Nemecké problémy s demokraciou. Inakosť v podobe gayov či migrantov vítaná, ale alternatívnych spoločenských ideí zakazovaná

Pred 60 rokmi, 17. augusta 1956 Nemecký spolkový ústavný súd zakázal Komunistickú stranu Nemecka. Vyniesol rozsudok tohto znenia

  1. Komunistická strana Nemecka je protiústavná.
  2. Komunistická strana Nemecka sa rozpúšťa.
  3. Zakazuje sa nahradzovať Komunistickú stranu Nemecka novými organizáciami alebo pre tento účel pretvárať existujúce organizácie.
  4. Majetok Komunistickej strany Nemecka sa zabavuje v prospech Spolkovej republiky Nemecko na všeobecne prospešné účely.

II.

V spolkových krajinách sa realizáciou bodov 1.-3. poverujú ministri (senátori) vnútra; v tejto miere im náleží rozhodovacie právo voči všetkým policajným orgánom.

Zabavením majetku je poverený spolkový minister vnútra s podporou krajinských ministrov (senátorov) vnútra.

III.

Úmyselné konanie v rozpore s týmto rozhodnutím alebo s opatreniami prijatými pri realizácii tohto rozhodnutia sa trestá na základe §§ 47, 42 zákona o Spolkovom ústavnom súde najmenej šesťmesačným väzením.

V zdôvodnení zákazu ústavný súd uviedol ťažko stráviteľnou právnou rečou, že politická strana je protiústavná už tým, ak usiluje o iný sociálny a politický charakter slobodnej demokracie, než aký platí v dnešnej Spolkovej republike, aby ju využila ako prechodné štádium k ľahšiemu odstráneniu slobodného demokratického systému, ktorý môže nasledovať taktiež až v súvislosti so znovuzjednotením alebo po ňom.

Ústavný súd vybral aj citáty z diel Marxa, Engelsa, Lenina a Stalina a opatril ich vysvetleniami . Potom už nebol problém použiť článok 21 odstavca 2 Základného zákona:

Ešte nebolo prečítané po 50 dňoch procesu 425 stránkové zdôvodnenie rozsudku a polícia už obsadila ústredie KPD, pretože tým bolo potvrdené obvinenie, že táto strana chce “cestou proletárskej revolúcie a diktatúry proletariátu” zmeniť existujúce spoločenské zriadenie.

Kedysi mocná predvojnová strana, ktorá pred svojim zničením nacistami získala pri posledných ríšskych voľbách v marci 1933 ešte 4,8 miliónov hlasov, bola po svojom znovuobnovení v r. 1945 znovu zahnaná do ilegality. Za situácie, keď bola podstatne oslabená najmä akciami vlády Konráda Adenauera..

Komunisti v Nemecku sa ako jediní vo vyspelých buržoáznodemokratických krajinách dostali mimo zákon, a tak na 200 funkcionárov KPD bola prechodne uvalená väzba a proti až 200 000 osobám bolo začaté šetrenie ako voči „nepriateľom ústavy“. Je možné, že si K. Adenauer vzal príklad z politického honu na čarodejnice v USA.

Po zákaze KS Nemecka bolo uväznených alebo utieklo pred zatknutím do zahraničia celkovo 7 z 11 tajomníkov ÚV KS Nemecka.

Bol začatý aj hon na „náhradné organizácie“, ktoré boli často protiprávne označované za špionážne alebo udržujúce zradcovské vzťahy, ktoré však existovali už pred vynesením rozsudku a nemali ani ku KSN žiadne vzťahy. Tak bolo zakázaných aj niekoľko ďalších demokratických a pokrokových organizácií a zosilnelo prenasledovanie komunistov.

Myšlienka definitívnej likvidácie KS Nemecka, teda toho, o čo sa usiloval Hitler, dozrievala od chvíle pádu nacistického režimu. Strach buržoázie z kedysi masovej strany bol očividný.

 

Obmedzený buržoázny charakter nemeckej demokracie sa prejavil množstvom ďalších nedemokratických akcií

Už v r. 1946 bolo zakázané zlúčenie KSN so sociálnou demokraciou, ktoré malo prekonať rozkol v robotníckom hnutí.

Na prelome januára a februára 1948, teda ešte pred definitívnym rozdelením Nemecka, nasledoval zákaz komunistických časopisov.

