Socializmus priniesol zvýšenie úrovne ZSSR

Pravicoví ideológovia často uvádzajú, že socializmus znamenal pre Rusko a národy ZSSR katastrofu. Tak sa trochu pozrime na fakty.

Vo výročnej správe Svetovej banky z r. 1996 sa uvádza: „HDP na osobu predstavoval v roku 1913 len 10 percent HDP USA, v roku 1989 to bolo 49 percent.“ Rusko bolo zaostalou poľnohospodárskou krajinou, ktorá po prvej svetovej vojne stála na nižšom stupienku ako India. Po 70 rokoch socialistického vývoja bolo superveľmocou, s výrazným vplyvom na svetové udalosti.

Po októbri 1928, kedy začala tzv. druhá socialistická revolúcia, ZSSR preskočil v sociálno-ekonomickom rozvoji stáročia. Bez tohto výrazného skoku by ZSSR nedokázal odolať a nakoniec zvíťaziť nad priemyselne vyspelým Nemeckom. A prakticky, napriek úpadku Ruska po páde socializmu, za vlády B: Jeľcina, zo sily tohto obdobia čerpá dodnes.

Zacitujme z publikácie českých historikov Križovatky 20. století:

“Industriálna epocha ľudských dejín je preplnená technologickým, produktívnym, sociálnym i politickým dynamizmom. Avšak aj v jej rámci predstavuje obdobie prvých sovietskych päťročníc jav po všetkých stránkach mimoriadny.

Týchto 12 rokov a 9 mesiacov, ktoré uplynuli medzi októbrom 1928 a júnom 1941, predstavovalo pre Sovietsky zväz ekonomický a sociálny skok cez celé storočia. Svedčia o tom snáď najlepšie tieto strohé fakty: Národný dôchodok krajiny sa v tejto dobe zvýšil na päť a pol násobok, priemyselná výroba 10krát, výkon dopravy 4,5krát, počet priemyselných robotníkov vzrástol z 1O,7 milióna na 31,2 milióna, podiel roľníctva klesol zo 74,9% všetkého obyvateľstva na 44,9%. Vznikla nielen nová surovinová a energetická základňa, ale rozvinula sa aj vysoko sériová výroba prv neexistujúcich odvetví – leteckého, automobilového, traktorového, kombajnového i chemického priemyslu. Vznikli celkom nové priemyselné oblasti sovietskeho Východu, v miestach, ktoré desať rokov predtým neboli vôbec zaznamenané ako lokality ani na najpodrobnejších mapách.

…Ak sa dnes bežne považuje ročný rast výroby o 3-5% za príznak ekonomickej prosperity krajiny a za vzostup, ktorý umožňuje vyrovnať sa aj s požiadavkami tretej priemyselnej revolúcie, potom nás tempo sovietskych päťročníc priamo šokuje.

Už prvá varianta prvej päťročnice (1928-1932) predpokladala ročný rast priemyselnej výroby o 20% a päťročný výsledok priniesol zhruba šesťnásobné zvýšenie v poslednom roku oproti východiskovému stavu. Už tu sa plánoval nevídane vysoký podiel národného dôchodku (26%!) pre investičné vklady. Pritom 77% z nich malo smerovať do ťažkého priemyslu. V skutočnosti sa však presadil rast ešte prenikavejší. V roku 1929 robil prírastok priemyselnej výroby 29,4%, za dva roky (1929-30) 59% a za celú päťročnicu – splnenú za 4 roky a 109 dní – 113,4%. Podiel ťažkého priemyslu zároveň zaznamenal ročný rast 42-48% a v celej päťročnici 172,8%.” ( V. Mencl-M.Hájek-M.Otáhal-E.Kadlecová: Křižovatky 20. století, Naše vojsko 1990, s. 118-119)

“Práve rozvoj sovietskeho priemyslu rozhodol o tom, že svetová priemyselná výroba v prepočte na jedného obyvateľa vzrástla. Ak totiž z výpočtov vylúčime Sovietsky zväz, ukáže sa, že tento ukazovateľ v tridsiatych rokoch poklesol v celom kapitalistickom svete. V rokoch 1929-1937 celosvetová priemyselná výroba vrátane Sovietskeho zväzu vzrástla o 20%, naproti tomu v kapitalistických krajinách len o 4%…”( Hospodárske dejiny sveta, Pravda, Bratislava 1978, s 397).

