UNCTAD, organizácia, ktorá bola založená pred 40. rokmi, bola vznešeným pokusom rozvojového sveta, vytvoriť v lone OSN, prostredníctvom racionálneho a spravodlivého medzinárodného obchodu nástroj, ktorý by slúžil snahám o pokrok a rozvoj. Očakávania boli veľké, založené na naivnej viere, že bývalé metropole sa cítia povinné podieľať sa na dosiahnutí tohto cieľa.
Bol to Raúl Prebisch , hlavný inšpirátor myšlienky. Bol to on, kto preštudoval fenomén nerovnocennej tovarovej výmeny ako jednej z veľkých tragédií, prekážajúcej hospodárskemu rozvoju rozvojových štátov. Bol to jeden z jeho najdôležitejších prínosov do hospodárskej kultúry našej éry. Uznaním jeho vynikajúcich kvalít bolo jeho zvolenie za generálneho tajomníka tejto inštitúcie OSN zaoberajúcej sa obchodom a rozvojom.
Dnes sa v prejavoch a na konferenciách takmer nehovorí o hroznom biči, ktorý predstavuje nerovnocenná výmena.
Medzinárodný obchod neslúžil ako nástroj rozvoja chudobných krajín, tvoriacich väčšinu tejto zemegule. Pre 86 rozvojových štátov predstavujú základné výrobky viac ako polovicu všetkých ich príjmov z vývozu. Cena exportných výrobkov nedosahuje ani tretinu cien z obdobia, kedy vznikla organizácia UNCTAD.
Aj napriek tomu, že čísla sú nezáživné, veľakrát nám nezostáva nič iné ako vysvetliť veci ich rečou.
– V chudobných štátoch žije 85% svetovej populácie, ale ich účasť na svetovom obchode je len 25%.
– Zahraničná zadlženosť týchto štátov bola v r. 1964, v čase kedy vznikla táto organizácia OSN, cca 50 miliárd dolárov. Dnes dosahuje výšku 2,6 biliónov.
– V priebehu 21 rokov, od 1982 do 2003 zaplatil chudobný svet 5,4 bilióna za služby spojené so zadlžením , čo znamená, že zaplatil bohatým štátom viac ako dvojnásobok dlhu.
Chudobným štátom bola sľúbená pomoc na rozvoj a tiež, že priepasť medzi chudobnými a bohatými sa bude postupne zmenšovať. Dokonca bolo prisľúbené, že vyspelé krajiny prispejú na rozvoj chudobných 0,7% z HDP, čo by dnes predstavovalo najmenej 175 miliárd dolárov ročne.
Skutočná suma, ktorú dostal Tretí svet v r. 2003 ako pomoc na svoj rozvoj, bolo 54 miliárd USD. V tom istom roku zaplatili chudobní bohatým , 436 miliárd za služby spojené s dlhom. Najbohatší z bohatých – USA, zaplatili najmenej z vytýčeného cieľa na pomoc rozvoju- iba 0,7% zo svojho HDP. Nerátajú s enormnými sumami, o ktoré prichádzajú chudobní pri nerovnocennej obchodnej výmene.
Navyše, bohaté krajiny vydávajú ročne 300 miliárd USD na dotácie , ktorými zabraňujú vstupu tovarov z chudobných krajín na svoje trhy.
Takisto je prakticky nemožné vyčísliť škody spáchané na chudobných štátoch len v dôsledku obchodných vzťahov, ktoré im rôznymi krivolakými chodníkmi nanútila SOO (OMC) a Dohody o voľnom obchode, pretože nemôžu konkurovať najmodernejším technikám, patentom v rukách monopolov a ohromným finančným zdrojom bohatých štátov.
K tejto forme drancovania sa pridávajú ďalšie, ako napr. vulgárne vykorisťovanie lacnej pracovnej sily v konfekčných dielňach, ktoré sa objavujú a miznú mihnutím oka, špekulácie s menou, na ktorých zarábajú denne bilióny, obchod so zbraňami, privlastňovanie si národného dedičstva, kultúrna invázia a desiatky ďalších prefíkaností a krádeží, ktoré sa tu ani nedajú vymenovať. Bolo by dobré urobiť štúdiu, keďže taká neexistuje v klasickej ekonomickej literatúre, o ohromných prevodoch finančných prostriedkov z chudobných do bohatých štátov: únik kapitálu, ktorý je jednou z charakteristických a povinných čŕt vládnuceho hospodárskeho systému.