20.9.1950 spolková vláda Konrada Adenauera výnosom presadila zákaz zamestnávania vo verejných službách pre členov KS Nemecka a niektorých ďalších pokrokových organizácií.

26.6.1951 spolková vláda K. Adenauera zakázala Zväz slobodnej nemeckej mládeže (FDJ).

26.7.1951 bol zakázaný Zväz prenasledovaných nacizmom (VVN).

23.8.1951 podal Adenauerov kabinet podnet ústavnému súdu k zisteniu ústavnosti KS Nemecka.

30.8.1951 vstúpil v SRN do platnosti tzv. bleskový zákon, ktorý zavádzal trestné činy velezrady, vlastizrady a štátneho ohrozenia. Bol namierený najmä proti KS Nemecka a demokratickému hnutiu v SRN.

31.1.1952 prehľadala polícia viacero komunistických sekretariátov a zabavila ich dokumenty. Razie pokračovali. Komunistický program národného znovuzjednotenia Nemecka z roku 1952 bol označený za prípravu velezrady.

11.5.1952 pri pochode mládeže do Essenu proti remilitarizácii SRN pri zásahu polícia zastrelila (zozadu) účastníka pochodu mladého mníchovského robotníka a komunistu Philippa Müllera.

19.7.1952 spolkový snem prijal ústavný zákon o štatúte podnikov, ktorým sa zakazovala politická činnosť robotníckym radám a prikazovala spolupráca so zamestnávateľmi.

V r. 1952 sa vláde podarilo presadiť zmenu rokovacieho poriadku v spolkovom sneme, na ktorého základe KSN (KPD) stratila status parlamentného klubu a tým aj možnosť predkladať akékoľvek návrhy.

V r. 1952 zakázal ústavný súd Ríšsku socialistickú stranu SRP.

4.6.1955 Spolkový súd odsúdil dvoch členov FDJ k vysokým nepodmienečným trestom.

V júli 1955 sa trestov dočkali štyria funkcionári nemecko-sovietskej spoločnosti priateľov. Jej prvého tajomníka zbavil súd na 4 roky občianskych práv (voliť, byť volený a zastávať funkcie vo verejných službách).

Dolnosaské ministerstvo vnútra rozpustilo v apríli 1956 organizácie Národná fronta, Socialistická akcia a Výbor pre jednotu a slobodu v nemeckom športe.

Len v prvom polroku 1956 bolo zahájených 3423 politických procesov a vo väzení sa ocitlo 1004 osôb.

13.7.1956, mesiac pred zákazom KS Nemecka, vyniesol Spokový súd mnohoročné tresty trom komunistom za velezradu.

23.11.1954 v Karlsruhe bol pred 1. senátom ústavného súdu SRN zahájený súdny proces proti KSN, ktorý trval dva roky.

17.8.1956 bola zakázaná KSN

30.7.1958 spolková vláda SRN vydala zákaz hlasovania, ktoré pripravovala SPD spolu s odbormi v Brémach a amburu proti atómovému vyzbrojovaniu bundeswehru.

7.1.1960 bol obnovený proces proti vedúcim osobnostiam západonemeckého výboru obrancov mieru.

Koncom r. 1961 sa ocitol vo väzbe kvôli tzv. komunistickej činnosti 24 ročný obchodník Willi Nowak z porýnsko-vestfálskej Bochumi. V decembri požiadal o zaslanie kníh o základoch marxizmu-leninizmu, marxistickej filozofie a učebnice politickej ekonómie. Vo februári 1962 bochumský súd jeho žiadosť zamietol. Ako dôvod uviedol, že vydanie uvedených kníh by mohlo ohroziť účely vyšetrovacej väzby. Obvinený je na základe doterajšieho vyšetrovania dôvodne podozrivý, že je členom konšpiračne pôsobiacej skupiny vyrábajúcej a distribuujúcej literatúru ilegálnej KS Nemecka.

Willi Nowak sa vo väzení ocitol len pár týždňov po postavení berlínskeho múru, ktorý mal zabrániť útokom na NDR zo západného Berlína. Možno ide len o zhodu okolností, možno nie.

29.11.1962 spolkový správny súd zahájil proces proti Zväzu prenasledovaných nacizmom. Na druhý deň predložili obžalovaní dôkazy o aktívnej nacistickej činnosti predsedu súdu Fritza Wernera. Preto bol proces najskôr odročený na 7. 12. a neskôr odložený na neurčito.

