Súčasnosť a smerovanie ekonomiky Kuby

Jaromír Sedlák, Prevzaté z Haló noviny 17. 3. 2016

V apríli 2016 sa uskutoční zjazd Komunistickej strany Kuby, na ktorý budú zrejme pozvaní predstavitelia radikálne ľavicových strán a hnutí z celého sveta. Kuba sa teraz otvára svetu, testuje súkromné podnikanie a investorom ponúka úľavy. V ročenke The Economist a EIU „Svet 2016“ sa predpokladá, že jej hrubý domáci produkt tohto roku vzrastie o 4,4 percenta. HDP na hlavu dosiahne 8610 dolárov, v parite kúpnej sily by malo ísť o 13 220 USD. Je treba zdôrazniť, že tam nie sú milionári a jej Gini koeficient by mal byť nielen pre celú Latinskú Ameriku vzorom. Inflácia bude relatívne malá: 3,9 %. Schodok štátneho rozpočtu má činiť mínus 3,2 %. Na Kube žije 11,2 miliónov obyvateľov.

Podívajme sa najprv, čo napísal Newsweek v článku „Kubu zavalili americkí turisti“: „Otvorením Kuby pre amerických turistov sa len za prvý polrok roku 2015 príliv turistov zo Spojených štátov zvýšil o 15 %. Celový počet legálnych návštevníkov z USA tak narástol o 71 %. Jediné spojenie je však to letecké a to charterovými letmi. Kapacita je nedostatočná. Vedľa počtu letov, ktoré by už skoro mala vyriešiť nedávna dohoda o nadviazaní pravidelného linkového spojenia, vystáva aj akútnosť potreby modernizácie kubánskych letísk. Je nutné čo najprv doplniť ponuku ubytovania, včítania vyložene turistického. Hotely sú preplnené, v Havane rezervácie prichádzajú na mesiac dopredu. Problémom je aj tradičná orientácia kubánskeho turistického odvetvia na tzv. klientelu slnka a mora. Turisti už chcú rôznorodú ponuku, na ktorú si zvykli aj v iných svetových destináciách. Kubánci si toho sú vedomí a na riešení sa pracuje. Veľkú pochvalu si zaslúži skutočnosť, že medzi USA a Kubou boli nadviazané bankové vzťahy, a na Kube teda už prijímajú aj niektoré americké platobné karty. Od začiatku normalizácia sa celkovo mení aj globálna obchodná stratégia Kuby, ktorá je zreteľná rovnako na politike voči dovozom z Ameriky. Tie sa obvykle držali na úrovni okolo 500 miliónov USA ročne. Išlo hlavne o potraviny, z ktorých celých 50% tradične boli mrazené kurence. Problémom však je, že tovary zakúpené v USA musia byť uhradené dopredu a kubánska administratíva hľadá priaznivejšie platobné podmienky.“

Prognóza vývoja

Ročenka Bloomberg Businessweek „The Year ahead 2016“ prognózuje pre Kubu: „Pripravuje sa hlboká transformácia revolučného všemocného štátu, vedeného bratmi Castrovými, v otvorenejší režim, podporujúci podnikanie a vedený zanedlho novou generáciou vodcov. Symbolom tejto zmeny je znovuotvorenie amerického veľvyslanectva v Havane v roku 2015. Ekonomika bude reagovať na postupné rušenie sankcií USA na prílev zahraničných investícií, ktoré budú plniť kapsy spotrebiteľov a znižovať riziko odporu voči reformám. Hegemónia komunistickej strany nezmizne, ale moc bude decentralizovaná a režim bude transparentnejší. Dejinný prielom predstavuje vymieranie generácie revolucionárov, súperenie medzi ich nástupcami môže priniesť značné problémy. Tento vývoj je v kontraste s vývojom vo Venezuele, kde výhľad ekonomiky je katastrofálny.“

Karibský ostrov Kuba sa po desaťročiach začína meniť zvnútra a otvárať navonok. Proces zahájený reformami prezidenta Raúla Castra bol výrazne urýchlený po decembri 2014, kedy prezidenti USA a Kuby spoločne oznámili štart normalizácie vzájomných vzťahov. Vlani v decembri uzavrela Kuba kľúčovú dohodu s parížskym klubom (skupina 15 hlavných veriteľov Kuby) o likvidácii dlhu. Súčasne dochádza k dohodám o dlhoch s ďalšími krajinami.

Kubánske špecifiká

Kuba má svoje špecifiká, ktoré je treba brať do úvahy. Vlani v novembri prebehol 33. ročník medzinárodného veľtrhu v Havane FIHAV, ktorého sa spolu s dvomi tisíckami vystavovateľov zo 70 krajín zúčastnilo aj 28 amerických firiem a dve hospodárske komory. Minister zahraničného obchodu a investícií Rodrigo Malmierca predstavil balíček investičných príležitostí na Kube celkom 326 projektov v celkovom objeme 8,2 mld. USA. Pre zahraničných záujemcov pritom stále platí, že cudzinec môže na Kubu predať čokoľvek, ale nemôže tam majetok vlastniť, teda v pravom slova tam investovať. Kubánskymi partneri pre zahraničný obchod budú stále štátne podniky zahraničného obchodu, ktoré majú monopol. Takýchto podnikov, ktoré majú oprávnenie k zahraničnému obchodovaniu, je okolo 50.

