Zabráňme predaju poľnohospodárskej pôdy cudzincom!

Spracoval Ing.Peter Zajac-Vanka, účastník konferencie

„My, účastníci prvej celoslovenskej konferencie „O obnove poľnohospodárstva a potravinovej sebestačnosti na Slovensku“, žiadame slovenské štátne orgány ( teda vládu SR, Národnú Radu SR a prezidenta SR), aby zastavili legislatívny proces vedúci k predaju poľnohospodárskej pôdy na Slovensku zahraničným právnym a fyzickým osobám“

Toto je vyhlásenie účastníkov Prvej celoslovenskej konferencie o obnove poľnohospodárstva a potravinovej sebestačnosti Slovenska, ktorá sa konala dňa 20.07. 2016 v Zemianskych Kostoľanoch na Slovensku.

Na tomto vyhlásení sme sa zhodli všetci prítomní účastníci ako na jednoznačnej žiadosti smerovanej našim voleným predstaviteľom zákonodarnej a výkonnej moci Slovenskej republiky a podkladom bola široká rozprava o nebezpečenstve predaja slovenskej poľnohospodárskej pôdy zahraničným právnym i fyzickým osobám v rámci Európskej Únie. Toto nebezpečenstvo vyplýva z možných dôsledkov takéhoto kroku na výživu obyvateľstva Slovenska a na životné prostredie Slovenska. Vychádzali sme zo skúseností získaných nielen v oblasti poľnohospodárstva a výživy, ale i z celej histórie otvárania sa slovenskej ekonomiky zahraničiu a zo stavu, ktorý z toho postupne vznikal a dnes je definitívny pre Slovensko.

V oblasti výživy obyvateľstva to znamená jednoznačne spoliehanie sa na dovoz potravín a poľnohospodárskych produktov v rastlinnej, živočíšnej a ovocinársko-zeleninárskej prvovýrobe. Zatiaľ, čo slovenskí malí farmári a súkromne hospodáriaci roľníci, ako aj poľnohospodárske družstvá trpia pre nevhodne vyrokované vstupné podmienky Slovenska do Európskej Únie kapitálovou podvýživou a minimálnymi dotáciami do poľnohospodárstva a potravinárskej výroby, vnútroeurópska konkurencia, ktorá nepozná vplyvom integrácie do EÚ hraníc, požíva hlavne v starých členských krajinách výsady lepších dotácií a možnosťami lepších kapitálových pôžičiek a odbytových možností. Naopak,  v oblasti výživy sa prelomili pomery dovozu cez obchodné reťazce i pre spracovateľský potravinársky priemysel na Slovensku tak, že občania sú odkázaní na nevýhodný pomer dovozových potravín ku tuzemským viac ako 60:40 a to znamená, že zanikajú možnosti v rámci trhového prostredia obmedzeného limitami EÚ pre efektívnu domácu poľnohospodársku prvovýrobu a pre domáci potravinársky spracovateľský priemysel.

V priebehu rokov sme sa zo sebestačného agrokomplexu s orientáciou na export za existencie Československa stali krajinou, ktorá už nemá zabezpečenú potravinovú sebestačnosť a akékoľvek výkyvy v zásobovaní alebo v cenách a produkcii svetových trhov sa kruto podpisujú pod výživu obyvateľstva nielen nákladovo, ale aj kvalitou produkcie..  V tomto kontexte je skôr na smiech ako na plač to čudné úsilie vlády, ktorá pokračuje v úsilí predchádzajúcej neoliberálnej vlády I.Radičovej, rozdávať „potravinové balíčky“ chudobným, pretože tým iba priznáva bezmocnosť Slovenska v rámci tej bohatej na potraviny a produkciu Európskej Únii. Ako keby sme sa už vyrovnali s tým, že budeme potravinovou žumpou Európy, kam sa chudobe budú zhadzovať potravinové balíčky ako kompenzácia za rozpredané národné hospodárstvo.

Takisto sme sa stali krajinou, v ktorej hrozia z požitia potravín nejaké minimálne zažívacie problémy, a to preto, že zanikla zásada potravinovej bezpečnosti a ak by skutočne mal byť všetok dovážaný potravinársky tovar a sortiment ponúkaný v  obchodných sieťach zahraničných investorov  na Slovensku bezpečný, znamenalo by to takmer nemysliteľnú stopercentnú kontrolu každého výrobku a sorty osobitne. Pričom je známe nielen zo skúseností Slovenska, že potravinové reťazce dovážajú tovar tej istej značky ako v „starých európskych krajinách“ takmer zásadne v horšej alebo inej kvalite s odvolávkou, že „taký je vkus domáceho konzumenta“. Obrovské objemy  nákupov slovenského obyvateľstva, kupujúceho potraviny v prihraničných rakúskych, ale i maďarských a českých obchodoch však svedčia o niečom inom. Nie sme krajinou so zabezpečenou potravinárskou bezpečnosťou hlavne pre dovozy produktov, ktoré by sme si vedeli vyrábať aj sami, ak by sme nemali zviazané ruky dotáciami a limitami.

