Nedávno som sa v jednom médiu prečítal, vraj: „Liberáli teda veria vo svoje „univerzálne“ hodnoty rovnako tvrdohlavo a nekompromisne, ako marxisti v triedny boj.“ Keby sa tento propagandistický nezmysel často neopakoval, bolo by škoda naň strácať čas.
Marx, alebo marxizmus neobjavil triedy a triedny boj. Marx vo svojom liste J. Weydemeyrovi z 5. 3. 1852 píše: „ Pokiaľ ide o mňa, nepatrí mi ani zásluha, že som objavil existenciu tried v modernej spoločnosti, ani zásluha, že som objavil ich vzájomný boj. Buržoázni dejepisci opísali už dávno predo mnou historický vývin tohto boja tried a buržoázni ekonómi ekonomickú anatómiu tried. Môj prínos je tento:1. Dokázal som, že existencia tried je spätá iba s určitými historickými vývojovými fázami výroby, 2. Že triedny boj nevyhnutne vedie k diktatúre proletariátu, 3. Že sama táto diktatúra je len prechodom k zrušeniu všetkých tried a k beztriednej spoločnosti.“ (Marx, K.- Engels, F.: Vybrané spisy v piatich zväzkoch, 2. Zv. Bratislava 1977, s. 569)
Triedy a triedny boj boli známe už buržoáznym historikom, veľký kus práve v tomto smere urobili francúzski buržoázno-liberálni historici obdobia reštaurácie Adolphe Thiers (15. 4. 1797 – 3. 9. 1877), Francois Mignet (8. 5. 1796 – 24. 3. 1884), Francois Guizot (4. 10. 1787 – 12. 9. 1874), Augustin Thierry (1. 5. 1795 – 22. 5. 1856) svojimi prácami o dejinách Francúzska, osobitne o dejinách Francúzskej buržoáznej revolúcie a triedach, ktoré sa jej zúčastňovali.
Vyslovili hlboké domnienky o triednom delení spoločnosti, o triednom boji ako o hlavnej náplni dejín, aj keď ešte vedecky nechápali ani triedy, ani triedny boj a nerozlišovali pojmy „trieda“ a „stav“. Francúzske dejiny, ako tvrdil Guizot, sú bojom tretieho stavu s dvomi privilegovanými stavmi – duchovenstvom a šľachtou. Revolúcia konca 18. st. je „rozuzlením tohto boja“. Dejinami Francúzska sa vinie ako červená niť „boj tried v odeve strán“. Tohto princípu využívali nielen pokiaľ išlo o Francúzsko, ale aj vo vzťahu k iným krajinám.
Guizotove názory a ich vývoj sa najúplnejšie prejavili v jeho dielach „Dejiny anglickej revolúcie“ (1826) a „Dejiny európskej civilizácie“ (1828). Guizot hovoril o existencii troch základných sociálnych skupín: aristokracie, buržoázie a ľudu. Posledná skupina nebola poľa neho subjektom dejín, ktoré sa vytvárali v boji buržoázie a aristokracie. Thierryho hlavným dielom sú „Dejiny vzniku a úspechu tretieho stavu“ (1853). Staval tretí stav do protikladu k šľachte a duchovenstvu. Skorá Mignetova práca „Dejiny francúzskej revolúcie“ (1824) bola pokusom o orientáciu v dejinách triedneho boja vo Francúzsku.
Z hľadiska francúzskych historikov vedú zmeny materialistickej povahy predovšetkým pozemkových vzťahov k novému vzájomnému vzťahu tried a k zmene politického zriadenia. Nedokázali však vysvetliť, od čoho závisia majetkové vzťahy samotné, a najčastejšie sa odvolávajú na násilie a dobytie. Nechápali, ako napísal K. Marx Weydemeyerovi v marci 1952, že …“existencia tried je spojená len s určitými historickými vývojovými fázami výroby…“. Ak buržoázni historici písali o boji tried v minulosti, potom zároveň s tým zastierali triedny antagonizmus kapitalistickej spoločnosti. Akonáhle bol raz buržoázny štát vytvorený, javil sa liberálom triedny boj proletariátu proti buržoázii ako „osudné nedorozumenie“, ako plod nevhodnej agitácie. Buržoázni historici sa snažili odôvodniť večnosť kapitalistického systému a v súlade s tým aj večnosť tried.
Svoj vklad priniesli aj utopickí socialisti. Saint-Simon, ktorý bol svedkom ostrých zrážok predstaviteľov rozličných vrstiev a tried v období Veľkej francúzskej revolúcie, ako jeden z prvých prišiel na veľký objav: „Pochopiť Francúzsku revolúciu ako triedny boj, a to nielen medzi šľachtou a buržoáziou, ale medzi šľachtou, buržoáziou a nemajetnými – to bolo roku 1802 mimoriadne geniálnym objavom“. (K. M., F. E.: Vybrané spisy v piatich zväzkoch. BA 1977-1978, 4.zv., s. 416).