2.6.1967 proti demonštrácii západoberlínskych študentov protestujúcich proti návšteve iránskeho šacha R. Pahlavího zasiahla polícia a zastrelila študenta Bruna Ohnesorga.

7.2.1968 ÚV KS Nemecka zverejnil návrh programu strany, avšak vládne orgány zakázali jeho rozširovanie.

11.4.1968 spáchali v Západnom Berlíne atentát na študentského vodcu a ideológa Zväzu nemeckých socialistických študentov Rudiho Dutschkeho a ťažko ho zranili. Mládež v Západnom Berlíne a SRN reagovala na udalosť búrlivými niekoľkodňovými demonštráciami.

14.11.1970 predstavenstvo SPD prijalo dokument nazvaný Vzťahy sociálnych demokratov a komunistov, v ktorom striktne odmietlo spoluprácu SPD s komunistami a zakázalo členom strany zúčastňovať sa akýchkoľvek spoločenských akcií s komunistami.

 

Známy je nemecký Zákaz výkonu povolania (Berufsverbot), ktorý bol uplatnený voči státisícom ľudí v Západnom Nemecku.

– Prvým prípadom, v ktorom bola uplatnená spravodlivosť, je prípad učiteľky Dorothey Vogtovej, ktorá bola v 70. rokoch prepustená z učiteľských služieb kvôli svojmu členstvu v Nemeckej komunistickej strane. Nemecké súdy odmietli jej sťažnosť, Vogtová sa však neuspokojila s týmto diskriminačným rozhodnutím nemeckej justície a obrátila sa na Európsky súd v Štrasburgu. Ten rozhodol v jej prospech, pretože došlo k porušeniu jej práv na slobodu názoru a slobodu spolčovania sa podľa medzinárodných konvencií ľudských práv.

– V r. 1984 bol vo Frankfurte nad Mohanom na pokyn bavorského ministerstva spojov prepustený z práce poštový doručovateľ Wolfgand Repp. Dôvodom sa stal vstup do NKS a registrácia na jej kandidátke do krajinských volieb v Hessensku.

 

Po r. 1990 bol vyvlastnený majetok SED a FDJ

V súvislosti s finančným škandálom okolo financovania západonemeckej CDU vyšli najavo aj operácie s financovaním sociálnodemokratických strán v Španielsku a Portugalsku, nakoľko sa Západ obával silnejúceho vplyvu KS. Financované boli tiež strany v Latinskej Amerike a v Turecku. V r. 1974 – 1982 tak bolo na tieto účely vynaložených 30 až 40 miliónov mariek (niektoré pramene hovoria o 53 miliónoch).

 

Spolkový úrad na ochranu ústavy je oficiálny názov tajnej politickej polície SRN

Spolkový úrad je napojený svojou výpočtovou technikou napr. na elektronickú evidenciu vypožičiavania kníh z verejných a univerzitných knižníc. Z charakteru vypožičiavaných kníh si utvára modely myslenia a politického presvedčenia návštevníkov knižníc.

Podobne je napojený aj na systémy súkromných firiem, z ktorých zisťoval a doplňoval údaje potrebné na zisťovanie “protiústavného zmýšľania” občanov SRN.

Osobitne Spolkový úrad na ochranu ústavy sledoval v osobitnej “kartotéke” PIOS účastníkov demonštrácií za mier a ochranu životného prostredia. V kartotéke sa nachádzali podrobné údaje o desaťťisícoch ľudí. Na základe týchto elektronických údajov o ich živote boli títo ľudia šikanovaní rôznymi spôsobmi, od pokút, cez prepúštanie zo zamestnania až po väzenie.

 

Obmedzovanie slobody prejavu

27.10.1962 západonemecká polícia zatkla vydavateľa a zodpovedných redaktorov časopisu Spiegel za uverejnenie materiálu o korupcii F. J. Straussa, predsedu CSU. Pod tlakom verejnosti musel 30. 11. Strauss rezignovať.

Vydavateľa Der Spiegla Rudolfa Augsteina, ktorý zastával kritické postoje k vláde Konrada Adenauera, obviňovali z toho, že uverejnením materiálov magazín vyzradil štátne tajomstvo. Prepustili ho na slobodu až 7. 2. 1963.