Na konferencii zaznelo i to, že predajom pôdy do rúk zahraničných právnických i fyzických osôb sa dopúšťame popri ekonomických hriechoch aj jednoznačne hriechov morálnych a etických, ktoré ale budú mať nezmazateľný vplyv na politiku a dôveru obyvateľstva voči vlastnej politickej elite, bez ohľadu na to, či to bude vládna koalícia alebo politická opozícia. V histórii národov a krajín bola pôda na území vlastnej krajiny posvätná nielen kvôli úcte k hrobom predkov, ale aj kvôli kultúrnemu a spoločenskému významu vlastnenia poľnohospodárskej úrodnej pôdy. Išlo vždy o záležitosť vysoko emotívnu, vedúcu až ku krvavej obrane pôdy a násiliu pri scudzovaní takéhoto ekonomického zdroja, ktorým je poľnohospodárska pôda pre nás – podstata nášho bytia a slovenskej j histórie a kultúry.

Aj kvôli menším „hriechom“ ako kvôli pôde sa ostrovný Albion rozhodol opustiť admimistratívne riadenie Európskej Únie z Bruselu a aj kvôli pôde sa búrili národy vo svojej minulosti. Umožnením predaja poľnohospodárskej pôdy na Slovensku sa dopustíme skutočne osudového omylu v histórii Slovenska. Už nebude cesta späť a hrozí, že raz v budúcnosti síce bude formálne produkcia na týchto pôdach vlastnených cudzincami bežať, ale obyvateľstvo Slovenska nebude mať z tejto produkcie ani zrnko ( sú také krajiny aj dnes v Afrike – Etiópia s hladujúcimi popri dobre strážených lánoch úrody).

Okrem ekonomického významu, teda možnosti zapojiť do práce a produkcie rovnomerne všetky slovenské okresy a všetkých slovenských nezamestnaných (pretože na rozdiel od IT-firiem môžu v poľnohospodárskej prvovýrobe i v potravinárskej výrobe pracovať aj tí, ktorí sú staršími,  nie sú „expertmi v IT“ a nemusia byť kvalifikovaní a zapracovaní), okrem tohto pohľadu je tu i súvislosť k krajinotvorným vplyvom poľnohospodárskej výroby a s nadväznosťou na životné prostredie a celkové spoločenské spolužitie na slovenskom vidieku. My odmietame a nechceme mať cesty z obce do obce obohnané plotmi s tabuľkami „Nevstupovať – privátne územie“, kde na poliach budú pestované nám neznáme kultúry plodín, ktoré budú však ovplyvňovať včelstvo, ale i živé zvieratá a rastlinstvo okolo seba.  Ak sa predchádzajúcemu režimu vytýkala prílišná chemizácia pôdy a vysušovanie, otázkou je, ako a kto bude na širokých privátnych pôdach kontrolovať použitie chemikálií a hlavne ako sa bude hodnotiť  používanie vody a vodné hospodárenie, resp. zachytávanie dažďov alebo vplyv záplav na takéto súkromné pravdepodobne do veľkých celkov pre efektivitu  scelované hospodárske pôdy.   My si nevieme predstaviť, tak ako je to už zvykom v niektorých vyspelých európskych krajinách, že deti a mládež sa nebudú smieť voľne pohybovať po prírode okolo miest a dedín iba preto, lebo súkromný majiteľ – pravdepodobne nadnárodná firma (kto iný bude mať financie na tak hromadné nákupy pôdy) si nebude želať, aby sa verejnosť pohybovala po ich „výrobnom prostriedku“. Toto nie je našou kultúrou a toto aj odmietame.

Nie vinou slovenských producentov je slovenská pôda neobrábaná – bruselské nariadenia a financovanie „neobrábania pôdy“ sa podpisuje aj pod morálku  mnohých novodobých „vlastníkov pôdy“, ktorí ju už dnes držia len a len so špekulatívnym zámerom dostávať od EÚ dotácie „za neprodukciu“, čím sa malí a strední slovenskí pôdohospodári dostávajú do diskriminácie, keďže produkujú vzhľadom ku konkurenčnému tlaku so stratou namiesto aby sa mohli rozvíjať.

Bolo o čom na konferencii hovoriť a táto konferencia nebude posledná. Naopak, pravdepodobne Slovensko zažije po prvý raz „horúcu poľnohospodársku jeseň“ vzhľadom k tomu, že na Slovensku sa doposiaľ nezvyklo protestovať na cestách a v mestách tak ako to robia bežne poľnohospodári vo Francúzsku, v Taliansku a inde.

Zastavenie procesu zákona o predaji pôdy a zasadnutie za spoločné rokovanie o tom, ako slovenské poľnohospodárstvo oživiť (už nie „zefektívniť“, ale oživiť) môže oživiť dôveru občana v orgány štátu a získa morálnu podporu celého a nielen vidieckeho obyvateľstva.

Ešte nie je neskoro, zákon je v legislatívnom procese v NR SR a bude prechádzať ešte vládou SR a prezidentom SR. Len mienkotvorné masmédiá si už “zgustli” na správe, že “sme boj o pôdu prehrali”, keďže Brusel pôvodný zákon z dielne ministra Jahnátka z minulej vlády vrátil “na prepracovanie a zharmonizovanie s európskou legislatívou”

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 2. Ekonomika a financie, 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, Témy pre ľavicu, návrhy zmien. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s