Slováci volili, aby boli bohatí ako Švajčiari či Nemci?

Občas sa vyčíta socializmu, vraj keby Československo nebolo išlo socialistickou cestou, mohli sme byť takí bohatí ako Rakúšania, Švajčiari, Nemci či Američania.

Rozoberme si takúto možnosť. Ponúka sa odpoveď:

1. Za nezmenených sociálno-ekonomických podmienok nie je to možné.

2. Pri zásadne zmenených sociálno-ekonomických podmienkach je to možné.

1. Prečo to nie je možné. Nuž, pokiaľ Slováci nezačnú trochu študovať nielen Sibylu, ale aj sociálno-ekonomické podmienky svojho života a zásadne ich meniť, neutvoria nový spoločenský systém, tak to nie je možné. Aj v týchto voľbách Slováci volili prakticky len staré kapitalistické strany, alebo volili z protestu, nie pozitívne, takže za týchto podmienok to z princípu nie je možné.

Obmedzený priestor starého kapitalizmu to vylučuje. Snívať o tom, že v kapitalizme budeme všetci takí bohatí, ako sú Nemci či Američania. je z princípu nemožné. Každý systém je kvantitatívne, materiálne vymedzený v určitých hraniciach, teda aj veľkosťou bohatstva.

Keby chceli všetci ľudia na Zemi byť takí bohatí ako Američania – v rámci kapitalizmu, potrebovali by sme na to najmenej 5 – 6 planét a máme k dispozícii len Zem.  To je pomerne známy poznatok, len si ho neprenášame do ďalších úvah. Takže argumentovať, že keby sme všetci žili minulých 500 rokov neprerušovane v kapitalizme, všetci by sme sa mali tak ako Nemci či Američania, nemá zmysel. Jednoducho tu platí princíp súladu kvantitatívnej určenosti objektu s kvalitou jeho formy (väzieb). Ak niekto namietne, že je to filozofická konštrukcia, stačí sa pozrieť na reálny stav sveta, v záujme zachovania bohatstva Západu upadajú celé regióny do chaosu a biedy, nedá sa ukázať, žeby bohatstvo Západu generovalo nejako významne nové celosvetové bohatstvo, žeby z bohatstva Západu profitoval celý svet.

Tak prečo sú Švajčiari, Američania ap. bohatší ako my? Určite, napr. Nemci sú pracovití, takže je tu aj veľký podiel práce. Prácu ako zdroj bohatstva je potrebné si vážiť. Lenže aj Slováci sú pracovití, je to teda zložitejšie. Keďže kapitalizmus ako systém má k dispozícii určitú veľkosť bohatstva, celosvetovo nevie vyprodukovať toľko bohatstva, aby všetci ľudia boli tak bohatí ako Američania (časť Američanov), bohatstvo imperiálne vo veľkom prerozdeľuje – jedni sú veľmi bohatí, jedni veľmi chudobní.  V r. 2015 jedno percento bohatých ovládalo asi polovicu bohatstva planéty. A pri súčasnom trende o 5 rokov to bude ešte horšie.

Keďže koláč na Zemi je len jeden, a nejako významne ho kapitalizmus už nedokáže zväčšiť, prerozdeľuje bohatstvo nielen medzi jednotlivcami, ale aj medzi krajinami. Jedny krajiny sú veľmi bohaté a jedny veľmi chudobné. Samozrejme, ak má krajina k dispozícii aj koloniálne zdroje, potom sa pohodlne investuje aj do moderných technológií, výrob, infraštruktúry, kvalifikácie pracovníkov, čo zvyšuje produktivitu práce a rozmnožuje bohatstvo krajiny. Preto USA a západné krajiny viedli toľko lúpežných vojen, už od 15. st., v záujme prerozdelenia kolónií kapitalizmus viedli prvú aj druhú svetovú vojnu, ktoré stáli život okolo 70 miliónov ľudí, len v poslednom čase vylúpili východnú Európu (cez privatizáciu, pozri Ilona Švihlíková: Ako sme sa stali kolóniou), Juhosláviu, Irak, Líbyu, Sýriu cez vojenské agresie.

V princípe nie je možné, aby boli na báze kapitalizmu všetky krajiny také bohaté, ako Američania, na to by sme potrebovali 5 – 6 planét. Ale za určitého prípadu je možné, aby aj Slováci boli takí bohatí ako Nemci či Američania. Ak začneme aj my lúpiť, podnikať lúpežné výpravy. Vylúpime napr. Bielorusko  a Rusko. Alebo zopár afrických krajín. Lenže dôsledok bude fatálny. Dostaneme tie krajiny do takého chaosu, že odtiaľ budú ľudia húfne utekať – aj k nám, pretože západná Európa bude plná utečencov. To prerozdeľovanie bohatstva asi teda nebude stáť za to, pretože budeme rozmýšľať o tom, že sa presťahujeme radšej na nejaký opustený ostrov. Ak koloniálnymi vojnami dochádzalo k prerozdeľovaniu bohatstva v prospech Západu, tak migráciou prebieha opačný proces, prerozdeľovanie bohatstva Západu aj v prospech migrantov,  bohatstvo sa nejako významne nezväčšuje, len prerozdeľuje.

2. V princípe nie je možné, aby na báze kapitalizmu všetci ľudia na svete boli materiálne tak zabezpečení ako Američania. Je to však možné na báze nového spoločenského priestoru, nového spoločenského systému, s novými vzťahmi, väzbami. Stačí sa pozrieť do prírody, kde zvykneme hľadať inšpirácie. Napr. navyšovanie matérie v prípade chemických prvkov si vyžaduje zmeniť druh väzby, jedine nový prvok, nová forma dáva priestor pre prijatie väčšej matérie, energie.  Do vodíkovej väzby nenatrepeme 30 protónov a elektrónov, vodíková forma, väzba prijme jeden protón a jeden neutrón, ostatných sa zbaví. Nakoniec, stačí sa pozrieť do dejín, s každým novým spoločenským systémom sa zvyšovala životná úroveň ľudí, úroveň ľudskej slobody.  Naopak, kvantitatívne navyšovanie prežívajúceho systému viedlo k jeho rozkladu, nie zlepšeniu života ľudí, je to viditeľné na rozklade Rímskej ríše.  Tento proces je zhodný s prírodnými  procesmi, ak navyšujeme obsah chemických prvkov smerom k uránu, transuránom, s každým  navýšením sa skracuje životnosť prvku,, rýchlo sa rozkladajú. Dnes síce hovoríme o nástupe vedomostnej spoločnosti,  ale nedokážeme využívať v náš prospech poznatky, ktoré nám ležia prakticky na stole.

Ak sa chceme pohnúť týmto smerom, tak pri výbere vo voľbách by sme sa mali riadiť solídnymi poznatkami, aby to bol zodpovedný výber, nie len protest.  A nielen vo voľbách, už pri formovaní strán, ktoré majú potenciál priniesť pokrok. Pretože tie strany nie sú hotové (pečené holuby do úst), sú len v stave zrodu, dozrievania, žiada sa aj naša účasť na ich formovaní.  Je to tak zrejme aj v prípade mladých komunistov zo Vzdoru-strany práce, alebo Frontu ľavicovej mládeže pri KSS.  Sú to ešte nevyzreté hnutia, ale cítiť v nich veľký potenciál.

Milan Antal

This entry was posted in 1. Filozofia, sociológia, politológia, 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, 3.4. Buržoázna ideológia, propaganda a politické hry, 5. Geopolitika, Filozofia dejín, spoločenské koncepcie and tagged , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s