Energeticky sebestačná obec Knězice

Po r. 1989 sa na Slovensku a v Čechách prejavili snahy o tzv. obnovu vidieka návratom k stavu pred r. 1948.

Operovalo sa zlepšením vzťahu k pôde a hospodáreniu transformáciou štátnovlastníckych a družstevných vzťahov na súkromné. Tento ideologický predpoklad sa nepotvrdil a hoci sa pôda a firmy stali súkromnými, na vidieku sa hospodári podstatne menej, ako za socializmu, domáci chov zvierat takmer vymizol a vymizlo takmer aj drobné záhradkové hospodárenie. Ak za socializmu chovatelia riešili problém, kde vziať pozemky, trávu a seno na chov, dnes sa rieši problém, čo s nepokosenými poľami a prebytočnou trávou. Aj naša dedina vyzvala vlastníkov na kosenie pozemkov, inak sa budú udeľovať pokuty.

Operovalo sa taktiež ekologickou závadnosťou veľkých poľnohospodárskych podnikov, hoci neboli prevedené žiadne merania a porovnávania. Pritom je predpoklad lepšieho ekologického hospodárenia práve u väčších firiem, pretože jednak si veľké podniky mohli dovoliť prevádzať výskum efektívnych optimálnych dávok hnojív a ochranných prostriedkov, pretože pri veľkých plochách každá usporená koruna prinášala nesporné šetrenie na nákladoch. Kto pozná malé domáce hospodárstvo,  ťažko môže tvrdiť, žeby bolo ekologickejšie. Pretože v domácich podmienkach sa dávky hnojiva a ochranných prostriedkov dávkujú odhadom, od oka, radšej silnejšie, aby boli účinnejšie, ako slabšie. Poľnohospodárska politika, vedená ideologickými motívmi,  na Slovensku a v Čechách po r. 1989 znamenala pre vidiek doslova katastrofu. Napr. poľnohospodársky okres Rimavská Sobota vyzeral  akoby sa ním bola prehnala vojna. Predtým v každej dedine bolo družstvo, maštale plné, každý hospodáril aj doma, ľudia mali prácu, práca bola aj v samotnom meste, ktoré malo nastavaný spracovateľský priemysel na spracovanie poľnohospodárskej produkcie. Väčšina poľnohospodárskych podnikov sa dostala do krízy, bankrotov.

Zničili sa aj početné pridružené výroby, prevádzky na dedinách, ktoré zamestnávali množstvo ľudí. Malé rodinné hospodárstva predstavujú dnes skôr príštipkárenie ako efektívne podnikanie. Navyše sa dostali do nerovnocenného obchodného postavenia voči silným obchodným reťazcom. Aj keď sa priaznivcom obnovy vidieka tu a tam podarilo obnoviť nejakú tú poľnú cestu, rybník, usadlosť, poľnohospodársku firmu a zrealizovať rôzne užitočné projekty, k zásadnému zlepšeniu pomerov na vidieku to nemohlo stačiť.

Existuje aj všeobecný problém stále väčšieho zbavovania dedín sebestačnosti. Istotne, vrátiť sa k viac-menej samostatnej dedine nie je možné. Ničiť ale sebestačnosť vidieka cielene, z titulu technokratickej nadutosti, bolo krátkozraké.

Dobrým príkladom energetickej sebestačnosti sa stala obec Knězice v Čechách, o ktorej priniesli reportáž české ľavicové Haló noviny. Odvážny starosta Milan Kazda nehodil flintu do žita a dal si za cieľ vybudovať energeticky sebestačnú obec. Riešil tak aj zamestnanosť ľudí, využitie prebytočnej poľnohospodárskej a lesnej produkcie, zníženie výdavkov za teplo a elektrinu, obmedzenie znečisťovania ovzdušia z lokálneho vykurovania najmä drevom, ktoré sa objavilo najmä po niekoľkonásobnom zdražení cien plynu.

Projekt dozrieval dlhšiu dobu. Rozhodujúce bolo získanie dotácie z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj a zo Štátneho fondu životného prostredia – asi 92 miliónov českých korún a projekt s nákladmi 111 miliónov Kč 4. 11. 2004. Obec postavila kotolňu na slamu, kotolňu na drevnú štiepku, bioplynovú stanicu, ktorej produkciu spaľuje ďalší kotol a zo získaného tepla vyrába elektrinu a teplo pre rozvod do veľkej časti domácností. Centrálne vykurovanie a bioplynová stanica Kněžice začala prevádzku 28. 9. 2006, kedy bola sprevádzkovaná kotolná jednotka.

Z webu obce sa dá vyčítať, že:

„Bioplynová stanica s elektrickým výkonom 330 W je v prevádzke nepretržite a vyrába z poľnohospodárskych, z potravinárskych a z ďalších materiálov a odpadov elektrinu na predaj do elektrickej siete a teplo pre vykurovanie obce. Ďalej sa tu spracováva slama, kukurica, ďatelina a ďalšia prebytočná aj novo pestovaná biomasa. Z týchto stopercentne obnoviteľných zdrojov sa vyrába bioplyn, elektrina, teplá voda na vykurovanie väčšiny obce, vykurovacie pelety z biomasy a kvalitné hnojivo pre poľnohospodárov.