Prínos plánovanej ekonomiky ocenili aj ekonómovia P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus: „Sovietska ekonomika je okrem toho dôkazom, že – na rozdiel od toho, čo si v minulosti mysleli mnohí skeptici – socialistická prikazovacia ekonomika môže fungovať a dokonca s úspechom. To znamená, že spoločnosť, v ktorej sa hlavné ekonomické rozhodnutia robia administratívne, bez zisku ako kľúčovej hybnej sily výroby, môže sa dlhý čas rozvíjať rýchlym tempom.

Plánovanie umožnilo rýchly rast ZSSR.

Krajina a obdobie Priemerné tempo rastu GNP (v % ročne)

Sovietsky zväz

1885-1913 3,3

1928-1987 4,2

Spojené štáty

1834-1929 4,0

1929-1987 3,0

Spojené kráľovstvo

1855-1987 2,1

Nemecko

1850-1987 2,8

Japonsko

1874-1987 4,5

Plánovaná sovietska ekonomika rástla po roku 1928 rýchlejšie ako ekonomika cárskeho Ruska a predstihla väčšinu trhových ekonomík. Iba Japonsko a Spojené štáty vo svojej fáze rýchleho rastu dosiahli rovnaké tempo rastu ako Sovietsky zväz (Prameň: Gur Ofer: “Soviet Economic Growth: 1928-1985″. Journal of Economic Literature, december 1987 a CIA, Impact of Gorbatchev s Policies, júl 1988, SOV 88-10049)” ( P.A.Samuelson-W.D.Nordhaus: Ekonómia 2, Bradlo, Bratislava 1992, s. 404).

Samozrejme, rozvoj neprebiehal len v ekonomike, ale aj v sociálnej, kultúrnej, vzdelanostnej úrovni.. Rusko bolo v r. 1917 krajinou negramotných, takmer 80 % ľudí nedokázalo čítať a písať.

Bolo prevedených mnoho sociálnych reforiem: zavedený všeobecný dôchodkový systém, zákony o dovolenkách, bezplatná lekárska starostlivosť a strediská dennej starostlivosti o deti.

Zákon o osemhodinovom pracovnom čase patril medzi prvé vymoženosti VOSR. Medzinárodnú úpravu osemhodinovej pracovnej doby z r. 1919 ratifikovali len niektoré menšie krajiny, ako ČSR, Belgicko, Grécko, Rumunsko, Chile.

V rozvojovej správe Svetovej banky za rok 1996 možno ďalej čítať:

„Úspechy plánovaného systému boli značné. Zahŕňali zvýšený výkon, industrializáciu, poskytovanie základného vzdelania, zdravotnú starostlivosť, ubytovanie a prácu pre všetko obyvateľstvo, vrátane odolnosti voči Veľkej depresii z 30. rokov. Príjmy boli relatívne rovnomerne rozdeľované a extenzívny, pokiaľ nebol neúčinný, sociálny štát poskytoval každému prístup k základným tovarom a službám.“

VOSR menila dejiny:

Revolúcia a socializmus viedli k ukončeniu 1. svetovej vojny. Ruská revolúcia vydesila európske vládnuce triedy natoľko, že to prispelo k ukončeniu vojny kvôli obavám z revolúcií vo vlastných krajinách. Tak revolúcia zachránila životy milióny ľuďom, ktorí by boli naďalej zomierali na bojiskách prvej svetovej vojny, v pokračujúcej vojne o kolónie medzi západnými krajinami.

ZSSR rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil výsledok 2. svetovej vojny. Západný front v Normandii bol otvorený až vtedy, ako Nemecko utrpelo výrazné straty po Stalingrade a Kurskej bitke, sovietska armáda sa pohla výrazne na západ a západné veľmoci sa obávali, že môže obsadiť celú Európu.

Po druhej svetovej vojne došlo k výrazným zmenám v postavení rozvojových krajín, výrazne podporovaných ZSSR, Západ bol nútený upúšťať od kolonializmu a priznať právo na samostatnosť väčšine svojich kolónií.

Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 4.2. Klasický socializmus and tagged , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s