Marxizmus v dialekticko-materialistickom chápaní dejín len precíznejšie opísal mechanizmus vývoja ľudskej spoločnosti, je to jeho prínos do vedeckého poznania. Ak kapitalizmus vniesol prínos do rozvoja prírodných, technických vied (čomu sa venuje dodnes, ale úplne absentuje v spoločenskovednom smere), tak socializmus a marxizmus vniesli hlboký teoretický vklad do spoločenskovedného poznania, do lepšej teoretickej reflexie vlastného vývoja. Zrejme aj z tohto vyplýva tento nezmysel, akoby triedny boj bol základom marxizmu.
Marxizmus nestavia na triednom boji, je preň len krátkou historickou epizódou
Triedne delenie spoločnosti, sociálna nerovnosť nevyplýva priamo z prirodzených rozdielov medzi ľuďmi, má svoj základ v konkrétnych ekonomických podmienkach. Vzniká s rozvojom spoločenskej deľby práce pred 5200 rokmi, kedy vzniká súkromné vlastníctvo, štát, triedy, právo, písmo. V prvobytnej spoločnosti (trvajúcej 2,5 mil. rokov), kedy človek vyrobil prakticky toľko, koľko spotreboval, nebolo možné privlastniť si bez ohrozenia jeho života produkt jeho práce, preto sa nemohlo rozvinúť ani triedne delenie spoločnosti. Otroctvo mohlo vzniknúť ako určujúci výrobno-spoločenský vzťah až s rozvojom spoločenskej deľby práce a určitou výškou nadproduktu. V prvobytnej spoločnosti sa ekonomicky neoplatilo brať zajatca za otroka, pretože vyprodukoval toľko, ako spotreboval, navyše predstavoval bezpečnostné riziko, mohol ohroziť majiteľa, čo bola nákladová položka. Až s rozvojom spoločenskej deľby práce, kedy vznikol nadprodukt, jednotlivec vyrobil viac, ako spotreboval, vznikla aj možnosť privlastniť si tento nadprodukt úzkou skupinou ľudí. Sústreďovanie spoločenských zdrojov v rukách úzkej skupiny ľudí, vládnucej triedy má základ v obmedzenosti produktívnych možností spôsobu výroby v otrokárstve, feudalizme, kapitalizme a čiastočne ešte aj v socializme. Možno povedať, že bez tejto akumulácie obmedzených zdrojov v rukách úzkej skupiny by sa prakticky nemohol uskutočňovať ani spoločenský pokrok, pretože vedca, filozofa, umelca, pisára, účtovníka, učiteľa, ale aj policajta či vojaka na ochranu musel niekto živiť.
Triedne vzťahy sa zachovali aj v socializme, hlavne v prvom, utváracom štádiu socializmu (do r. 1968). V situácii kto z koho v prvom období to inak ani nešlo. Ale akonáhle sa socializmus stabilizoval, začal vytvárať svoju vlastnú sociálno-hodnotovú štruktúru, v rámci ktorej strácali triedne vzťahy na význame, triedne rozdiely sa stierali.
Marxizmus chápe komunizmus ako beztriednu spoločnosť, nemôže byť teda založený na triednom boji. Aj keď mnoho ľudí chápe komunizmus ako raj, utopickú spoločnosť, znovu je potrebné si analyzovať vývoj ekonomickej základne civilizácie, tam sa črtá odpoveď na túto otázku, nie v oblasti utopických ľudských želaní.
Dnešná civilizácia dospela do stavu, kedy má k dispozícii mohutný technologicko-výrobný potenciál, nie je problémom vyrobiť dostatok prostriedkov na uspokojenie prirodzených potrieb všetkých obyvateľov Zeme. Samozrejme, nemáme na mysli psychopatov, ktorí pre svoj život potrebujú 500 párov topánok, 50 zubných kefiek, 10 domov, 30 áut, ani umelých konzumentov vyrábaných reklamou. Ukazovateľom obrovskej nadvýroby, nadbytočných kapacít je obrovský pretlak ponuky nad dopytom, agresívnosť, všadeprítomnosť reklamy. A to nie je využitý obrovský potenciál vyplývajúci z nástupu poznatkovej spoločnosti. V dobe, kedy sa poznatky stávajú rozhodujúcou výrobnou silou, vedec cez robotiku, biotechnológie, nové technológie dokáže uživiť už nielen seba, ale tisíce ďalších ľudí, čo nekonečne zvyšuje produktívne schopnosti civilizácie.
Uplatneniu tohto mohutného potenciálu bráni jedine starý spoločenský systém, kapitalizmus (starý kapitalistický systém väzieb), viac sociálnej matérie, energie a informácií dokáže viazať, spotrebovať len kvalitatívne vyšší spoločenský systém väzieb. Príklad z prírody: Do vodíkovej väzby je zbytočné snažiť sa napratať 30 protónov, elektrónov a neutrónov, vodíková väzba môže viazať, spotrebovať len 1 protón a 1 elektrón. Teda ekonomický základ pre triedne delenie ľudí v spoločnosti zmizol, pri živote triedne vzťahy už udržiavajú nasilu len staré kapitalistické štruktúry. Chcú mať miliardy na účtoch, aj keď nezostane kameň na kameni na tejto Zemi a civilizácia totálne skolabuje. Aspoň tak to vyzerá podľa posledného vývoja vo svete.
