažil prekonať krízu a upevniť kapitalistický systém v USA štátnymi zásahmi do hospodárskeho života, kontrolou nad finančným a bankovým systémom, plánovitým riadením priemyslu a regulovaním poľnohospodárskej výroby.

12.3.1933 Kongres USA prijal zákon o úprave poľnohospodárstva. Bola zriadená Správa pre úpravy v poľnohospodárstve (AAA – Agricultural Adjustment Administration), ktorá mala regulovať poľnohospodársku výrobu.

Ďalší zákon o nutnej výpomoci zriadil Federálnu správu pre nutnú výpomoc (FERA), ktorá poskytovala podpory v nezamestnanosti a prispievala k rozpracovaniu programu verejných prác. Farmári dostávali štátne dotácie, vláda organizovala výkup poľnohospodárskych prebytkov.

18.5.1933 bol prijatý zákon o stavbách v údolí Tennessee, ktorý ustanovil nezávislé verejné združenie (TVA), ktoré organizovalo stavbu priehrad a elektrární v údolí Tennessee.

27.5.1933 Kongres prijal zákon o cenných papieroch, podľa ktorého nesmeli prísť do obehu nové cenné papiere bez registrácie u Federálnej obchodnej komisie.

Ďalší zákon z 13. 6. 1933 zriadil Úverové združenie majiteľov domov, poskytujúce pôžičky majiteľom domov na 5 %-tný úrok.

16.6.1933 Kongres prijal zákon o pomoci národnému priemyslu (NIRA – National Industrial Recoery Act), ktorý vytvoril Národnú správu pre obnovu. 27. 5. 1935 bol tento zákon zrušený.

5.8.1933 Národná správa pre obnovu vytvorila Národný pracovný úrad.

29.2.1934 vznikol Národný úrad pre kontrolu národnej obnovy a Správa verejných prác. Všetky tieto inštitúcie realizovali štátne zásahy do výrobnej a pracovnej sféry.

„Za posledných sto rokov americká vláda vyvinula nový nástroj štátnej kontroly vo forme regulovania. Ekonomické regulovanie umožnilo špecializovaným dozorným inštitúciám kontrolovať ceny, output, vstup do regulovaných odvetví a odchod z nich. Je to vlastne štátna kontrola bez štátneho vlastníctva, socializmus v kapitalistickom rúchu.“ (P. A. Samuelson: Ekonómia 2, Bratislava 1992)

4.1.1935 prezident Roosevelt vyhlásil v posolstve Kongresu USA tzv. druhý Nový údel. Jeho poslaním bolo prehĺbenie reforiem v poľnohospodárstve, pracovných vzťahoch, súdnictve a administratíve.

5.7.1935 Wagnerov-Conneryho zákon o pracovných vzťahoch potvrdil a rozšíril robotnícke práva obsiahnuté v kódexe čestnej konferencie z r. 1933. Zákon zakazoval podnikateľom brániť kolektívnym akciám pracujúcich, diskriminovať členov odborov, tvoriť a financovať tzv. žlté organizácie.

6.8.1935 zákon o sociálnej starostlivosti položil základy poistenia proti nezamestnanosti, starobného, invalidného a nemocenského poistenia a ochrany nedostatkom trpiacich žien a detí. Aj keď sa nevzťahovali na poľnohospodárskych robotníkov, služobníctvo a ďalšie kategórie zamestnancov.

Odbory –ako regulačný mechanizmus trhu práce a sociálnej sféry. Bol to značný pokrok oproti klasickému kapitalizmu. V Anglicku v r. 1799-1800 prijali tvrdé zákony na potlačenie činnosti odborov. Občianske práva boli vo Francúzsku schválené po Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcii, ale tvrdo potlačila robotnícke práva a odborové hnutie. V r. 1791 bol prijatý Le Chapelierov zákon, ktorý zakazoval činnosť odborov, zakazovalo sa združovanie robotníkov.

Post-klasický kapitalizmus v epoche socializmu značne rozšíril aj občianske a politické práva.

Práve pred 72 rokmi, 21. 4. 1944 francúzske ženy, teda polovica obyvateľstva, získali volebné práva. Anglické ženy v r. 1928. Talianske ženy v r. 1946. Belgické 24. 4. 1949. Švajčiarske 7. 2. 1972.

