Naďa Johanisová
Chápanie ekonomiky ide ruka v ruke s podobou spoločnosti a s jej budúcnosťou. Pokiaľ nechceme prepadnúť do zhubnej jednostrannosti súčasného ekonomického mainstreamu, ktorá vedie k nadraďovaniu určitých častí spoločnosti nad iné a k nereflektovanému zaobchádzaniu so zdrojmi, potom musíme pomenovať a podporiť alternatívne ekonomické prístupy, ktoré celý systém vyvažujú a zrkadlia potreby spoločnosti ako celku.
Ako jeden z faktorov pokračujúcej krízy súčasného sveta sa javí prevládajúci ekonomický systém. Jeho znepokojujúcim rysom je takzvaný rastový imperatív, systémový tlak na stále väčšiu produkciu v rámci starej spoločenskej formy negatívny, ktorý má negatívne dopady na prírodu a ľudské komunity a je dlhodobo neudržateľný. Vedľa bankového systému, založeného na dlhu, je podstatným faktorom rastového imperatívu bežná akciová spoločnosť, ktorej právna štruktúra a základný cieľ – maximalizácia zisku – ju vedú ako k maximalizáciu produkcie, tak k takzvanej externalizácii (prenosu) nákladov: skutočné náklady ich výrobných a obchodných aktivít nesie často príroda, pracovníci vo výrobe, miestne komunity a tiež budúca generácia. Tlak na takúto externalizáciu svojich nákladov pociťuje často aj bežná menšia firma, ktorá sa ocitne na globálnom finančnom ringu.
Na Katedre enviromentálnych štúdií Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity sa dlhodobo venujeme alternatívam k akciovej spoločnosti aj bežnej firme, ktorá dokáže uspokojovať potreby miestnych komunít, bez toho, aby boli vtiahnuté do víru globálnej ekonomiky, alebo prípadne hľadajú a nachádzajú cesty, ako nimi preplávať, bez toho, aby boli stiahnuté na dno. Niekedy sa hovorí o sociálnej či eko-sociálnej ekonomike, niekedy o ekonomike solidárnej, inokedy o heterodoxných ekonomických iniciatívach. Každopádne sa jedná o ekonomiku „inú“, . Často si pritom hlavne v krajinách globálneho Juhu podáva ruky s tradičnými aktivitami uspokojujúcimi potreby ľudí prostredníctvom samozásobiteľstva či zdieľania a spolupráce, ktoré sa ocitli mimo rámca stredoprúdovej ekonómie a ktoré v neoliberálnom spoločenskom prostredí ťažko hľadajú svoju legitimitu a identitu.
V posledných dvoch rokoch sme v rámci spoločného výskumného projektu s kolegami z Geografického ústavu Masarykovej univerzity a britskej Open University uskutočnili rozhovory so zhruba päťdesiatkou iniciatív, spolkov, družstiev a ďalších zoskupení v Českej republike, ktoré uspokojujú potreby ľudí vo svojom okolí, prípadne aj poskytujú služby a produkty na trhu, a pritom sú v nejakom smere iné ako bežná firma. Konkrétne sme hľadali organizácie, ktoré majú nasledujúce rysy: Nezameriavajú sa len na finančný zisk, rovnako dôležité či ešte dôležitejšie je pre ne určitá zmysluplná činnosť (napr. starostlivosť o lesný porast, produkcia či distribúcia zdravých lokálnych potravín, prevádzkovanie nekomerčnej galérie či komunitného média). Ďalším rysom týchto projektov solidárnej ekonomiky býva silná väzba k nejakému miestu a miestnemu spoločenstvu. Tretím znakom tejto „inej“ ekonomiky a jej subjektov často býva dôraz na demokratické riadenie a niekedy aj na komunitné, resp. spoločné či nedeliteľné vlastníctvo. Štvrtým rysom bola „netržnosť“. Presnejšie povedané, snaha nepodliehať trhovému diktátu a neusilovať o zisk za každú cenu. Príkladom takéhoto prístupu je fungovanie východočeského spotrebného družstva Konzum, ktoré cielene nakupuje potraviny od miestnych dodávateľov, aby tak podporilo lokálnu ekonomiku a s ňou zamestnanosť a ekonomickú demokraciu v regióne, kde žijú jeho členovia.
