Prieskum dôvery v kapitalizmus vo svete

Vzťah verejnosti ku kapitalizmu v niektorých krajinách zachytáva štúdia agentúry YouGov pod názvom „Máte ešte chuť na kapitalizmus? Kapitalizmus majú radšej Indovia ako Američania, Briti a Nemci“, ktorú si v minulom roku objednal Legatum Institute,  stav je k septembru 2015.

V prieskume dostali opýtaní občania 7 krajín 10 tvrdení, na ktoré mali odpovedať súhlasne alebo nesúhlasne. Prinášame odpovede na niektoré z otázok.

Prvé tvrdenie znelo: „V kapitalizme chudí chudobnejú, bohatí bohatnú.“ Celkom 64 percent opýtaných Britov (kolíska kapitalizmu) je presvedčených, že toto tvrdenie odráža skutočnosť. Američanov 55 % (najväčšia svetová ekonomika) a 77 % Nemcov (najväčšia európska ekonomika) taktiež súhlasí, u Indov ide taktiež o 77 %. V Brazílii 71 %, v Indonézii 38 %, v Thajsku 78 %. Nesúhlasia 4 % Nemcov, 6 % Thajčanov, 7 % Indov, 14 % Britov , Brazílčanov a Indonézanov a 21 % Američanov. Nevedia 16 % Indov, 19 % Nemcov, 22 % Britov a 24 % Američanov.

Druhé tvrdenie znelo: „Veľký biznis kráti dane, znečisťuje životné prostredie a korumpuje politikov.“ Súhlasí s ním 74 % Britov, 73 % Indov, 71 % Nemcov a 65 % Američanov. Nesúhlasí 10 % Američanov, 6 % Britov a Indov a 4 % Nemcov. Nevie 25 % Američanov a Nemcov, 21 % Indov a 20 % Britov.

Tretie tvrdenie znelo: „Slobodné podnikanie pozdvihuje ľudí z chudoby účinnejšie ako vlády“.  Tu sa od ostatných výrazne odlíšili Brazílčania, 68 % ich súhlasí, ďalej Indovia – súhlasí 64 %, ale len 49 % Američanov, 43 % Thajčanov, 40 % Nemcov, 39 % Britov a 33 % Indonézanov. Nesúhlasí 25 percent Indonézanov, 20 % Thajčanov, 18 % Nemcov a Američanov, 16 % Britov, 12 % Brazílčanov a 10 % Indov. Niekde sa tento postoj Indov vysvetlil ako skutočnosť, že ľudia v rozvojových krajinách nesú prápor viery v to, že slobodný trh dokáže vymaniť ľudí z chudoby účinnejšie ako vládna politika.

Lenže slobodné podnikanie nerovná sa slobodný trh, sú to dva rôzne pojmy, zachytávajúce dve rôzne oblasti. A treba dodať, že v monopolnom kapitalizme môže slobodné podnikanie prakticky fungovať len vďaka podpore vlády, monopoly vytláčajú z trhu malých podnikateľov, slobodný, neregulovaný trh znamená ovládnutie trhu monopolmi a vytlačenie slobodného podnikania. Prieskum ukazuje nedôveru ku kapitalistickým vládam, nie vládam všeobecne. Slobodné podnikanie zároveň môže fungovať aj v liberálnom socializme. A ten nemusí byť založený na silnej centrálnej vláde, ale aj na samosprávnom (regionálnom, obecnom, družstevnom) riadení. Výsledky prieskumu naznačujú, že ľudia nespájajú slobodné podnikanie priamo s kapitalizmom. Je to určitý ukazovateľ nálad pre ľavicové hnutie.

S štvrtým tvrdením: „Budúce generácie budú pravdepodobne bohatšie, bezpečnejšie a zdravšie“ súhlasí 50 % Indov, 42 % Thajčanov,  39 % Indonézanov, 29 % Brazílčanov, 19 % Britov, 15 % Nemcov a 14 % Američanov. Nesúhlasí 19 % Indov, 24 percent Indonézanov, 25 % Thajčanov, 44 % Brazílčanov, 48 % Britov, 51 % Američanov a 52 % Nemcov. Nevie 35 % Američanov, 33 % Britov a Nemcov a 31 % Indov.

Je to logické, v chudobnejších krajinách logicky sa očakáva lepšia budúcnosť.

Piate tvrdenie: „Rád by som obetoval 10 % svojho príjmu za záruku, že si na päť rokov udržím pracovné miesto.“ Súhlasí 67 % Indonézanov, 65 % Indov, 55 % Brazílčanov, 46 % Thajčanov, 26 % Američanov, 24 % Nemcov a 17 % Britov. Nesúhlasí 12 % Indonézanov, 14 % Indov, 20 % Thajčanov, 23 % Brazílčanov, 36 % Američanov, 40 % Nemcov a 41 % Britov.  Nevie 21 % Indov, 36 % Nemcov, 38 % Američanov a 42 % Britov.

Niektorí autori zo záverov tohto prieskumu vyvodili, že smerom k socializmu sa skôr vydajú obyvatelia bohatých krajín, ako chudobných, ako to vraj predpokladal Marx. Revolučnosť však je nepriamo úmerná bohatstvu, obyvatelia bohatých krajín nemajú dôvod revolučne meniť spoločnosť, skôr budú demonštrovať na uliciach za zachovanie svojich sociálnych výhod aj za cenu vedenia imperiálnych lúpežných vojen a koloniálneho usporiadania Európskej únie, čo sa aj stalo. Revolučnosť priamo súvisí s narastaním krízy a stresu v danej krajine, v kríze a strese sa môže ocitnúť napr. pod tlakom migračnej krízy aj bohatý Západ. Je tu síce splnená objektívna, materiálno-ekonomické podmienky, ale naopak, silne absentuje subjektívny faktor. Jednak konzumne naladené masy nemožno pokladať za revolučné masy, absentuje tu existencia silnej revolučnej sily, schopnej predstaviť revolučný program. A bez programu masy a spoločnosť budú smerovať skôr k imperiálnemu fašizmu ako socializmu, ako sa to stalo aj v Nemecku pred druhou svetovou vojnou.

Milan Antal

This entry was posted in 1. Filozofia, sociológia, politológia, 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, 9. Témy pre ľavicu, návrhy and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s