V rozhovore pre nemecký týždenník Freitag v r. 2001 sa nemecký spisovateľ Gunter Grass vyjadril, že „obzvlášť po roku ´89 viacerým mladým autorom vysvetlili, že ak chcú mať úspech, musia sa držať mimo politiky. Majú rozprávať ako americkí autori, pričom im odporučili väčšinou druhoradých. Zábavný, na prvú osobu zameraný ústup do slonovinovej veže sa stal východiskom pre literatúru. V mladšej generácii podľa neho vidieť len málo pripravenosti vlastným spôsobom ukázať, vysloviť protiklady, ktoré sú v spoločnosti viditeľné. Začalo sa to už v rokoch 89/90, keď v najznámejších kultúrnych rubrikách, vôbec nie v Springerových listoch, ale v Die Zeit a vo FAZ, oznámili páni Greiner a Schirmacher koniec povojnovej literatúry. Všetko literárne dianie, ktoré v NDR existovalo, hodili do skartovačky.

V r. 1994 získala Nemecká tajná služba Bundes nachrichtendienst (BND) v rámci zákona na boj organizovanej kriminality oprávnenie odpočúvať rozhovory zo zahraničia popri pôvodnej ochrane pred vojenským útokom najmä kvôli boju s medzinárodným terorizmom a organizovanou kriminalitou. V júli 1999 spolkový ústavný súd jej aj naďalej ponechal právo odpočúvať telefonáty do zahraničia v záujme ochrany bezpečnosti štátu. BND sa zaoberá aj tzv. elektronickým spravodajstvom, čiže selektovaním podozrivých telefonátov, faxových a telexových spojení na základe kľúčových slov. Denne uviazne v počítačovej sieti približne 15 000 zahraničných rozhovorov, z ktorých býva okolo 20 vyhodnotených ako podozrivých.

Nemecký profesor Siegmund Horst Gunther, člen Nemeckej akadémie vied, od r. 1992 prezident Medzinárodného žltého kríža, od r. 1998 viceprezident Svetovej lekárskej akadémie Alberta Schweitzera vo Varšave, špičkový odborník v odbore epidemiológie a infekčných nemocí, doviezol z Iraku muníciu používanú armádami NATO počas operácie Púštna búrka, na preskúmanie, keď zistil, že deti, ktoré sa s ňou hrali, ochoreli (napr. na leukémiu) a zomierali. Jej preskúmanie previedol v štyroch inštitúciách, naposledy v berlínskej Slobodnej univerzite. Výskum ukázal, že munícia je vysokotoxická a rádioaktívna.

V roku 1992 profesora Gunthera zatkla polícia. Držala ho vo väzení v meste NeumUnster, neskôr v Kieli. Väzenskí dozorcovia ho bili. Po troch týždňoch hladovky v Kieli ho previezli do väzenskej nemocnice v Hamburgu. Tam pokračoval v protestnej hladovke. Nakoniec profesora pustili z väzenia domov.

20.1. 2000 sa profesor Gunther na základe súdneho nariadenia musel podrobiť prehliadke u známeho berlínskeho psychiatra doktora Platza.

Kancelár SRN Helmut Kohl ako šéf nemeckej kresťanskej demokracie tvrdo potláčal kritiku vo svojej strane. Za kritiku dal do východných krajín odložiť dvoch funkcionárov strany s vysokou prirodzenou autoritou – durínskeho ministerského predsedu Bernharda Vogela a saského ministerského predsedu Kurta Biedenkopfa.

31.7.2007 bol v Nemecku zatknutý doktor Andrej Holm a ďalší traja ľudia. Sociológ – vedec je podľa federálneho prokurátora terorista. Obvinenie bolo postavené na „brilantnom“ argumente: frázy a kľúčové slová, ktoré vedec používa vo svojich publikáciách, sú podobné tým, ktoré používajú militantné skupiny.

– Ďalší obvinený, doktor Matthias B., je podľa obvinenia uvedeného v zatykači dostatočne intelektuálne zdatný na to, aby mohol byť autorom textov militantnej skupiny. Okrem toho má ako zamestnanec výskumnej inštitúcie prístup ku knižnici, kde môže bez podozrenia robiť výskum potrebný na napísanie textov pre militantnú skupinu.

