Náčrt ekonomických základov koncepcie ekonomickej demokracie – zo zborníka Svet v bode obratu

Vo februári 2012 bola v Bratislave vernisáž zborníka SVET V BODE OBRATU – Systémové alternatívy kapitalizmu, zborník vyšiel vo vydavateľstve VEDA koncom 2011, ISBN 978-80-224-1227-8, pod autorským vedením P.Dinuša a doc. L.Hohoša to bol zborník vedeckých statí hlavne k téme ekonomická demokracia. Moja stať v knihe sa volá Otázky ekonomického modelovania nástupníckej teórie ekonomickej demokracie, má 45 strán a predchádzala knihe z praxe,  prípadovej štúdii o Coopindustrii, podniku fungujúcom na princípe ekonomickej demokracie. 

Potvrdzujem teda, že som splnil sľub daný na tej vernisáži, že budem pracovať priamo v priemyselnom podniku vo výrobe a v obchode, aby som mohol dokázať na praxi, či a hlavne že je možné uskutočniť do praxe všetky tri prvky ekonomickej demokracie. No, Coopindustria je vlastne praktickou ukážkou tej prvej črty, tvorby zamestnaneckých samospráv v priemysle. Na ďalších dielach postupne pracujem.

Zborník  bol vydaný ako grantový projekt a ako autor mám právo oboznámiť verejnosť s mojimi myšlienkami a preto ponúkam niektoré témy a oblasti rozoberané v mojej stati, pretože ak už vyšla kniha ako prípadová štúdia, patrilo by sa ju podporiť teoretickým a vedeckým základom.

K otázkam ekonomického modelovania teórie ekonomickej demokracie

V nadšení nad veľmi praktickým uceleným filozofickým dielom sa skupina nadšencov – slovenských vedcov a výskumníkov, pustila do modelovania nástupníckej ekonomickej teórie ako systémovej alternatívy kapitalizmu, ktoré vo svojom diele Po kapitalizme – Ekonomická demokracia, v troch základných črtách, popísal americký filozof, profesor David Schweickart. A osobne odpovedal na otázky ešte v novembri 2011 na svojej návšteve v Bratislave i v Prahe. V knihe píšem, že modelovanie ekonomických prvkov tu bude vyžadovať iný ako tradičný prístup ekonomického modelovania. Ak sú črtami nástupníckej teórie zamestnanecká samospráva, spoločenská kontrola nad investíciami a trh v rozdeľovaní spotrebných a základných prostriedkov a ak majú byť zohľadnené základné kritériá nástupníckej teórie, potom je nutné prekročiť rámec tradičného ekonomického modelovania založeného na kritériách rastu, zisku a kapitálového investovania na voľnom trhu a tento rámec definovať na základoch rozvoja, doplnenia kategórie ekonomických zdrojov a redefinovania práce.

Pustili sme sa s vervou do toho, počas jesenných a zimných mesiacov 2011 – 2012 sa skupina “modelárov” schádzala v Bratislave, sociológ, ekonóm, finančník a bankár, národohospodár, vedecko-výskumný pracovník, – a spracovávali sme prvé texty a základy pre slovenskú prax.

Žiaľ, politika a doba nám nežehnali. Po dominantnom víťazstve sociálnej demokracie vo voľbách 2012 sa rozplynuli nádeje, že sociálna demokracia má na viac než len na “udržiavať kapitalizmus”. Pracovnú skupinu som zrušil hlavne z praktických dôvodov – v tej dobe som už pôsobil vo výrobnom priemyselnom podniku.

Pokúsim sa prinášať  postupne témy už definované a dnes už často aj zodpovedané a budem texty dopĺňať aktualizovanými faktami a informáciami ( predsa sa len svet posunul od roku 2012).

Zatiaľ pár slov ku metodike:

Ako modelovať ekonomickú teóriu na základe kritérií pre nástupníckej teórie

Základné kritériá adekvátnej nástupníckej teórie (zadal ich práve profesor Schweickart v 2011):

1.Teória musí vymedziť ekonomický model, ktorý bude presvedčivo demonštrovať svoje prednosti tak profesionálnym ekonómom ako aj obyčajným občanom, berúc do úvahy, že nástupnícka teória je jednak ekonomicky racionálna, jednak eticky nadradená vo vzťahu ku kapitalizmu. Hoci pôjde o abstraktný model, mal by byť dostatočne konkrétny, aby bolo jasne vidieť, ako bude fungovať v praxi a to za podmienok, že ho budú uskutočňovať nedokonalé ľudské bytosti. Tento postup som zvolil pri tvorbe prípadovej štúdie Coopindustria.

