Peter Jilemnický

18. 3. 1901 sa narodil Peter Jilemnický, prozaik českého pôvodu, pôsobiaci na Slovensku, predstaviteľ sociálnej prózy, modernizmu, ovplyvnený poetizmom a expresionizmom, významný predstaviteľ socialistického realizmu, novinár a učiteľ.

V r. 1922 vstúpil do komunistickej strany. V r. 1923 – 1926 pracoval ako učiteľ na Kysuciach. V r. 1926 odišiel do Sovietskeho zväzu, kde vyštudoval na Štátnom ústave žurnalistiky v Moskve. Zároveň v r. 1926 – 1929 pracoval v Interheľpe v ZSSR ako učiteľ v Pavlovke. Od r. 1930 pracoval ako učiteľ na niekoľkých školách na Slovensku. Pred tým bol redaktorom denníka Pravda.

Od r. 1943 do konca vojny bol väznený za protifašistickú činnosť v nacistickom pracovnom tábore Griebo. Po Februári 1948 nastúpil ako kultúrny atašé do Moskvy, kde pôsobil do svojej predčasnej smrti v r. 1949.

Publikoval vo viacerých časopisoch: Proletárka, Hlas ľudu, Pravda chudoby), stal sa spolupracovníkom DAV-u.

Súčasná buržoázna historiografia mu priznáva nesporný literárny talent, modernizmus, vzdelanosť, nadhľad, ale nemôže mu odpustiť jeho socialistickú angažovanosť v komunistickom hnutí. Preto ho buď nespomína, alebo takmer povinne vykresľuje v negatívnom obraze. Aj tu ide o dvojaký meter, na aký sme si zvykli v západoeurópskom myslení, cenzúra je neprijateľná len v socializme, ale v buržoáznom prostredí je vyjadrením „osvietenstva“.

Jilemnického tvorba:

Devadesátdevět koní bílých (1921) – ide o sociálne ladenú sentimentálne-romantickú novelu z učiteľského prostredia

Štrajk (1925) – proletárska dráma

Víťazný pád (1929) – expresionistický román, balada zobrazujúca kysuckú dedinu, v ktorej sa stretli dve základné tendencie slovenskej prózy tohto obdobia: sociálne orientovaná próza a lyrizácia. Ľúbostný vzťah hlavných hrdinov je znemožnený neporozumením rodičov. Ako naznačenie cesty z tradičnej triedno-sociálne atmosféry slovenskej dediny naznačuje Jilemnický cestu k novému životu v prostredí bez triednych rozdielov, hľadanie nových revolučných prúdov v živote.

Dva roky v kraji Sovietov (1929) – reportáže o Sovietskom zväze, jeho premenách

Zuniaci krok (1930) – román zobrazujúci dedinu Čechov a Slovákov  na území Sovietskeho zväzu, jedná sa o ideový prerod hrdinov v čase kolektivizácie

Návrat (1930) – obsahuje novely Návrat a Prievan

Pole neorané (1932) – román o histórii kysuckých rodín. Pavol Huščava sa pod vplyvom proletárskeho prostredia vo Vítkovických železiarňach stáva uvedomelým komunistom

Kus cukru (1934) – román z prostredia chudobných roľníkov, pestovateľov cukrovej repy v zápase s cukrovarníckymi kartelmi

Kompas v nás (1937) – zbierka noviel zo slovenského a sovietskeho prostredia, syntéza socialistického realizmu. Evokuje svoju predstavu šťastia, ktoré nie je viazané na sociálne postavenie.

Kronika (1947) – ide o reportážnu rekonštrukciu udalostí Slovenského národného povstania v dedine Čierny Balog

Prečo som sa stal komunistom (1951)

Tri rozprávky (1955) – próza pre deti

– -ma –

Reklamy
Galéria | This entry was posted in 3. Kapitalizmus, 4.1. História socialistického a komunistického hnutia, 4.2. Klasický socializmus, 4.3. Galéria socialistických osobností, 7. Kultúra a umenie and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s