Post-klasický kapitalizmus bol natoľko nútený prispôsobiť sa požiadavkám socialistickej doby, až niektorí autori začali nazývať viaceré európske krajiny socialistickými. Nemali by sme sa však dať pomýliť, podstata zostala kapitalistická, len bola nútená prispôsobiť svoju podobu vývoju výrobných síl civilizácie.

 

Po r. 1989 zanikla aj klasická podoba socializmu (štátny socializmus, štátne vlastníctvo, direktívne plánovanie). V rozvinutej podobe ako post-klasický socializmus sa však rozvíja predovšetkým v Číne, Vietname, na Kube.

A ako ukazujú poznatky, demokratickú a liberálnu podobu získavajú spoločenské systémy až po zániku klasickej podoby systému, v post-klasickej podobe. Liberálno-demokratickú podobu získal kapitalizmus až po r. 1968, teda po 600 rokoch vývoja. Vytýkať preto socializmu jeho nedostatočný demokratický charakter ukazuje poznatkovú absenciu.

V r. 1989 nešlo teda o proces, ktorý by sa vymykal z bežnej vývojovej dejinnej schémy. Išlo len o opakovanie overeného programu vývoja systémov.

Kapitalizmus zvíťazil?

Vo svetle vyššie napísaného sa javí v inom svetle aj tvrdenie o prehre socializmu a víťazstve kapitalizmu. Klasický kapitalizmus nemohol zvíťaziť nad klasickým socializmom, nakoľko klasický kapitalizmus dnes nenájdeme ani v jednej krajine, všadiaľ ide o post-klasický, teda silne socializmom (socialistickou epochou) poznačený (socializovaný) kapitalizmus. V reálnom čase teda klasické systémy nemôžu ani súťažiť medzi sebou, pretože neexistujú popri sebe, ale výlučne za sebou. Propaganda teda porovnáva nie klasické podoby systémov, čo by dalo verný obraz úrovne systémov, ale post-klasickú podobu kapitalizmu s klasickou podobou socializmu.

Problémová metóda môže dať len problémový výsledok, ktorý človeku nepomáha zorientovať sa v dejinnom smerovaní. Post-klasické podoby systémov sa už neorientujú na pokrok, vývoj, preto presmerovávajú svoje zdroje neproduktívnu spotrebu, konzum. V porovnaní voči utvárajúcim sa systémom, ktoré menej investujú do osobnej spotreby a viac do celospoločenských projektov, sa preto javia ako rozvinutejšie.  Je to však rozvinutosť stagnujúca, pretože post-klasické podoby systémov predstavujú slepú, vedľajšiu vývojovú líniu (neinvestujú do pokroku, ale do spotreby). Veľmi dobre to možno vidieť na absencii vedeckých koncepcií budúcnosti Európskej únie, kapitalizmu, tie totálne chýbajú, sú nahrádzané politickými proklamáciami bez hlbšej vedeckej hodnoty.
A tvrdenie, že post-klasický kapitalizmus víťazí aj nad post-klasickým socializmom vo svetle dynamického vývoja Číny, ktorá je dlhodobo ťahúňom svetovej ekonomiky, by vyznelo veľmi problematicky.

Nakoniec, samotné tvrdenie o víťazstve kapitalizmu nad socializmom odráža hlbokú spoločenskovednú neznalosť. Vývojovo nižší systém nemôže zvíťaziť nad vývojovo vyšším, prehrali by tým obidva systémy, svet by sa zrútil. Je to totiž podobné, akoby jednobunkové baktérie v konkurencii systémov zvíťazili nad vývojovo vyššími zvieratami a rastlinami. Teda vývoj by sa vrátil od mnohobunkových k jednobunkovým organizmom. Alebo tvrdeniu, že zvieratá v konkurencii systémov zvíťazili nad vývojovo vyšším človekom. Dôsledky si asi vieme predstaviť. To nie je víťazstvo a revolúcia, ale pád systému ako celok. A presne taký je aj dopad obráteného chodu dejín na chod civilizácie, človek zbavený poznatkov sa čuduje, prečo sa mu civilizácia rozpadá pod rukami.

Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 4.2. Klasický socializmus, Filozofia dejín, spoločenské koncepcie, Témy pre ľavicu, návrhy zmien and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s