Samozrejme, rozdiely medzi ľuďmi sa v liberálno-demokratickom socializme a komunizme nestratia, naopak, prirodzene sa ešte viac prehĺbia. Pretože nadobudnú prirodzenú podobu, na rozdiel od triedno-hodnotového systému kapitalizmu. Pre kapitalizmus rozdiely medzi ľuďmi majú hodnotovo negatívny dopad , keďže delí ľudí na smotánku a socky, elitu a plebs, úspešných a neúspešných. V zmysle takéhoto hodnotovo-triedneho kritéria sa potom ľudia snažia zrovnať podľa jednotnej šablóny do pozície úspešného človeka – všetci mať auto, značkové oblečenie, drahý dom, drahý mobil, drahý prsteň, ap. A všetci sa hrnú do Nemecka a Švédska, aby sa vyrovnali ich štandardu.
Rozdiely medzi ľuďmi sú však prirodzené, vyplývajú z ich rozdielneho zamerania svojich schopností (niekto je vynikajúci matematik, ale nemá talent na riadenie auta, informatik alebo murár, pekár, zdravotná sestra, opatrovateľ, záhradník, básnik s prázdnymi vreckami), tieto rozdiely už nebudú mať triedny význam, ľudia sa nebudú hanbiť za svoje osobitosti, ktoré ich odsudzujú do pozície akože neúspešných, ale budú rozvíjať svoje prirodzené schopnosti, talent a potreby. Ľudia nemôžu mať rovnaké potreby, nie sú spotrebné stroje, podriadené potrebám kapitálu, ktorý z nich vyrába bezduchých spotrebiteľov svojich tovarov, ale individuálne osobnosti, z ktorých každý má prirodzene iné potreby. Dnes nadišiel čas uplatniť komunistické heslo: Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb. Niekto nepotrebuje auto, dobre sa cíti na bicykli, alebo rád chodí pešo, v triednej spoločnosti ho to však stavia do pozície neúspešného človeka, preto sa všetci snažia zrovnať do jedného šíku a vlastniť auto. A doprava kolabuje. A Európa kolabuje pod náporom migrantov, ktorí sa zrazu necítia dobre vo svojom hodnotovom svete, pretože Západ trvá na univerzálnosti západných hodnôt, vnucuje ich násilím celému svetu, hoci ľudia nemajú rovnaké potreby a dobre by sa cítili aj vo svojej krajine. Niekto si viac váži svoj voľný čas, spojený s väčším časovým priestorom na vlastné koníčky, ako milióny na účte. Niekto naopak chce tvrdo pracovať, pretože si chce splniť sen a kúpiť rybársky čln, alebo cestovať po svete.
Ak ľudia budú môcť žiť a pracovať v súlade so svojimi schopnosťami a potrebami, ak práca sa stane vyjadrením schopností a potreby človeka ich prezentovať, ak sa práca stane hrou, stane sa dôležitou životnou hodnotou a potrebou, zvýši to efektívnosť pracovného procesu, produktivitu práce, zvýši to celkové bohatstvo spoločnosti.
Je preto nutné spoločenské zdroje použiť na vytváranie široko pluralitných podmienok, aby ľudia mohli pracovať v súlade so svojimi schopnosťami, talentom, aby mali možnosť objavovať a rozvíjať svoje schopnosti. Nebyť len objektom, otrokom práce, kde práca je trestom a nie pôžitkom, slzavým údolím, zbavujúcim ľudí slobody, ale byť jej subjektom, Chce to výrazne pluralizovať, demokratizovať spoločenské podmienky pre uplatnenie rôznych schopností a potrieb ľudí, aby neboli miliónovo odmeňovaní pracovníci lacného šoubiznisu a niektoré druhy športovcov, naopak, básnik, talentovaný športovec mimo hlavných športov, spoločenský vedec, talentovaná vychovávateľka, talentovaný remeselník ledva prežívajú.
Protirečenia sa nestratia
Staré triedne protirečenia sa teda nestratia v zmysle rovnostárstva, všetci ľudia rovnakí, ako to tvrdí pravicová propaganda, ale sa transformujú, prenesú do novej roviny, ako protirečenia novej spoločenskej formy. V zmysle procesu dialektickej negácie negácie: 1. Prvotná beztriedna forma (východisko, Heglova téza) – 2. Triedna forma (1. negácia, Heglova antitéza) – 3. Beztriedna forma (2. negácia, Heglova syntéza).
Rozdiely medzi ľuďmi sa transformáciou nezrušia, ale rozvinú do novej kvality, ako syntéza triednej a prvobytnej beztriednej formy.
Rozdiely medzi ľuďmi sa prevedú z vertikálnej do horizontálnej roviny. To znamená, že rozmanité schopnosti ľudí stratia triedno-hodnotový význam, postavia sa na rovnocennú úroveň. Zodpovedá to pluralitnému, demokratickému chápaniu človeka, podpore jeho tvorivosti, flexibilnosti, voľnosti, slobode.
Hlbšie tieto otázky v budúcom pokračovaní.
ALTERNATÍVY.SK 