– Ďalším dôvodom na obvinenie výskumníkov podľa nemeckej prokuratúry bolo to, že u jedného zo zadržaných našli poznámkový blok s menami a adresami ostatných troch zadržaných. Obvinenie tvrdí, že sa tajne stretávali, ale neuvádza ani miesto, ani čas ani obsah týchto stretnutí. Takže v Nemecku môže byť človek zatknutý iba preto, že sa s niekým stretáva.

– Holm sa podľa obvinenia dvakrát stretol aj s jednou osobou, ktorá sa v regióne Brandenburgsko pokúsila podpáliť štyri autá nemeckej armády. Takže ak sa v Nemecku stretnem s niekým (a to až dvakrát), kto potom spácha nejaký kriminálny čin, tak mám nábeh na terorizmus.

– Posledným relevantným dôvodom na zatknutie je to, že doktor Andrej Holm mal výhrady proti politike, ktorú presadzovali medzinárodné elity na Svetovom ekonomickom fóre. To sa konalo tohto roku v nemeckom meste Heiligendamm. Takže, ak verejne deklarujem, že medzinárodný obchodný systém by mohol byť férovejší a ekonomická globalizácia má aj tienisté stránky, môžem byť v Nemecku zatknutý. Myslia si to aj rešpektovaní akademici z celej Európy, Austrálie a Severnej Ameriky. To, čo robí nemecká prokuratúra, je podľa nich útok na nezávislý akademický výskum a politický aktivizmus. Podpísali preto otvorený list, v ktorom vyzývajú nemecké autority, aby Andreja Holma okamžite prepustili a zbavili obvinení.

Thilo Sarrazin z predstavenstva Nemeckej centrálnej banky sa vyjadril negatívne na adresu migrácie, vyjadril v súvislosti s tým obavy. Bol prepustený.

V decembri 2015 v Nemecku vláda a prevádzkovatelia sociálnych sietí uzavreli dohodu, podľa ktorej budú sociálne siete vymazávať všetky protiimigrantské vyjadrenia šírené na ich stránkach. Vymazané budú 24 hodín po tom, ako bude sociálnym sieťam žiadosť na zmazanie „poburujúceho“ príspevku zaslaná.

Podľa britského portálu Breibart sa moderátori diskusnej a spravodajskej sociálnej siete Reddit rozhodli vymazať niekoľko odkazov a vlákien príspevkov, ktoré upozorňovali na masové sexuálne násilie na železničnej stanici v Kolíne nad Rýnom.

Svoju skúsenosť s nemeckou cenzúrou mal aj predseda slovenskej strany SaS Richard Sulík, ktorý si všimol, že Facebook zrušil 148-tisícovú skupinu Kolínčanov s názvom Nett-Werk Köln. Údajne už 1. januára poobede začali do skupiny písať ženy, čo všetko zažili, do rána 6. 1. však Nett-Werk Köln z Facebooku odstránili.

V r. 2016 univerzita v Nemeckom Hildensheime zrušila seminár o Palestíne pod nátlakom a obvineniami z antisemitizmu. Seminár mal byť zameraný na sociálnu situáciu mladých ľudí na okupovaných a stále sa stenčujúcich palestínskych územiach.

 

V Nemecku je trestné popieranie holokaustu židov

Záväzný je teda určitý oficiálny postoj, ľudia sú povinní veriť mu.

V procesoch s popierateľmi holokaustu sa prejavuje jedna procesná zvláštnosť: obžalovaný sa prakticky nemôže obhajovať. Nemôže predkladať dôkazy, žiadať vypočutie svedkov (príp. žiadať môže, ale tým to končí). Akonáhle sa obžalovaný pokúša obhajovať, pokračuje v trestnej činnosti, čo je priťažujúca okolnosť.

Jediná teoretická možnosť zbavenia sa viny je odvolanie svojich tvrdení a popretie svojich myšlienok a názorov. Tým sa fakticky procesy s popieračmi holokaustu podobajú stredovekým procesom.

Čl. 6 Európskej zmluvy o ľudských právach zaručuje právo na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces znamená, že ako obžalobe, ak obhajobe musí byť daná možnosť zoznámiť sa s pripomienkami alebo dôkazmi predloženými protistranou a vyjadriť sa k nim.

15.2.2007 sudca Meinerzhagen z krajského súdu Mannheim (Nemecko) odsúdil známeho umelca, 67-ročného pacifistického disidenta Ernsta Zündela k piatim rokom väzenia kvôli jeho názorom.