Peniaze z celého sveta unikajú do USA, aby sa vyhli menovej nestabilite a špekuláciám na domácom finančnom trhu. Bez tohto daru, ktorý odovzdávajú takmer všetky štáty sveta Spojeným štátom, hlavne však chudobné krajiny, by terajšia administratíva USA nemohla uniesť ohromný fiškálny a obchodný deficit, ktorý spoločne dosiahne v 2004, sumu nie nižšiu ako bilión USD.
Nájde sa niekto, kto by chcel negovať sociálne a humánne dopady kapitalistickej neoliberálnej globalizácie nanútenej svetu?
– Ak pred 25 rokmi hladovalo 50 miliónov ľudí, dnes je to viac ako 800 miliónov
– V chudobných krajinách je 150 miliónov detí, ktoré pri narodení nedosiahli minimálnu hranicu telesnej váhy a ktorým hrozí predčasná smrť alebo psychická či fyzická retardovanosť.
– 325 miliónov detí nechodí do školy
– Dojčenská úmrtnosť v chudobných krajinách je 12 x väčšia ako v bohatých
– 33 tisíc detí zomiera denne na nemoci, ktoré sú liečiteľné
– 2 milióny detí je prinútených na detskú prostitúciu
– 85% svetovej populácie, ktoré tvoria chudobné štáty, spotrebuje len 30% energie, 25% kovov a 15% dreva
– na zemeguli existujú milióny a milióny úplných a funkčných analfabetov
Ako môžu imperialistickí lídri a všetci ostatní, ktorí sa podieľajú na drancovaní, hovoriť v tomto , tak brutálne vykorisťovanom svete, o ľudských právach, a čo len spomenúť slová ako sloboda a demokracia?
To, čoho sa dopúšťajú proti ľudstvu, je permanentný zločin a genocída. Každý rok umiera pre nedostatok potravín, neposkytnutie lekárskej pomoci a bez liekov, toľko detí, žien, mladých ľudí a dospelých, ako zahynulo v hociktorej zo svetových vojen. Toto sa deje každú hodinu a každý deň bez toho, aby tomu niektorý z veľkých svetových lídrov venoval čo len jediné slovo.
Môže takáto situácia pokračovať do nekonečna? Rozhodne nie, a to z úplne objektívnych príčin.
Ľudstvo sa vyvíjalo desaťtisíce rokov a zrazu, len v posledných 45 rokoch, sa jeho počet zdvojnásobil, takže dnes dosahuje 6 miliárd 350 miliónov. Títo ľudia potrebujú odev, obuv, potraviny, byty a vzdelanie. Ani nie za 50 rokov by počet obyvateľov našej planéty mal dosiahnuť 10 miliárd. Pre nich už nezostanú žiadne rezervy pohonných hmôt, ktoré Zem vytvárala 300 miliónov rokov, pretože boli vypustené do vzduchu, vody a pôdy, spolu s ostatnými znečisťujúcimi chemikáliami.
Súčasný vládnuci imperialistický systém, do ktorého sa vyvinula rozvinutá kapitalistická spoločnosť, zakotvil v globálnom a neoliberálnom hospodárskom poriadku, do takej miery neľudského a nespravodlivého, že je neudržateľný. Národy sa vzbúria proti nemu. Už sa aj začali búriť. Sú hlupáci tí. čo tvrdia, že sa to deje pod vplyvom politických strán a ideológií a podvratníckych agentov pôsobiacich na Kube a vo Venezuele. Tento systém, tak ako je mu to vlastné podľa všetkých pravidiel, priniesol so sebou aj konzumnú spoločnosť, s filozofiou zbytočného mrhania prostriedkami a nezodpovednosťou, ktorá otrávila myslenie veľkého počtu ľudí vo svete. Títo sú, uprostred zovšeobecnenej politickej a ekonomickej nevedomosti, manipulovaní komerčnou publicitou a politikou, prostredníctvom najnovších masmediálnych a informačných techník.