Kotolňa na biomasu s dvoma teplovodnými kotlami o celkovom tepelnom výkone 1,2 MW je v prevádzky podľa potreby len vo vykurovacom období a dodáva teplo v dobe, kedy by prebytočné teplo zo samotnej bioplynovej stanice nestačilo na vykurovanie obce. Kotolňa a bioplynová stanica sú umiestnené v obecnom areáli a prepojené navzájom teplovodným potrubím a informačnou kabelážou. Pripojené sú na distribučnú elektrizačnú sieť 22 kV cez trafo 0,4/22kV. Bezkanálový rozvod tepla v celej obci a automatické predávacie stanice tepla v domoch zaisťujú celoročný nepretržitý prenos tepla z kotolne a z bioplynovej stanice do všetkých pripojených budov v obci. K sústave rozvodu tepla je v Kněžiciach pripojených celkom 149 domov, teda asi 95 % celkovej spotreby tepla v obci. Celoročná spotreba tepla propojených domov je cca 2000 MWh, alebo 7200 GJ za rok.

Vyrábaná elektrina z bioplynovej stanice nie je na rozdiel od tepla zavedená priamo do jednotlivých domov. Domácnosti a miestne podniky naďalej odoberajú elektrinu od miestnej distribučnej spoločnosti CEZ Distribuce. Bioplynová stanica Knězice dodá za rok do tejto distribučnej siete viac elektrickej energie, ako celá dedina a celé nové zariadenie spotrebuje. Výroba elektriny v bioplynovej stanici Knězice dosiahla v r. 2009 cca 2600 MWh. Vlastná spotreba elektriny v bioplynovej stanici a vlastná spotreba kotolne na biomasu činia približne 15 % tejto výroby elektriny. 4istá dodávka elektriny z Knězíc do elektrizačnej siete je cca 2200 MWh/rok. Knězice so svojimi 410 obyvateľmi vyrábajú priemerne 6 MWh elektrickej energie na občana za rok a dodávajú do elektrizačnej siete za rok priemerne 5 MWh elektriny na každého svojho občana.“

Obec Knězice nemá pole fotovoltaických panelov, ktoré v rámci veľkorysej dotačnej politiky štátu často zaberajú úrodné polia, ani veterné elektrárne. Bioplynová stanica nestojí na pestovaní silne erozívnej kukurice. Spracováva všeličo, aj obsah žúmp, takže sa obec obíde aj bez čistiarne odpadových vôd. Schátraný mlyn (nie na vodu či veterný mlyn) bol zrekonštruovaný a slúži hlavne k vzdelávaniu o energetickej sebestačnosti.

Obec zaistila bývanie pre seniorov, kúpila niekdajšiu faru, kupuje skrachovanú krčmu. Chce ju prevádzkovať sama. Výrobný areál napodiv nepáchne. Možno v ňom vidieť viacero pracovníkov, kotly, rozvody tepla, vlastnú bioplynovú stanicu, veľké zásobníky. Spracované organické látky putujú ako hnojivo na pole.

Samozrejme, objavili sa aj problémy. Projektované náklady boli 112 mil. Kč, na ne dostala obec dotáciu 92 mil. Kč, ale realizácia projektu vyšla celkom na 140 miliónov. Poskytnutá dotácia sa ale nezvýšila, takže obec vyšla z projektu s dlhom asi 32 mil. Kč. Projekt však funguje, prináša zisk, obci sa úver darí splácať. Iný problém nastal, keď české úrady prehodnotili schválenie dotácie. Obec sa musela o ňu súdiť, nakoniec rozhodli sudcovia v EÚ v prospech obce. Zrejme nezávislosť obce na veľkých dodávateľoch energie nie je veľmi žiaduca.

Mohla vadiť aj skutočnosť, že projekt obec realizuje vo vlastnej réžii. Inde bioplynové stanice väčšinou stavajú a prevádzkujú veľké poľnohospodárske podniky.

Zatiaľ sa nepodarilo obci odpojiť sa od veľkej elektrizačnej sústavy a tým zásadne zlacniť svojim občanom elektrinu. Je to komplikované technicky, ekonomicky i právne. Teplo dodáva obec občanom za cenu, za ktorú by sa ho vyprodukovali spaľovaním uhlia. Takto to majú za rovnakú cenu bez práce a prachu. Sú to aj ušetrené nepriame náklady v podobe odvrátených škôd a investícií do čistiarne odpadových vôd, znížené náklady na likvidáciu odpadu ap.

Realizácia projektu energeticky sebestačnej obce Knězice patri k najväčším úspechom pri rozvoji energeticky sebestačného vidieka v ČR. Čistá energetická sebestačnosť obce ale nie je stopercentná, pretože využíva bioodpady z omnoho väčšieho územia ako je necelých 2 tisíc hektárov obce. Z dôvodu nedostatku biomasy nie je možné ho celoplošne hocikde realizovať. Ide o projekt značne nákladný. S vysokou dotáciou z verejných rozpočtov sa zaplatí až za 15 rokov. Bez rozsiahlej verejnej podpory teda nie je realizovateľný. Ďalšie takéto projekty ich o niečo zlacnejú, ale bez nemalej verejnej podpory sa neobídu.

Spracované podľa: Jan Zeman 16. 6. 2016 Haló noviny (-ma-)

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 2. Ekonomika a financie, 4.4. Post-klasický socializmus, koncepcie socializmu., 4.5. Ekonomická demokracia, Témy pre ľavicu, návrhy zmien and tagged , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s