  1. Ekonomický model by nám mal umožniť, aby sme pri jeho aplikácii mohli využiť rozhodujúce ekonomické experimenty a skúsenosti získané v minulom storočí, bolo ich nemálo a mali rozličnú podobu. Ak sa chce človek ozaj dostať na cestu postkapitalistickej ekonomiky, nástupnícka teória musí tieto procesy vysvetliť.

Preto je dôležité skúmať a objasniť či už fenomén JZD Agrokombinát Slušovice, alebo i Mondragon.

  1. Povinnosťou modelu bude objasniť naše porozumenie pre rozličné ekonomické reformy, za presadenie ktorých bojujú pokrokové politické strany a hnutia, a zároveň poukázať na možnosti doplňujúcich reforiem.

Pre historický materializmus je príznačné, že inštitúcie novej spoločnosti sa nezriedka rozvíjajú v súčinnosti so starými. Nástupnícka teória nám pomôže stanoviť, aké problémy sa môžu vyskytnúť v novom ekonomickom poriadku a ako sa im možno vyhnúť.

Nie je to cesta “súperenia” s teóriami ako PARECON Michaela Alberta, američana, alebo s teóriou Projektu Venus, dokonca by bolo užitočné po upadnutí antikomunistických vášní preskúmať činnosť sovietskych kolchozov (kolektívnych hospodárstiev) a sovchozov (štátnych majetkov) a ich význam pri zabezpečení práce a obživy v ťažko skúšanom vojnovom hospodárstve ZSSR i činnosť družstiev JRD v ČSSR a štátnych podnikov vo všetkých krajinách RVHP. Takisto skúmať pokusy o socializmus vo Venezuele a v Bolívii, či hospodársky systém na Kube, v KĽDR i vo Vietname a v Číne, kde došlo k zmiešaniu prvkov centrálneho riadenia ekoonmiky so súkromnou iniciatívou na princípe rozvoja trhovej ekonomiky,

  1. Nástupnícka teória nám uľahčí predstavu, ako bude vyzerať prechod od kapitalizmu k novej spoločnosti. Mala by špecifikovať celú plejádu štrukturálnych modifikácií, ktoré by mohli nastať za určitých pozitívnych historických podmienok a ktoré by transformovali (silne reformovaný) kapitalizmus na pravý socializmus.

Pretože v priebehu rokov 2013 – 2016 nastúpila takmer konfrontačná masmediálna kampaň i oficiálna politická línia Západu už nielen voči “komunizmu” ( pojem Západu voči socialitickým krajinám z povojnového obdobia), ale obnovila sa “studená vojna” voči dnes už kapitalizmus budujúcej Ruskej federácii a akási agresívno-deštrukčná politika voči krajinám dovtedy stabilným v arabskom svete i v severnej Afrike. To všetko spolu s chronickou krízou finančného svetového systému ako keby skôr znamenalo koniec kapitalizmu a jeho neochotu transformovať sa.

Aj keď ústrednou témou diela Po kapitalizme – ekonomická demokracia je

hospodársky model ako program ekonomicky životaschopnej a eticky vyhovujúcej formy socializmu, odborná verejnosť a ľudia z praxe budú mať čo robiť, aby ekonomický model podľa takto definovaných kritérií a podľa základných čŕt ekonomickej demokracie vypracovali do ucelenej teórie a spracovali do funkčného modelu schopného v priaznivých podmienkach okamžite sa šíriť v jednotlivých krajinách ako aj v globálnom rozsahu.

Možno priznať a vyjadriť obdiv Davidovi Schweickartovi, profesorovi v Loyola University, USA, že jeho kniha je komplexnou iniciačnou teóriou, ktorú socialisti a ľavicovo zmýšľajúca verejnosť môžu považovať za obdobný počin ako svojho času Marxov Kapitál.

Ak však sám očakáva nástupnícku teóriu, pomenoval ju kontraprojektom ku kapitalizmu, je si vedomý toho, že treba takýto kontraprojekt doviesť do plne funkčného projektu, schopného zaviesť ekonomickú demokraciu do ekonomickej praxe.

 

Spracované podľa pôvodnej state a doplnené

Ing.Peter Zajac-Vanka, národohospodár a ekonóm, 1955

 

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 2. Ekonomika a financie, 4.5. Ekonomická demokracia and tagged . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s