No a toto neboli tie najadekvátnejšie podmienky v najbohatších krajinách sveta na správne formovanie mocných a zodpovedných lídrov, dotovaných vedomosťami, politickými a etickými princípmi, nevyhnutnými pre tento extrémne zložitý svet. Netreba ich viniť, pretože oni sami sú výsledkom a slepým nástrojom tamtoho vývinu. Budú ale schopní zodpovedne riešiť komplikované politické situácie, ktorých je na svete stále viac?
Čo nevidieť si pripomenieme 60 rokov od výbuchu prvej atómovej bomby nad Hirošimou. Dnes sú na svete desiatky tisíc týchto zbraní, desaťnásobne a viac silnejších a presnejších, na ktorých zdokonaľovaní sa stále pracuje . Dokonca aj v kozme sa už počíta so základňami pre takéto zbrane. Stále vznikajú nové, moderné smrtiace zbrane.
Prvýkrát v dejinách vytvoril človek techniku aj na svoju totálnu deštrukciu. Nebol však schopný vytvoriť ani tú najmenšiu záruku rovnakej bezpečnosti a integrity pre všetky národy. Vypracúvajú sa a dokonca sa používajú teórie preventívneho a prekvapujúceho útoku, s použitím najmodernejšej vojenskej techniky na „ktorýkoľvek tmavý kút zeme vo viac ako 60 krajinách“. Teórie, pri ktorých zostáva malým aj barbarstvo vyhlasované v chmúrnych dňoch nacizmu. Boli sme svedkami dobyvačných vojen a sadistických metód mučenia, pripomínajúcich obrazy z posledných dní druhej svetovej vojny.
Prestíž OSN je podkopaná do základov. Má ďaleko od zdokonaľovania sa a demokratizácie . Táto organizácia sa postupne stala nástrojom veľmoci a jej spojencov, ktorí ju chcú využívať len na prikrášľovanie svojich vojenských dobrodružstiev a strašných zločinov, páchaných na najposvätnejších právach národov.
Nejedná sa o fantazírovanie, ani o nejaké predstavy. Je to jednoducho skutočnosť, že v priebehu necelého pol storočia vznikli dve smrteľné nebezpečenstvá, ohrozujúce existenciu samotného ľudského rodu: jedno pochádza z rozvoja vojenskej techniky a druhé, zo systematického, stále sa zrýchľujúceho ničenia prírodných podmienok na našej zemi.
Neexistuje iné východisko: alebo sa zmení súčasný stav alebo existencia ľudského rodu bude vážne ohrozená. Na pochopenie tejto situácie netreba byť vedcom alebo matematikom. Stačí na to aritmetika, ktorá sa vyučuje na prvom stupni základných škôl.
Národy sa stanú neovládateľnými. Neexistujú také represívne metódy, týranie, alebo masívne zabíjanie, ktoré by mohli tomu zabrániť. A do boja za prežitie, za prežitie synov a vnukov, nepôjdu len hladujúci Tretieho sveta, zúčastnia sa ho všetci uvedomelí ľudia aj z bohatých krajín, nezáleží na tom, či to budú manuálne alebo duševne pracujúci.
Z nevyhnutných kríz, a to skôr ako neskôr, vzídu myslitelia, a rozličné politické a spoločenské organizácie, ktoré sa budú v tej najväčšej miere snažiť o zachovanie ľudského rodu. Všetky rieky sa spoja, aby vyčistili svet od prekážok.
Zasejme idey, a všetky zbrane, ktoré vytvorila táto barbarská civilizácia, budú zbytočné; zasejme idey a nezvratná deštrukcia nášho životného prostredia môže byť zastavená.
Mohla by padnúť otázka, či nie je neskoro. Som optimista, a preto hovorím, že nie a pripájam sa k tým , čo veria v možnosť lepšieho sveta.
Fidel Castro Ruz
Predseda Štátnej rady Kubánskej republiky
Havana 13.júna 2004
ALTERNATÍVY.SK 