Ruské nie západnému modelu, hľadanie alternatív

Po r. 1989, kedy sa rastom vyčerpal potenciál klasického socializmu a táto podoba socializmu vstúpila do krízového obdobia, sa objavila potreba prejsť k novej, vyspelejšej podobe socializmu. V prelomovom období dejín r. 1988-1989 sa pokúsil prevziať funkciu hegemóna v civilizácii západný kapitalizmus. Pokúsil sa o to propagandisticky, ekonomicky, ale ak to inak nešlo aj vojensky, sankciami vnútiť civilizácii západný model kapitalizmu ako jedinú možnú cestu do budúcnosti. Lenže logika vývoja nepustí, starý systém nemá nástroje na riešenie moderných civilizačných potrieb, všetko prakticky rieši len starými metódami, násilím a vojnami – a preto pokus kapitalizmu postaviť sa do pozície hegemóna prakticky zlyhal. Európska únia sa rozkladá, USA ako upadajúca krajina v snahe zachrániť svoje postavenie ničia vojnami celé regióny, snažia sa rozložiť Rusko, Čínu i Európsku úniu. Značné percento obyvateľov únie preto začína rozmýšľať o úteku z tohto zoskupenia. Podpísalo sa to aj pod slovenské voľby 5. marca, mnoho hlasov dostali antieurópske strany.

Prvotné propagandou zorganizované nadšenie nad Západom, Európskou úniou sa vytráca, začína vecné, triezve posudzovanie a hľadanie alternatív.

A nielen v Európskej únii. Ako vyplýva z posledného prieskumu verejnej mienky v Rusku, organizovaného Sociologickým ústavom Ruskej akadémie vied, po zostrení konfliktu so západom od r. 2014 výrazne klesá počet ruských občanov, ktorí si želajú západný vývoj v Rusku. Počas jedného roka bol nameraný pokles o 5 percent na 27 percent.

73 percent Rusov zo strednej triedy si želá, aby Rusko išlo vlastnou cestou, ktorú stanovuje Kremeľ. Ako sa vyjadrila výskumníčka Natália Tichonovová, v Moskve, kde sú zmeny na trhu práce najväčšie, je najväčší rozmach vlastenectva. Rusi chápu súčasné ťažkosti Ruska ako dočasné. Preto sa neformujú žiadne protestné skupiny proti prezidentovi Vladimírovi Putinovi. Hoci je pravdou, že úspory Rusov klesajú, nehrozí sociálny úpadok, ako to prezentujú médiá.

Na rozdiel od finančnej krízy roku 2009, stredná trieda si udržala svoj podiel obyvateľstva aj v priebehu tejto novej krízy a nezmenšila sa. Asi 44 percent Rusov patrí do strednej triedy.

Starý kapitalistický systém nemá adekvátne nástroje na riešenie súčasných civilizačných potrieb. Preto kam šliapne, tam všetko pokazí. Aj násilné presadzovanie západného modelu farebnými revolúciami, vojenskými lúpežnými akciami v suverénnych krajinách, vyvolávajúcimi masovú migráciu obyvateľstva, snaha modelovať európskeho človeka na potreby veľkého kapitálu, sa stali medveďou službou západnému kapitalizmu. Západný kapitalizmus stratil pre masy príťažlivosť a otvárajú sa tak cesty pre hľadanie alternatív. Ktoré síce budú vládnuce elity tvrdo potláčať, ale zakázať ani úplne potlačiť ich nedokážu. Pretože sú tu nielen masy vzdelaných ľudí, hľadajúcich svoj priestor v novej civilizácii, ale sú tu aj silní hráči ako je Rusko, Čína, India, je tu internet.

Otvárajú sa tak možnosti aj na úvahy na organizovanie akcií za vystúpenie z NATO.  Samozrejme, západný kapitál sa tomu bude brániť, ale ak sa otvárajú možnosti pre referendá o vystúpení Británie z EÚ, úvahy o Českej republike, či ďalších, tak takáto možnosť už nevyzerá až tak utopicky.

Čo sa týka Európskej únie, nemyslím, žeby myšlienka európskej integrácie bola zlou ideou. Integrácia umožňuje širšiu deľbu práce, vznik väčšieho trhu, zlacňovanie, úspory nákladov (na hranice, armádu, bezpečnosť, špionáž, duplicitný výskum, výrobu, ap.). Lenže musí ísť o plnohodnotné integračné zoskupenie rovnocenných partnerov. Európska únia je zatiaľ nedotiahnutým projektom, ani ryba ani rak. Národné štáty sa bránia odovzdaniu suverenity – a to oprávnene, pretože integrácia utváraná na báze kapitalizmu má len čiastočne integračné rysy a čiastočne imperiálne rysy (vytvorenie imperiálnej ríše s centrom – Nemeckom a perifériou, kolóniami). Na báze kapitalizmu európska integrácia nikdy nebude dotiahnutým projektom, preto treba rozmýšľať nad novou sociálno-ekonomickou základňou (minimálne socialistickou) integračného zoskupenia. Zrejme najbližšie k tomuto projektu majú post-socialistické krajiny, ktoré začali otvorenejšie vyjadrovať nesúhlas s celkovou orientáciou a správaním sa Európskej únie a po zdĺhavej kríze európskej identity zrejme začnú hľadať vlastnú cestu rozvoja.

Milan Antal

This entry was posted in 3.2. Súčasný post-klasický kapitalizmus, 5. Geopolitika, 9. Témy pre ľavicu, návrhy and tagged , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár pomocou svojho účtu na sociálnych sietiach alebo registráciou po stlačení ikony wp vedľa

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s