Zistili sme, že organizácií a iniciatív, ktoré by sme mohli označiť za subjekty solidárnej a sociálnej ekonomiky, je v Českej republike dosť a že vychádzajú z najrôznejších ideových základov. Sú to napríklad anarchistické projekty, ako je komunitné centrum Ateneo v Mostě či pražská Klinika. Pri zrode mnohých ďalších projektov zase stáli duchovne zameraní jednotlivci či skupiny patriace k tradičným cirkvám alebo aj k menej ortodoxným duchovným smerom. Starosť o prírodu a ekologické cítenie hralo úlohu pri vzniku mnohých pozemkových spolkov, ktoré sa nezištne starajú o prírodný kapitál, ale taktiež napríklad pri zrode charitatívnych obchodíkov Nadace Veronica v Brne či niektorých biofariem a komunitných záhrad. Hodnotové postoje a motivácie protagonistov „inej“ ekonomiky v našom výskume sú teda rôznorodé a ťažko zovšeobecniteľné.
Základne pre možný rozvoj „inej“ ekonomiky
Zárodky solidárnej a sociálnej ekonomiky existujú teda aj u nás. A keď zápasia s mnohými problémami a zatiaľ tvoria skôr ostrovčeky v mori ako súvislú hrádzu odporu proti komerčnému svetu, je zrejmé, že sa tu čosi liahne, hlási o slovo a rozvíja. Pritom sa nové výhonky tejto „inej“ ekonomiky môžu v Českej republike oprieť o inštitúcie, ktoré sa lokálne, netrhovo a často aj demokraticky a komunitne chovajú už desiatky či stovky rokov a sú vrastené do našich tradícií a povedomia. Len je potreba ich prerámovať a oceniť ako potenciálne dôležitú a životaschopnú alternatívu súčasného neudržateľného ekonomického modelu. Týchto potenciálnych výhonkov „inej“ ekonomiky, priateľských k ľuďom a prírode, ktoré možno vystopovať v našom výskume a ktoré majú zároveň hlboké korene v minulosti, možno vo všeobecnosti uviesť päť.
Prvým z nich sú obce. Hlavne tie malé majú mnohokrát autentickú demokratickú štruktúru a ich primárnou úlohou nie je (či by nemala byť) maximalizácia zisku, ale starostlivosť o potreby miestnej komunity a územia. Mnoho malých obcí poskytuje na netrhovej báze priestory svojim občanom, organizuje veľa verejných akcií, ale taktiež prevádzkuje obecné kotolne, predajne či hostince, pričom táto obecná ekonomika má mnoho rysov „inej“ ekonomiky. Osvietení starostovia aj zástupcovia už dlho vedia, že podstatné je zaistiť občanom základné potreby, že „tržné“ nie je totožné so „spravodlivým“ a že podpora miestnych drobných podnikateľovo a poľnohospodárov a miestnych tokov výrobkoch a služieb je v prospech všetkých.
Druhá tradícia, ktorá by sa mohla stať základom „inej“ ekonomiky, sú družstvá. Základným rysom družstiev je dôraz na spoluprácu a na demokratické rozhodovanie. Už samotná organizačná štruktúra družstiev podporuje vzťah k určitej lokalite a bráni špekulácii aj tlaku na rast za každú cenu. Náš výskum ukazuje na určitú renesanciu družstevníctva v Českej republike v poslednom desaťročí. Objavujú sa nové a sociálne zamerané družstvá, družstevné kaviarne, ale napríklad aj výrobné a poľnohospodárske družstvá.
Zaujímavé prepojenie obcí a družstiev možno pozorovať pri takzvaných lesných družstvách, ktoré obhospodarujú lesy vlastnené niekoľkými obcami, ktoré sú ich členmi. Lesné družstvo obcí Přídolí pri Českom Krumlove je príkladom práve takéhoto družstva. Nielenže hospodári dlhodobo udržateľne na zverených pozemkoch, ale sa stará aj o lesy ďalších subjektov v okolí, z čoho má príjem, ktorý obce – jeho členovia – môžu využiť v prospech svojich občanov. Navyše poskytuje udržateľnú obživu desiatkam rodín v okolí a zaisťuje vykurovanie pre prídolskú školu a lesné pedagogické programy pre tunajšie deti. Lesné družstvá, ako je Lesné družstvo obce Přídolí, sú dobrým príkladom alternatívnej ekonomiky, ktorá nadväzuje na najlepšie tradície našich krajín. Ďalším príkladom je už spomenuté východočeské spotrebné družstvo Konzum.