Zündel, ktorý pokojne žil v Kanade a potom v Spojených štátoch so svojou manželkou, bol roku 2003 na požiadavku SRN unesený z USA do Kanady a tam internovaný. Odtiaľ bol roku 2005 predaný do SRN.

Zündelove meno sa nikdy nespomínalo v súvislosti s podporou akéhokoľvek druhu násilia. Naopak, on sám bol obeťou početných násilných útokov na svoju osobu. Židovskí extrémisti sa chválili útokmi naňho a tvrdili, že spálili na popol jeho dom a umelecké štúdio. Židovskí extrémisti dokonca viac razy verejne požadovali jeho smrť, ale žiadny z nich nebol za to ani uväznený ani obvinený.

Prvé zasadanie proti Zündelovi skončilo hneď v prvý deň, keď sudca Meinerzhagen obhajkyni Sylvii Stolz jasne naznačil, že keď bude obhajovať Zündela, sama sa dopustí trestného činu podnecovania nenávisti. Takým istým mávnutím ruky Meinerzhagen vylúčil ďalšieho obhajcu Horsta Mahlera, ktorý fungoval ako zástupca Sylvie Stolz s vysvetlením, že Mahler má dočasný zákaz vykonávania svojej profesie. Skoro o tri mesiace neskôr začalo druhé pojednávanie proti Ernstovi Zündelovi, v ktorom Meinerzhagen vylúčil Sylviu Stolz z celého pojednávania, pretože sa nedržala Meinerzhagenovho zákazu rečniť.

Počas rozpravy bol Meinerzhagen nútený priznať, že počet obetí takzvaného holokaustu, nie je možné presne určiť, ale aj tak je to všeobecne známe. Zündelov právnik Dr. Schaller vysvetlil vo svojom záverečnom prejave, že súdna komora zakázala právnikom predložiť súdne a vecné dôkazy. Ale to nebol žiaden dôvod pre sudcu Meinerzhagena po necelých 11tich mesiacoch pojednávania udeliť Zündelovi najvyšší trest piatich rokov bezpodmienečne. Zündelove dvojročné väzenie, ktoré si odsedel v Kanade, súd nebral do úvahy, takže Zündel si bude musieť odsedieť plných päť rokov.

V roku 1998 poslal Zündel amerického špecialistu na plynové komory, Freda Leuchtera, do Osvienčimu, aby preskúmal tamojšie plynové komory. Leuchter, ktorý je zodpovedný za stavbu, údržbu a prevádzku plynových komôr v amerických väzniciach, prišiel k záveru, ku ktorému podľa dnešných trestných zákonov prísť nemal.

Počas Zündelovho súdu nemecká vláda držala uväzneného aj ďalšieho nenásilného intelektuála, chemika Gemara Rudolfa, z rovnakého dôvodu ako Zündela a tiež čelil hrozbe 5-ročného väzenia.

 

Popieranie práva na vyjadrenie názoru prostredníctvom demonštrácií

30.10.1976 došlo ku krvavému stretnutiu medzi demonštrantmi a políciou pri nemeckej jadrovej elektrárni Brokdorf. Polícia naháňala desaťtisíce pokojne protestujúcich vrtuľníkmi po poliach.

Každú druhú januárovú sobotu sa tradične koná v Berlíne manifestácia k ucteniu pamiatky socialistov Rosy Luxemburgovej a Karla Liebknechta. V r. 2000 bola táto manifestácia prvýkrát od r. 1946 policajným prezidentom I. Saberschinskim (CDU) zakázaná, s odôvodnením, že polícia nemôže tentokrát zaručiť účastníkom ochranu.

Násilie voči demonštrantom 1. mája 2003

– Počas osláv 1. mája 2003 berlínska polícia zadržala 97 anarchistov.

– Počas osláv 1. mája 2003 polícia v Hamburgu zadržala 74 ľudí a 3 zatkla.

Od 6. do 8. 6. 2007 sa vo východonemeckom meste Heilingeudamme stretli predstavitelia G8. Pred summitom nemecká polícia podnikla veľké razie proti ľavicovým odporcom summitu. Okrem zadržania podozrivých osôb zo spáchania násilných činov, v prístavnom meste Hamburgu prehľadali miesto stretávania sa ľavicových autonomistov v bývalom divadle Rate Flora.

Milan Antal

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, 3.3. Problémy s demokraciou a ľudskými právami v kap. and tagged , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s