Ako si talianski nezamestnaní hľadajú nové cesty…

Rím – “Na Milánskom predmestí okupujú bývalí zamestnanci, ktorých krach ich závodu vyhodil na dlažbu, opustenú fabriku. Opravujú tu rôzne súčiastky,” píše taliansky týždenník L’Espresso.

Továreň po rôznych peripetiách definitívne zavrela brány koncom roka 2012, keď ešte predtým prepustila 330 ľudí. Dnes sa tu usadili dve skupiny. Jedna je neoficiálna a hovorí si Occupy Maflow a stála za nedávnou okupáciou závodu. Druhá sa nazýva Ri-Maflow a je legálnym družstvom, ktoré má päťdesiat členov. Projekt dozrieval už v lete 2012, kedy začali boje za zachovanie výroby, ale je zatiaľ stále vo svojich začiatkoch. Jeho hlavnou činnosťou je recyklácia a oprava elektrických a elektronických prístrojov určených do šrotu. Sála prestavaná na dielňu je už plná starých počítačov a zažltnutých klávesníc. Na rad prichádzajú ďalšie aktivity, je tu priestor venovaný zabudnutým remeslám, knižnica atď. Malá časť továrne bola upravená tak, aby sa tu mohli usídliť aj dvaja africkí utečenci. Tí tu začali opravovať bicykle.

“Vonku nie je žiadna práca, a tak sa snažíme sami si nejakú vymyslieť. Potrebovali sme však nejaké priestory, a tak sme sa vrátili do opustených budov bývalého závodu Maflow,” hovorí bývalý zamestnanec, dnes člen Ri-Maflow, štyridsaťtriročný Michele Morini. “Hľadanie práce je náročné. Po dvoch rokoch márneho úsilia sme si povedali, že musíme zmeniť stratégiu. Dúfame, že sa nám podarí vymyslieť niečo, čo má zmysel, čo je ekologicky užitočné, dosť jednoduché a nevyžaduje nákup drahého zariadenia,” zdôrazňuje. Nezamestnaní podľa neho takisto vďaka práci znovu získali sebaúctu .

“K cieľom nášho projektu patrí aj to, že využívame všetky zdroje. Planéta je dnes na pokraji síl. Odpady musia byť znovu využívané,” vyhlasuje.

Hnutie Ri-Maflow sa voľne inšpiruje robotníckymi spolkami z druhej polovice 19. storočia, ktoré vznikali preto, aby poskytovali sociálnu ochranu, a ktorých zásadami boli solidarita, rovnosť a samospráva. Vychádza tiež z argentínskeho hnutia “fabricas recuperadas”, kedy po finančnej kríze v roku 2001 robotníci prevzali niektoré výrobné miesta a niektoré tieto spolky boli neskôr legalizované. V názve Ri-Maflow znamená predpona “ri” obnovu (rinascita), ale tiež znovu využitie, recykláciu, revolúciu.

Družstvo dúfa, že v bývalom podniku Maflow bude za dva, tri roky pracovať 200 až 300 ľudí. “Perspektívy máme dobré,” usudzuje štyridsaťšesťročný Pietro Calvi, ktorý sa na projekte podieľa. Očakávané posilnenie európskych noriem pre recykláciu tohto druhu odpadu môže podľa neho spôsobiť Taliansku problémy, pretože krajina je v tomto smere pozadu. Naopak by to mohlo pomôcť družstvu.

Michele Morini odmieta akúkoľvek politizáciu hnutia, ale prial by si, aby aktivity Ri-Maflow prinútili politikov premýšľať o tom, čo dnes vyzerá ako kritická situácia, keďže už bežné a obvyklé cesty neponúkajú žiadne riešenia. “Nikdy som si nepomyslel, že by som sa mohol dostať do takej situácie, nikdy som nebol revolucionár. Ale dnes sa aj tí umiernení musia uchyľovať ku krajným a riskantným metódam, o ktorých si nikdy nemysleli, že by ich mohli používať. Je to jasné: buď to urobia, alebo nebudú jesť,” dodáva.

Dávid Diczházy

Zdroj: http://alternativazdola.cz/ L´Espresso: Italští nezaměstnaní hledají nové cesty

 

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 2. Ekonomika a financie, 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, 4.5. Ekonomická demokracia and tagged , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s