Vedľa obcí a družstiev sú nedoceňovanou súčasťou „inej“ ekonomiky aj spolky (predtým občianske združenia). Na rozdiel od družstiev sú spolky úplne neziskové subjekty, čo v praxi znamená okrem iného to, že nesmú zisk rozdeľovať svojim členom. V našom výskume sme našli mnoho spolkov zameraných na vzdelávanie, ako sú napr. komunitné školy. Často ide o vysoko motivovanú skupinu rodičov, ktorá vzdeláva svoje deti sčasti doma a sčasti v spoločných priestoroch za pomoci najatých lektorov. Iné spolky sa zameriavajú na mimoškolské vzdelávanie detí. Príkladom je spolok Roztoč v Roztokách pri Prahe, ktorý vznikol na konci 90. rokov z iniciatívy miestnych rodičov a ponúka deťom celý rad umeleckých, jazykových a ďalších krúžkov, táborov, ap. Navyše organizuje besedy a iné akcie, na ktorých sa podieľajú miestni dobrovoľníci. K dnešku Roztočom prešli tisíce detí, ktorým pomohol upevniť vzťah k ich mestu, vrstovníkom a k sebe samým. Aj keď spolky chápeme často ako niečo okrajového k „skutočnej“ ekonomike, môžu takéto neziskové spoločenstvá plniť dôležitú úlohu pri uspokojovaní potrieb miestnych ľudí. Pokiaľ si ich „prerámujeme“ ako ekonomické subjektu, máme tu ďalšiu významnú a perspektívnu súčasť alternatívnej ekonomiky. A nemusí ani vždy ísť o právnu formu spolku. Podstatný je silný neziskový, komunitný a demokratický rozmer činnosti.
Výrazný a zaujímavý prúd ekonomických alternatív posledných rokov sa zameriava na „jedlo zblízka“. Objavujú sa desiatky komunitných záhrad, projektov komunitne podporovaného poľnohospodárstva, ktoré prepája poľnohospodárov so spotrebiteľmi a niekedy umožňuje spotrebiteľom stať sa súčasne poľnohospodármi, ďalej tiež biokluby či biobanky, ktoré nakupujú biopotraviny vo veľkom a rozdeľujú ich medzi svojich členov. Tieto projekty, ktoré zahŕňajú aj najrôznejšie bedničkové systémy a miestne trhy a jarmoky, rastú ako huby po daždi: len v Brne ich Tereza Dvořáková, autorka diplomovej práce na túto tému na našej katedre v r. 2013 našla okolo päťdesiatky. Aj keď si to protagonisti týchto iniciatív často neuvedomujú, môžu naviazať na veľmi dávnu tradíciu samozásobiteľstva, ktorá je u nás stále živá. Ako ukázal náš reprezentatívny kvantitatívny výskum z r. 2015, má asi 40 % domácností prístup k záhrade, sadu alebo poľu, kde pestuje nejaké plodiny či ovocie, prípadne chová zvieratá. To je omnoho viac ako v krajinách, ako je V. Británia. Asi štvrtina týchto pozemkov je v záhradkárskych kolóniách, ktoré často majú rovnako komunitný a demokratický charakter, ako ukázala nedávna záverečná študentská práca. Mať prístup k vlastnému pozemku, kde si môžem niečo pestovať a vedieť, ako na to – to je určité dôležitá súčasť „inej“ ekonomiky, nezávislej na aktivitách komerčných firiem.
Posledná sféra „inej“ ekonomiky, ktorú spomeniem, úzko súvisí s cirkvami. Aj pápeži v minulosti vydali encykliky, v nich podporili komunitnú a družstevnú ekonomiku, rastúcu zdola. Najnovšie sa k tejto tradícii prihlásil v r. 2015 pápež František encyklikou Laudato si´, v ktorej navyše zdôrazňuje význam družstevnej a lokálnej ekonomiky.
Písané pre zborník z konferencie „Lokálna a globálna udržateľnosť“ (Ekumenická akademie, Klub techniků Praha, 26. 10. 2015).
Kulturni-noviny.cz, krátené
ALTERNATÍVY.SK 