Der Spiegel: „Nutnou radikálnou reformou má v r. 2017 priniesť avizovaný zákon o štátnom podniku. Brzdou je zatiaľ systém dvoch mien, vďaka ktorému môže štátny podnik nakupovať vstupy výrazne lacnejšie, než akýkoľvek iný subjekt, takže nevzniká dostatočný tlak na konkurencieschopnosť. Na menovej reforme Kuba pracuje. Z monopolu štátnych podnikov vyplýva aj to, že prvotný kontakt s teritóriom musí začať v Kubánskej obchodnej komore, ktorá vyhodnocuje potreby kubánskej ekonomiky s ohľadom na schválený devízový plán. Pokiaľ komora na základe spravidla osobného stretnutia odporučí ďalšie rokovanie s podnikom zahraničného obchodu a následne dôjde k dohode, zahraničný podnikateľ je zalistovaný ako dodávateľ. Relatívnou výhodou systému je v takomto prípade prakticky neexistujúca konkurencia.“

Nepoľnohospodárske družstevníctvo

Akoby prechodný stupeň medzi štátnym podnikom a súkromným sektorom existujú od r. 2012 tzv. nepoľnohospodárske družstvá. Predtým bolo družstevné podnikanie vyhradené len sektoru poľnohospodárstva, kde existovalo od 90. rokov. Pre založenie družstva je potrebná dohoda troch Kubáncov, ktorí všetci budú v družstve pracovať. Typickým družstvom je však bývalý malý štátny podnik. Vláda doposiaľ schválila okolo 500 takýchto družstiev. Okolo 90% z nich sa koncentruje predovšetkým v oblasti gastronómie, maloobchodu, osobných a technických služieb. Súkromný sektor síce existuje, ale stále čaká na presnejšie právne vymedzenie. Doposiaľ bolo vydaných okolo 500 tisíc licencií k súkromnému podnikaniu. Je chápané ako doplnok k štátnemu podnikaniu. V apríli 2016 bude zrejme vnesené viac svetla do tejto problematiky práve na zjazde komunistickej strany. Mohlo by to do budúcna byť poučné aj pre Česko.

Dôležitým krokom je vybudovanie Zvláštnej rozvojovej zóny Mariel. Na projekte sa zo 75% podieľa Brazília, celý projekt zatiaľ stál miliardu dolárov. Ide o mamutie prístavné zariadenie blízko Havany. Tento krok nie je nič nového. Pôvodne tu na základe zákona z r. 1996 existovali tri zóny: Berroa, Wajay a Mariel. V r. 2000 v nich operovalo celkom 243 zahraničných subjektov. V r. 2002 boli všetky tri zóny zlúčené. Kuba sa chce stať obrou prekladacou stanicou širšieho regiónu a k tomu jej má dopomôcť Mariel.

V r. 2014 začal na Kube platiť zákon o zahraničných investíciách. Nová úprava umožňuje vytvorenie podniku s až stopercentnou zahraničnou účasťou, aj keď za cenu strany daňových výhod. Podnikania sa môžu zúčastniť aj družstvá, nie však Kubánci ako fyzické osoby – podnikatelia.

Perspektívy vo všetkých oblastiach

Le Monde: „Najperspektívnejšie sektory na Kube sú poľnohospodárstvo, potravinárstvo, energetika a doprava. V skutočnosti významné príležitosti poskytujú takmer všetky oblasti. Limitom sú len financie na kubánskej strane a pochopiteľne aj isté priority vitálnych potrieb krajiny. Zákazky sú prideľované neverejne.“

Kuba dováža na 80% všetkých potravín a výživy pre zvieratá, čo pri kolísajúcich cenách na svetových trhoch je problém pre centrálne plánovanie. Vo veľkom meradle sú v poľnohospodárskej výrobe stále využívané ťažné zvieratá. Výnosy sú relatívne slabé. Kubánsky priemer pre sóju je 1,3 tony na hektár. V Brazílii sú to štyri tony.

V oblasti energetiky sú perspektívne nielen samotné výrobné kapacity, ale celá rozvodová sieť. Väčšina energie pochádza z tepelných elektrární. Kuba má 40 percentný energetický deficit a je závislá na dodávkach zo zahraničia. Tomu sa taktiež tradične prispôsobovala štruktúra výrobných kapacít. V dobe spolupráce zo ZSSR a RVHP prevládali elektrárne na uhlie, v súčasnej dobe je väčšina elektrickej energie vyrábaná z kubánskej sírnatej ropy, ktorá sa nehodí pre výrobu pohonných látok a jej využívanie v elektrárňach znamená veľkú záťaž pre životné prostredie.

Die Welt: „Kuba taktiež experimentuje s alternatívnymi zdrojmi energie. V rámci štátnych programov elektrifikácie tak boli v odľahlých častiach krajiny inštalované fotovoltaické články a sprevádzkované veterné parky. Existuje tiež snaha o rozvíjanie kapacity výroby elektriny z biomasy po pestovaní cukrovej repy“.

Aj napriek miernym zmenám v podobe povolenia súkromných taxíkov a družstevného podnikania v oblasti osobnej dopravy nie je situácia ani v tomto sektore na Kube ideálna. Štátna logistika sa borí s nízkym počtom vozidiel, v oblasti mestskej dopravy sú zaisťované služby nedostatočné. Istú obnovu zažíva železničná a pobrežná doprava.

Prenajímatelia bytov, reštaurácií, učitelia tanca, taxikári, tí už majú nastavené na západné zvyklosti. Kvôli niektorým nedostatkom naopak vznikli rôzne nápady, ktoré sa dnes učí používať celý svet: spoločné používanie áut či spoločné ubytovanie. Kuba má veľmi kvalitných lekárov, chodia sa k nim preškoľovať ich kolegovia napr. z Mexika. Kubu navyše netrápi vysoká kriminalita vďaka efektívnej polícii. A je tam pestrý kultúrny život.

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 2. Ekonomika a financie, 4.4. Post-klasický socializmus, koncepcie socializmu. and tagged , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s