Ladislav Hohoš: Posolstvo – iný svet je možný

V Prahe bola konferencia, ktorá sa zaoberala prekonávaním globálnych hrozieb prostredníctvom  napredovania interkultúrneho dialógu, stability a mieru. Zdá sa, že nie je v silách politikov zvládnuť narastanie politického napätia, destabilizáciu mnohých štátov, migračnú krízu a vojnové konflikty. Hybridná vojna v rovine propagandy  už vypukla. Je dosť dôkazov, že americké impérium neustúpi zo scény tak, ako to dokázali – veľmi neradi ale predsa – svojho času Briti. Rusko a Čína sa ocitli pod stupňujúcim tlakom a v situácii, kedy musia uvažovať o tom, že svoju bezpečnosť budú nútení v krajnom prípade „zatlačenia do kúta“ brániť silou zbraní. O tom sa ale na pražskej konferencii explicitne nehovorilo. Ukázalo sa však, že diplomati a vedci môžu prispieť k mierovému riešeniu sporov prostredníctvom dialógu viac ako politici, ktorí majú zviazané ruky. Pod záštitou Ministra zahraničných vecí ČR priestor pre interkultúrny dialóg z európskych a moslimských perspektív vytvorili Centrum globálních studií a Orientálny ústav Akadémie vied ČR spoločne s veľvyslancami moslimských krajín (OIC).

Jeden z účastníkov pripomenul podľa neho „šťastné obdobie“ La convivencia (koexistencia troch náboženstiev – kresťanstva, judaizmu, islámu) na Ibérijskom poloostrove od ôsmeho storočia až do vyhnania Židov (po páde Granady v roku 1492). Dialóg je potrebné viesť medzi jednotlivými civilizačnými okruhmi vrátane medzináboženského dialógu. Cieľom účastníkov dialógu je nájsť konsenzus a tak dospieť k zhode na základných principoch, ktoré sú neporušiteľné až posvätné. Filozof by povedal, že ide o dosiahnutie vzájomného uznania medzi jednotlivcami, sociálnymi skupinami, národmi a kultúrami ohľadom základných práv a ľudskej dôstojnosti. Musíme si zvykať na nehomogénne spoločnosti a spoločenstvá (platí osobitne pre malé národy, na Slovensku nemôžeme jednoducho zabuchnúť dvere). To, čo treba zvládnuť, je diverzita, rozmanitosť v najširšom slova zmysle, nejde iba o náboženské rozdiely. Terorizmus nemá náboženstvo, za používanie násilia sú zodpovední politici.

Súčasné ambície vyjadril  jeden účastník tézou, že požadujeme rešpekt namiesto tolerancie. Treba usilovať o dekonštrukciu extrémistického diskurzu a presadzovanie vzájomnej spolupráce. Dominancia západnej modernity, ktorú stelesňovala koloniálna mocnosť Európa, skončila. Nezápadné koncepcie modernity sa nielen hlásia o slovo, ale oprávnene požadujú koniec hegemónie Západu. Znovu ožíva jedna idea, ktorú poznáme od staroveku, totiž z filozofie stoikov. Ide o kozmopolitizmus, nový kultúrny vzor, schopnosť dialógu medzi rozličnými spôsobmi života,  tvorivé skúmanie rozporov vovnútri kultúr a medzi jednotlivými kultúrami. Má schopnosť vyústiť do kritiky neoliberálnej podoby globalizácie, ktorá je neudržateľná a deštruktívna. Vytvárajú sa nové transkulturálne identity a životné formy. Svoju identitu – europeanizmus by mala hľadať aj EÚ, nielen – ale aj – v rovine, že nebude iba príveskom USA. Rozvíjanie kozmopolitizmu by mohlo byť prínosom Európy do globálnych transformačných procesov, tým by mohla zachovať určitú prestíž a postavenie v medzinárodnom meradle, ktoré by sa nezakladalo na hrozbe zbraní. Na  druhej strane islámsky svet vníma sám seba ako prekleňujúcu civilizáciu smerom ku kozmopolitnej perspektíve. Vidíme spoločný menovateľ, samozrejme pokiaľ nebude zo strany Západu snaha monopolizovať jeden kultúrny vzor a zneužiť nálepku kozmopolitizmu na skryté úsilie o obnovenie hegemónie. Polylóg medzi kultúrami  na západnej strane začína  preskúmavaním nezápadných  koncepcií modernity. Niekedy keď som pozorne počúval, zdalo sa mi, že sa nachádzam na nejakej inej planéte, pritom ale ani jeden z rečníkov nebol utopista a všetci hovorili vecnej a pragmaticky. V každom prípade ma to napĺňa skromnou dávkou nádeje. A kladiem si otázku, ktorá  nepadla. Čo keby USA namiesto usilovania o imperiálnu dominanciu využili svoj technologický predstih a vlastnú civilizačnú výnimočnosť  na hľadanie novej civilizačnej paradigmy, čím by si mohli udržať určitý druh vodcovstva, ktorý by sa ale nezakladal na horúčkovitom zbrojení a moci vojensko -priemyselného komplexu?  Pravdu povediac neviem, či nesnívam, ale na pražskej konferencii sa dalo krásne zasnívať…

Zdroj: blognoveslovo.sk

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 1. Filozofia, sociológia, politológia, 9. Civilizačná revolúcia - predstavy, koncepcie. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s